,, Dayanka, dneeeesssss máš svaaaaddddnlbbbbuuuuu!" Povedala Vikitta keď vošla do izby. Už ju tam čakali, no odkedy ju pustili z nemocnice , myslela iba na kláštor, o chvíľu mala byť už sestrička.

,, Áno. Teším sa na ňu. Konečne po sto rokoch budem s mojím Martinom. Ako len ja ho milujem," Dayana snívala a hovorila to nahlas. Všetky sa začali smiať a En dúfala,že raz ti bude môcť povedať i o svojom manželovi. Lenže to sa nestane! Nikdy mu neodpustí čo urobil! Nikdy im to neodpustí!

,,Dobre, Dayana, je čas , aby si sa prezliekla," povedala En a začala ju obliekať, ,,si spokojná so svadobnými šatami?" Spýtala En sa a dúfala,že svadbu jej priateľky  nič nenaruší.

,, Áno. Veľmi sa teším."

En jej navrhla šaty podľa jej požiadaviek a boli rôzne. Nakoniec z nich vzišli tieto šaty.

Keďže mali modrý vŕšok,doladila ich modrým náhrdelníkom.

Podľa En bol nechutný, daroval ho jej snúbenec Martin. En sa nebáčilo žlté zlato v spojení so zafírom.

Vikitta ako jediná mohla mať svetlé šaty, čo znamenalo smotanové

Jednou z podmienok nevesty bolo aj to , že družičky museli mať čudné šaty ( krikľavé). En s tým nesúhlasila, ale napokon si ich zobrala.

Simona dostala takéto.

Tiež nebola bohvieako spokojná. No povedala si ,že to vydrží, veď je to svadba jej priateľky.

Obrad sa začal. Na počudovanie bol krátky. En musela mať za družbu opäť Rinalda. No s Albertom sa na seba stále usmievali, o mal za družičku Vikittu, to En trochu potešilo. Liz nemohla prísť, bola chorá, ale En vedela svoje. No , ako sa dohodla nikomu nič nepovedala, ani o ich pláne, ani o ničom inom, jazyk za zubami držať vedela.

Nasledovala hostina. Bola nič moc. En nič nejedla , nepila , nechutilo jej a vyústilo to do toho ,že odpadla.

Albert ju zachytil.

,,Ennnn! " Neváhal a hneď jej dal prvú pomoc. Skoro ju pri dýchaní z úst do úst pobozkal, ale dal si pozor .

,,Hmmm....auuu. ....moja hlava!" Povedala keď sa prebrala a chytila si hlavu. ,, Simona poďme prosím preč," povedala a Simona jej podala ruku.

,,Ennnn! Ennnnnn! Počkaj," Albert za nimi bežal.

,,Simona choď, zvládnem to!"

,,En, prečo si nezastavila skôr!?"

,,Chcela som, aby si si zabehal," povedala a uškrnula sa.

,, Takže takto," povedal a žmurkol, ,,ani mi nepoďakuješ?!"

,, Ďakujem pán vojvoda!" Povedala a už jej nebolo. Albert jej opäť nestihol povedať, ako ju miluje a ako ho ničí, že ju vidí s Rinaldom. Ako by si prial , aby utiekli  a ako jej gratuluje k tomu ,že získala kúpele. Ako ju obdivuje preto, lebo je skvelá a ako sa mu nepáči jej pretvárka, lebo vie, že ju plesy, večierky a podobné veci nebavia , podobne ako jeho.

,,En, dieťa, na ako dlho tam chces ísť?"

,,Ach, teta! Svoju matku by som navštívila hoc aj na nekonečno rokov. Neviem , do kedy tam budem."

,,Veď to treba chystať zásnubný večierok!" Povedala teta a vzápätí stíchla, lebo strýčko na ňu škaredo pozrel.

,,Nerobte si z toho ťažký hlavu! Šaty mám, v sále všetko prichystajú. Tam sa vlastne stretnete aj s Rinaldovými rodičmi a keďže to budú mojej mamy svatovci, rovno ju dovediem sem, aby som ju im predstavila. Čo vy na to strýčko?"

,,No dobre, ale u koho nechá tvoju sestričku?"

,,Dá ju tete Irene.''

,,Nuž dobre. Tak už choď. Liiiiizzzz, poď sa rozlúčiť s En!"

,,Maj sa En. A pozdrav od mňa mamku," povedala Liz a jej hlas naberal už afekt. Bolo pre En príšerné vidieť, ako sa jej priateľka mení z dobrého a skromného dievčaťa na afrktovanú ' dámu'.

,,Liz, prečo nejdeš so mnou pozrieť svoju mamku?!"

,,En," pošepkala jej do ucha, ,,buď ticho!"

,,Tak sa majte," povedala En a všetkých objala.

,,Ahoj mami! Ahoj sestrička!"

,,Och , En zlatíčko, nevedeli sme ,že prídeš!"

,, Ahoj En, pozri ako som vyrastla," povedalo jej malé dievčatko hrdo sa vystelo a usmialo sa.

,,O áno. Z našej maličkej je už veľké dievča!"

,,Poď dnu En, určite si smädná!"

En vošla dnu a čakala na dôvod, kvôli ktorému precestovala takú dlhú cestu.

,,Mami, čo sa deje. Prečo si mi písala do listu , že by si ma rada vydela?"

,,Iba som ťa chcela vidieť,'' povedala a spodná pera sa jej chvela.

,, Sestrička moja drahá, choď do svojej izbičky, potom prídem," povedala En a dievčatko ju počúvlo.

,,Tak čo sa deje?" Spýtala sa En ešte raz svojej matky.

,,Ide o tetu Irenu. "

,,Čo je s ňou?!"

,,Má ......... má.......... má," matka sa rozplakala, lebo Irena bola pre ňu ako sestra , i keď boli kamarátky ako En s Liz.

,,Ona má maláriu!"

,,Och, mami. Na to sa neumiera , je to iba z komára a my to s pomocou dobrého lieku vyliečime !"

,,No dobre, lenže mi na dráhy liek nemáme!"

,,Ale ja áno. Jeden pán mi v závete dal kúpele! A tam rastie i nás liek na maláriu!"

,,Naozaj?! Ty vlastníš kúpele?! Nerobíš si zo mňa srandu?!"

,, Achhhh, mami, to by som nikdy neurobila. Mimochodom, kde je teta Irena?"

,,Je vo svojom dome, v jednej izbe. Dáva na ňu pozornosť nejaká mastičkárka. No dobre, ale dosť o nás. Čo máš nové ty?"

,,Som zasnúbená."

,,Tak to je skvelé," Enina mama odrazu ožila a usmievala sa na celý svet, ,,kto je ten šťastný?"

,, Predstavím ti ho , no vec sa má tak, že...........," En máme začala rozprávať celý príbeh.

O aké plány sa podľa vás jedná? Čo spravil Rinaldo?

Odpovede do komentárov potešia. No viac poteší voltes.