54. kapitola
,,Mami, už toľko neotáľaj a poď!"
,,Dobre, dobre, ale kto postrážiť malú?"
,,Veď si ju dala strážiť Jožkovi , ktorý sa ti tak páči?!"
,,En! Prestaň! Otec je dva mesiace v hrobe a ty mi hľadáš nového chlapa!"
,, Prepáč, ale uznaj, že sa ti páči!"
,, Máš pravdu. Je milý, je dôstojný, vždy mi pomáha, ale neviem, či sa do niekoho zamilujem druhýkrát. Mimochodom kam to ideme?"
,,Ideme ti do mesta kúpiť riadne šaty, aby som ťa mohla predstaviť Rinaldovým rodičom."
,,Ale veď ja so sebou nemám peniaze!"
,,Všetko platím ja," povedala En a objala mamku.
,,Si si istá,že chces vstúpiť do man.......," En nemusela odpovedať, lebo práve prišli na miesto, rýchlo zmenila tému: ,,Mami?"
,, Áno?"
,,Aké chces šaty?"
,, Nejaké pekné, nič výstredné a hlavne nie drahé, nechcem , aby si veľa míňala !"
,, Achhhh, mami, dovoľ mi aspoň raz ti niečo kúpiť."
,,Dobre, poďme na to."
Netrvalo im to dlho, Enina mama nebola vyberavá, En s ňou rada vyberala šaty. Nikdy sa nestalo,žeby jej pri nej rupli nervy.
,,Mami, budeš nádherná!"
,, Nepreháňaj. Ty budeš krajšia!"
,,No ahoj pani Dabbová!"
,, Achhhh, En prestaň. O chvíľu sa i ty vydáš. Ale mám sa s ním dobre!"
,,Tak to sme radi, " povedala Simona , ktorá nedávno prišla. S En čakali na slávnostnú omšu, kde Vikittu vysvätia na sestričku rádu sv. Magdalénok.
,, En?"
,,Čo Dayana?!"
,,Kde je Liz?"
En nevedela kde sa má pozrieť, no nakoniec povedala : ,,Je chorá!"
,, Opäť? Musím ju ísť navštíviť!"
,,To ti neradím....teda nechoď tam. Mohla by si byť chorá i ty a to predsa nechceme!"
,,Máš pravdu. Poďme do kostola , omša sa už o chvíľu začne. En! Máš nádherné šaty. Bez spodničiek sú skvelé! Celá si pekná! Ako víla, či kráľovná. Ale nehnevaj sa, neviem načo ti je korunka."
,, Ó ďakujem, Dayana. Korunka mi neprekáža. Klobúk nechcem. Vieš? '' Celá ona, úprimná az na kraj jazyka. Pomyslela si.
,,Simona?"
,,No?"
,,Máš pekné šaty. Odkiaľ sú?" Spýtala sa En, ktorá módu milovala.
,, Mám ich z juhu krajiny, ani neviem odkiaľ."
Omša sa začala. Vikitta žiarila šťastím. V tento deň si za ženícha brala boha. Bola nadšená, i keď vedela ,že jej rodina ju vydedila. No útechou jej bolo to , že novou rodinou je dvanásť sestier.
,, Achhhh, dievčatá, aká som rada ,že je zo mňa sestrička," povedala Vikitta a žiarila šťastím.
,,Keď si ty rada, sme rady aj my, no nie dievčatá?" Povedala En a Simona prikívla, no Dayana nevyzerala bohvieako spokojne.
,,Teraz odídeš?" Spýtala sa Dayana a do očí sa jej hrnuli slzy.
,, Áno. Dayana nesúď má, ty si sa vydávať,o chvíľu budeš mať možno deti. Mojou úlohou je privádzať ľudí k viere. Povedz mi jeden dôvod načo by som ti bola. Máš tu En, Simonu. Svojho manžela. Ďakujem ti za všetko a navždy budem pamätať na to , ako sme sa chichotali," Vikitta neplakala , len mocne objímala Dayanu. Ona bola veľmi smutná. Nechcela stratiť svoju najlepšiu priateľku. Ale vždy by sme sa mali obetovať. Každý máme nejaké trápenie, no keď veríme ,že sa vyrieši, pôjde to.
Vikitta odišla na sever krajiny a Dayana prišla na návštevu k En. Boli už tri týždne od Dayaninej svadbe.
,,En ! Ahoj ! Rada ťa vidím a ďakujem ,že sú ma prijala."
,,I ja ťa rada vidím. Ako sa más?"
,, Prepáč, že som opäť tu," Dayana ju totiž navštívila i včera.
,,To nič. Povedz čo máš nové?!"
,, Chýba mi Vikitta. Vieš,veľmi sa zmenila. Posledný mesiac, čo návštevovala seminár sa už vôbec nechichotala a nebola taká ako predtým. Som z toho smutná. "
,, Nebuď! Aké chápem ťa. No máš mňa a Simonu. Vždy k nám môžeš prísť a taktiež dúfam,že ti platí aj pre náš!"
,, Áno," Dayana ju objala a En bola rada,že opäť niekoho podporila.
,, Mimochodom, pozývam ťa v sobotu na môj zásnubný večierok. Bude v mestskej sále."
,,Tak ti je skvelé,i ja mám pre teba skvelú správu!"
,, Akú?"
,,Som v druhom stave."
,,To ti gratulujem!"
,, Ďakujem. Sme s Martinom šťastní."
,,Je všetko na večierok pripravené?" Spýtala sa teta , ktorá stresovala od rána.
,, Áno, pani. Všetko je pripravené na siedmu hodinu!" Odpovedala jej slúžka už asi po stý krát.
,,Teta, teta, pokoj. Pozri, ani ja nestresujem."
,,Ty sa už choď obliekať! Pre pána kráľa , vec je už štyri hodín. Kedy príde tvoja mama?"
,,Už je tu," povedala En a na štrku bolo počuť konské kopitá.
,, Ahoj maminka!"
,,Ahoj zlatíčko! Ahoj Médea, dlho som ťa nevidela. Dobrý deň Vadim, nezmenil si sa !"
,,Radi ťa vidíme," povedali naraz a bolo vidno , že si ozaj radi.
En pripravila mamke kúpeľ a sama sa začala prezliekať. Liz bola hotová.
,,Ako vyzerám?" Spýtala sa Liz.
,,Dobre, len to je veľa spodničiek. Ale to nič, pod sem, nech ťa objímem," povedala En a objala ju .
Vybrala si pekne šaty, ako inak, veď to bol jej deň D- .
Účes jej veľmi pristal.( Vyzerala podobne ako na obrázku).
,,O En , dieťa moje, vyzeráš nadherne!"
,, Ďakujem, mami i ty si veľmi pekná!"
Podchvíľou prifrčala Simona.
,,Ahojte, ako sa máte?"
,,Ahoj Simi, toto je moja mama Matilda. Mami toto je princezná!"
,,Rada vás spoznávam vaše veličenstvo. En mi o vás veľa hovorila."
,,Nehovorte mi vaše veličenstvo, hovorte mi Simona. Potešenie je na mojej strane."
,,Poďme už na večierok," posúrila ich Liz.
Došli na miesto . Rinaldo ju tam už čakal.
,, Vyzeráte úchvatne," povedal a žmurkol na ňu. No En si všimla,že nebola jediná, komu venuje pozornosť. Uvítali všetkých ľudí a bavili sa. Niektorí. En by toto všetko razom ukončila. Vedeli ju dostať poznámky ako napríklad: , dobrého fešáka si si vybrala' ,dala by som mu šancu, a podobne.
,,En?"
,,Áno Albert?"
,, Poď," zaviedol ju do záhrady, ,, En, už to nevydržím, milujem ťa. Gratulujem ti ku kúpeľom. No nechápem , prečo sa tak pretvaruješ. Kde je tá En, ktorú som poznal v kúpeľoch?"
,, Albert, ak sa ti to nepáči. Choď pre mňa za mňa i na mesiac," povedala a odkráčala. No potom si uvedomila , čo povedala.
Albert bol taký naštvaný. Skoro zbil Rinalda. Neznášal celý svet.
Komentár a votes potešia.
Bạn đang đọc truyện trên: AzTruyen.Top