Dnes mali na pláne hry, no neboli obyčajné. Každý, kto tu bol si mal vymyslieť hru , potom ju mali hrať. No najprv, na Klotildino želanie, mali prezrieť a izby.

En si ešte upravila šaty  a vošla do jedálne, tam sa hovorilo o nej.

,,Podľa mňa má moju knihu slečna Adelaide. Mala by sa radšej priznať. Bolo by to ľahšie. Priznajte sa slečna!"

,,Myslím ,že je to vážne obvinenie," zastal sa En Albert.

,, Slečna Klotilda, ak na tom trváte, moja izba môže byť skontrolovaná ako prvá," povedala a keď videla pohľad Simony, dodala , ,,nemám čo skrývať,'' povedala a žmurkla na Simonu. Fakt,že klamala ju zoslabol, no robila dobrú vec, nevedela akú,ale vedela to, cítila to .

Vyšli teda na horné poschodie do Eninej izby.

En ešte predtým knihu skryla pre  svoje šaty, tak aby nevypadla.

,, Prehľadajte to všetko!" Rozkázala nenávistne Klotilda.

Chlapi prehľadávali všetko, od koberca , pod strop. Nezabudli ani matrac, či dokonca čižmy,skrine ,šaty , drahokamy a podobne.

,,Nech sme nenašli pane," povedal sluha Albertovi. No to by sa nemohli skončiť tak ľahko. Niečo zasuštalo, boli to Enine šaty. En akože kýchla , potom zakašlala a akurát stihla situáciu zachrániť, keď kniha buchla na zem.

,,Čo to buchlo!?"

,,To ja som si kýchla,a som chorá,takže  som silno zakašlala," povedala En a hrozne sa potila,ako vždy , keď klamala.

,,No to určite," povedala Klotilda, ,, prehľadajte ju! ''

,, Klotilda, nemáte právo, porúčať mojim sluhom," povedal Albert a otec jej dohovoril. No sluhovia ju šli aj tak prehľadať.

,,Nemôžu má iba tak obchytkávať! Pán Coubertin, povedzte niečo!"

,, Okamžite ju nechajte. Nemá tú knihu! Prehľadajte ďalšie izby," povedal pán Coubertin.

Odišli a Simona s En osameli.

,,To bolo i kúsok," povedala Simona.

,,Ufffff, asi zomriem," povedala En a ľahla si na posteľ.

Po chvíľi  museli ísť dole , hrať hry.

,,Poprosím,aby nám prvá predstavila svoju hru slečna Elizabeth," povedal Albert a zachmúril sa.

Liz sa ale usmiala.

,,Tak, moja hra sa volá Meno, Priezvisko,Vek , poprosím , aby sme sa presunuli vonku,tam vám to vysvetlím."

Presunuli sa vonku a všetci si sadli na tri lavičky.

,,Tak potrebujeme loptu," sluha jej ju podal, ,, ďakujem. Budem vám hádzať loptu a o viem ako by ste sa chceli volať, keď sa vám to bude páčiť , loptu prijmete,  keď sa vám meno nepáči, odhodíte. Chápete?"

,,Hej,nie sme dementi. Je to nuda," ozvala sa Klotilda a oprela sa o Alberta, ten sa odtiahol.

,, Slečna Klotilda, mysliny,že si už veľmi dovoľujete. Pozor! " Varoval k pán Coubertin.

,,Tak začnime. Poďme En!  Chcela by si sa volať Miriam," povedala Liz a hodila jej loptu , ona odbila. ,, Chceš sa volať  Alexandra," znova odbila  , až kým neuhádla.

Každý mal ozaj zaujímavé mená, priezviská, vek.:

En: Lucy Lee - 25

Albert: Ernest Horest - 28

Klotilda: Jesicca Carott 101

Júlia: Yanette de France 67

Aderine: Aderine Louis - 32

Rinaldo: Albert De Sliepka - 54

Pán Coubertin: Macherin Lúč-78

,,Ďalej privítajme slečnu Simonu."

,,Ja som si pripravila  skôr aktivitu , ako hru," každému rozdala papier a mydlo no čakali, ,,na tento papier napíšte o jednom človeku, ktorého máte rád jeho dobré, ale i zle vlastnosti. Nepíšte tam jeho meno! Potom každý prečíta ten svoj. Dajte sa do toho," o chvíľu to už bolo hotové.

,,En, začni prosím čítať!" Vyzvala ju Simona.

En teda začala: ,, Jej dobré vlastnosti- nikdy sa neháda. Vždy stojí pri ľuďoch, ktorých,( verím, že) miluje. Môžeš jej plne dôverovať a spoľahnúť sa. Je to super priateľka a ďakujem,že ju mám.

Zlé vlastnosti- na tie neprichádzam."

Keď En skončila , Simona jej pošepla ďakujem a vyzvala k čítaniu Liz: ,, Je to moja najlepšia priateľka. Ďakujem,že ju mám a, že pri mne stojí v ťažkých časoch. Nikdy ma nezrádza a verím ,že to nikdy neurobí. Ďakujem Bohu ,že je.

Jej zlé vlastnosti: Občas rozkazuje, ale tak sa snaží ľuďom pomôcť."

En vedela, že to bolo pre ňu. Prvej časti sa tešila, no to ,že rozkazuje ju trochu zabolelo, ale pravda občas bolí .

,, Ďalej, prosím pána Alberta," povedala Simona a dal sa do čítania: ,,Jej dobré vlastnosti: je múdra, vzdelaná, krásna a nikdy neklame, neuráža a nepovyšuje sa.  Chcel by som sa jej ospravedlňiť, ak som jej nejako ublížil. Mám ju veľmi rád.

Jej zlé vlastnosti: Vraví sa ,že každý človek ich má, no na nie. Ďakujem jej.

Keď dočítal, pozrel sa na En. No Liz, si myslela ,že ten list je pre ňu. Brala ti ako ospravedlnenie. Ďalej ešte čítali mnohí, Aderine s Júliou si ďakovali a Klotilda čítať odmietla . Na rade bola Enina hra.

,, Dámy a páni. Rada by som si s vami zahrala hru, ako dobre sa poznáme. Budem vám čítať to, čo je na papieri. Vy budete hlasovať,že kto to podľa vás je. Napríklad.: Jej obľúbená farba je ružová. Neznáša paradajky. Kto si myslí že je to Liz, zdvihne ruku a pod.
Chápete?"

Ozvalo sa áno a hra sa začala.

En čítala: ,,Jeho, alebo jej obľúbená farba je čierna a červená. Narodila sa 17.1. 1847. Má brata. Kto je to?
Kto si myslím ,že je to Liz, nech zdvihne ruku!" Keď zdvihli ruku, En si pozorne zapísala hlasy. ,,Kto si myslí že je to Simona? "Opäť si zapísala hlasy a takto pokračovali.

,, Takže , nie je to ani Dayana, ani Liz, ani Albert, je to naša princezná Simona!"

Čítala ďalšie mená a bola to obrovská sranda , každý , kto uhádol, dostal cukrík. ,, Narodil / narodila sa 15.8. 1845. Rád/ rada sa zabáva. Hral už jedno divadlo. A neviem povedať , aká je jeho obľúbená farba, ale typujem ,že zelená. Takže, dámy a páni, máme tu ťažký oriešok, keďže vôbec nevieme kto to bude. Je to podľa vás Rinaldo? " Zdvihli ruku a ona si zapísala . ,,Je to Albert?" Opäť, si zapísala hlasy a potom vyhlásila, že je to Albert.

No teraz , prišlo to najhoršie prekvapenie. ,,Jej / jeho obľúbená farba je žltá, ružová a hnedá. Miluje pretvárku a skrýva temné tajomstvo, ktoré viem iba ja. Práve teraz uteká z miestnosti," povedala En a ozaj niekto utekal, no nebol jeden , ale dvaja, ,, dámy a páni, sadnite si a vy sluhovia , prosím priveďte tých odo dverí!"

Sluhovia ich priviedli a bolo sa načo pozerať.

,, Dámy a páni. Toto je pravá slečna Klotilda- jej temné tajomstvo je ,že vie čarovať. Knihu , ktorú ste hľadali, mala vo svojej izbe a ukradla ju, priznávam, od mojej babky, bylinkárky Hoany," keď videla ,že krútia hlavou hovorila ďalej, ,, áno, od tej Hoany, ktorú pokladáte ,za vrahyňu . No ona nikoho nezabila. Bola to Klotilda a mám aj dôkazy. Už sa len čaká na dôkazy z miesta činu. Mali by tam byť jej vlasy, keďže použila čiernu mágiu, bude spálená. "

Klotildu príslušenstva vziať policajti , ale ona podišla k En: ,,Ešte som s tebou neskončila! To si zapamätaj. Preklínam ťa, nech nikdy nenájdeš pravú lásku," no len či to dopovedala, kde sa vzala tu stála Hoana a En obránila vlasným telom, lenže ona spadla na zem.

,,Babi! Babi! Čo je vám?! Pomôžte mi," hovorila cez plač En.

,, Vnučka moja, ale aká si pekná. "

,,Och , babi. Nehovorte tak a radšej povedzte ako vám pomôžem!"

,,Ty vieš ako!"Povedala Hoana a En musela urobiť to , čo nechcela.

,,Pripravte mi horúcu vodu a soľ, taktiež skorocel," rozkázala En a všetci , či už sluhovia , alebo dievčatá či chlapi sa pobrali nájsť skorocel.

Keď to bolo pripravené , En šla na vec.

Zobrala nôž a pichla si do prsta, zobrala kvapky krvi a dala ich do odvaru. Pomiešala a skorocel vybrala. Namacala v odvare obväz a priložila na miesto rany. Potom Hoanu odniesli na posteľ. Keď En robila odvar, i všetko okolo toho, videli ju všetci , nebolo to dobré, lebo s tým prichádzalo podozrenie ,že je čarodejnica.

Tak sa postavila a prehovorila: ,, Chápem, čo si o mne myslíte a , pán Coubertin pochopím, keď nebudete chcieť, aby mal váš syn čo dočinenia so mnou. Preto , pre dobro všetkých , odchádzam," bežala hore po schodoch a rýchlo si zbalila kufre. Keď schádzala , pod schodami stal pán Coubertin a Albert.

,,Prikazujem vám slečna, aby ste ostala," povedal mohutným hlasom, ,, riskovala ste svoj život, i život vašej rodiny na odhalenie pravdy. Na žiadosť a presvedčenie môjho syna vás žiadam , aby ste zostali," povedal pán Coubertin a En nevedela či sa smiať a či plakať nuž ho objala. Najprv zostal prekvapený, potom ho obmäkčila , ale nakoniec povedal : ,, Slečna, ale ešte jeden prehrešok a končíte!" Povedal to trvdo , ale v duchu bol rád,že ostala.

,,Je mi to jasné , pane!"

Potom bola večera a zaslúžený oddych.

Utorok bol náramne nudný. Nedalo sa nič robiť, pršalo. Každý teda zaliezol do svojich izieb a čítal, kreslil , rozprával sa alebo nudil. 

,,Simona?"

,,No?"

,, Ideš von?!"

,, Zbláznila si sa , veď leje ako z krhly. Ale ty choď, ak chces byť chorá," Simona to myslela ako srandu ale En bola trvdohlavá a šla sa prezliecť.

,,Tak čau, ja idem! Ty si tu seď," povedala so smiechom a odišla.

Dlho sa túlala po Albertových pozemkoch, kráčala . Prezerala si ozdobné stromy, kríky. Kvety rozmanitých farieb , ktoré boli zmáčané dažďom, až nad ňou niečo buchlo.

Myslela si ,že je to blesk, ale nebol.

Pozrela sa hore  a uvidela domček na strome a malé dievčatko , ako brucha dverami , aby upriamilo jej pozornosť.

ej ty beštijka! Pomyslela si En.

Začala liezť po rebríku až výšla hore na strom. Bol odtiaľ nádherný výhľad , všetky lúky, polia a lesy ako na dlani. 
Dievčatko v tej chvíli otvorilo dvere a En ju chytila.

Začala ju štekliť a dievčatko sa smialo.

,,Ako sa voláš, princezná?" Vyzve dala En a dala si dole mokrý plášť a sadla si do kresla v domčeku. Na to ,že bol na strome, bol veľký. Boli tam dve kreslá a regály a knihami. Stolček a pri ňom, detské stoličky, všetko bolo z dreva, En odhadovala ,že z dobového. Steny trochu obrastal brečtan.

,, Som Lou de Coubertin," povedalo dievčatko a usmialo sa a potom , keď na ňu En pozrela  zapýrila sa , ,,možno si ma pamätáte z plesu, boli ste taká pekná. Ó prepáčte, to sa tak nemá hovoriť," povedalo dievčatko a zosmutnelo.

,,Prečo by sa to tak nemalo hovoriť. Kto ti to povedal?"

,,Otecko. A vy sa ako voláte?"

,,Ja som En. A vykaj mi , dobre?"

,, Dobre. Môžem ta volať teta?"

,,Ak chceš," povedala En a znova ju pošteklila.

,, Ty máš mamičku , teta?"

,, Áno."

,,Aj tvoj otecko je taký prísny ako moja?"

,,Ja už nemám otecka," povedala En a trochu zosmutnela. Dievčatko si to všimli a pohladilo ju po líci a povedala: ,,Si taká pekná. Nechceš si kresliť?"

,, Môžme a zatiaľ sa porozprávame, čo ty na to ?"

En však netušila,že ich rozhovor už nie je súkromný.

Za dverami domčeka stál Albert a načúval. Dozvedel sa veľa vecí o En a páčili sa mi, páčilo sa mu i to, ako sa chová k jeho neteri. Pomyslel si ,že by z nej bola skvelá matka.

,,A kto ti postavil tento domček?" Spýtala sa En.

,,Ujo Albert. On je super a nikdy nie je prísny ako ocko," len čo to povedala , Albert usúdil ,že je najvyšší čas vojsť. Tak vošiel.

,,My  o vlku a vlk za dverami, " povedala En a postavila sa .

,, Dobrý deň, En. Ako sa máte? Nečakal som vás tu."

,,Ani ja vás a mám sa dobre. No už pôjdem, áno princezná?"

,,Počkaj  teta En," povedalo dievčatko a niečo jej zašepkalo do ucha. En už bola pri dverách. Albert ju chcel zastaviť, ale Lou ho už ťahala inam.

Lou mu povedala všetko a on sa tváril,že to nikdy v živote nepočul. No, poznámka na koniec ho dorazila.

,,Ujo?"

,,No Lou?!"

,, Myslím,že by si si mal En vziať za ženu, aby som ju mohla volať ozajsná teta," povedala Lou a Albert sa v duchu usmial.

Čau párky!

Ako sa máte? Tá veta od Lou je podľa mňa pekná, lebo z nej srší detská úprimnosť. Dúfam ,že sa vám to páči. Nezabudnite votes a komentáre.