46. kapitola
,,Simona ! Vstávaj! Ideme do kostola," povedala En a zatriasla Simonou.
Simona sa pomaly preberala, En s ňou musela rozprávať, lebo by zaspala.
,,En?!"
,,No?!"
,,Prečo ideme do kostola tak skoro?''
,,Poobede je tam nejaká svadba a potrebujú ozdobiť kostol, takže si pohni. Čakám ťa dole," s týmito slovu odišla. Simona si opäť ľahla a zaspala. Našťastie, En prišla.
,, Simona! Nespi! "
,,Jaaa.....do kelu už vstávam. Prečo si prišla?"
,,Zabudla som si slnečník a chcela som to povedať,že dnes ideme za Vikittou. Pôjdeš so mnou?"
,, Áno. Ide aj Dayana?"
,, Áno . No s Liz nepočítaj, lebo ide niekde s Albertom."
,,Je mi to ľúto, ako to s Albertom dopadlo," povedala Simona a objala ju.
,,Ľúto ti to byť nemusí, lebo mám Rinalda."
,,Achhhh. En. Ty sa nepoučíš."
Omša v kostole bola dlhá a únavná. En sa snažila dávať pozor, no pán farár , ktorý kázal, vedel ľudí uspať, nie ich nabudiť k dobrým skutkom.
Poobede šli za Vikittou.
,, Ahojjjjjj!" Pozdravila sa srdečne En.
,, Ahojte. Rada vás vidím", povedala Vikitta.
,,Ako sa máš?" Spýtala sa Dayana a dodala: ,,Nemala som sa s kým smiať," povedala a zachichotala sa.
,,Zrušili vám už svadbu?" Spýtala sa Simona.
,, Áno. Konečne budem môcť ísť do kláštora," povedala a milo sa usmiala.
,, Čože, to naozaj, s kým sa budem smiať," povedala Dayana.
,,Dayana , prestaň! Má právo žiť svoj život," povedala En a Dayanu uzemnila.
Dlho ešte rozprávali a smiali sa,až kým ich nemocničná sestra nevyhodila.
Albert & Liz
,,Liz, prečo si ma chcela vidieť?"
,,Chcela som sa s tebou porozprávať, vadí?"
,, Neviem, načo si ma tu zavolala, keď vieš,že ťa nemilujem!"
,,Ale Albertík, vieme ,že to nie je pravda," povedala a chcela sa ho dotknúť, no on to zastavil.
,,Nie. Nemilujem ťa. Si hrozná a si ako malé decko," povedal a odišiel, trochu mu to bolo ľúto, ale dodával si odvahu tak, že si povedal,že spravil dobrú vec.
.Liz schádzala dole schodmi, začalo pršať a ona spadla . Zablatila si šaty, potom si na nich stúpla a tozthla ich. Zablátená prišla domov a hodila sa na čistú posteľ a plakala až kým neprišla En.
,,En, Liz má nechce pustiť do izby," povedala Dayana , keď sa vrátila.
,,Ja to vyriešim, ty počkaj tu Dayana," povedala En a suverénne vošla do Lizinej izby.
,,Liz! Tu a teraz mi povedz čo sa deje," povedala a sadla si k nej.
,, Albert má nemiluje," povedala a znova sa rozplakala.
En mi najradšej povedala,že sa to dalo čakať,ale bola ticho.
Vedela,že je najlepšie, keď ju objíme.
,,Poď sem. Objímem ťa," povedala a potom si uvedomila ,že Liz je zablátená.
,, Ó, Liz. Teraz budem ako ty. No nič, aspoň budeme dvojičky, " povedala a zasmiali sa.
,,En , ďakujem. Za všetko,ale teraz ma prosím nechaj. Musím sa s tým vyrovnať."
,, Dobre, prídem ťa upraviť," povedala a odišla. So Simonou sa rozprávali o veciach , ktoré sa diali. En mala počítač , akoby mala šancu získať Alberta.
,,En. Obliekaj sa. Musíme ešte pripraviť Liz," povedala Simona.
,, Áno, idem."
Simona bola ako zvyčajne rýchla:
En bola nádherná v červenej.
,,Liz. Môžem?"
,, Áno, vstup," povedala Liz, keď jej En klopala na dvere.
,,Čo si dnes oblečieš?" Spýtala sa En Liz.
,, Neviem."
,,Mohla by si si obliecť tie šaty, čo máme rovnaké. Čo ty na to?"
,, Skvelý nápad."
Tak si obliekla podobne ako En.
Dole , pod schodami ich čakala Dayana. Bola oblečená pekne
,,Ahojte dievčatá," pozdravila sa im Dayana.
,, Čauko. Dievčatá, dnes si to užijeme. Zábavme sa a neplačme pre chlapov. Pripime si na to," povedala En a podala im pitie.
,,En, veľmi ďakujem!"
,, Neďakuj. Mám ťa rada Liz," povedala En a myslela to úprimne.
No kde sa vzal, tu stál synovec pána Kurda, ten, ktorý sa naparoval ako páv.
,, Slečna, rád, by som si s vami zatancoval," povedala a vystrel sa.
,,Rada, prijímam pozvanie," povedala a cítila sa čudne, lebo nevedela ako sa volá.
,, Pamätáte si na mňa?" Spýtal sa.
,,Ehmmm..... áno," povedala a zaklamala.
,,Na mňa sa nedá zabudnúť , však," povedala a uškrnul sa.
,,Hmmm.....," En by bola najradšej, ak by sa už tanec skončil.
,,V kúpeľoch o vás hovoria!"
,,A čo vravia," spýtavo sa naňho pozrela.
,, Samé dobré veci," povedal a tanec sa na Enino šťastie skončil. Rýchlo mu ušla, ani ju nestihol zadržať.
Šla pre pitie. Ešte si ani nestihla zobrať a bol tu už druhý.
Hovoril zachrípnutým a neprirodzeným hlasom: ,, Slečna, chcem s vami tancovať," povedal a čakal,že sa En otočí.
No jej bolo jedno ,čo hovoria pravidlá, naložila mu: ,,Pane, nestihla som sa ešte napiť. Takže prosím o trochu strpenia. A nehovorí sa'chcem',ale smiem ,alebo to nahradíte synonymom môžem," potom sa pomaly otočila a skoro vypľula vodu.
,, Albert?!"
,,Smiem s vami tancovať, slečna," povedal a zasmial sa.
,,Och Albert, rada, veľmi rada," povedala a Liz ju počula, bolo jej to čudné,ale nič nepovedala.
,, Vyzeráte úchvatne, úžasne, skvelo, vyzeráte tak,že sa to ani slovami nedá vyjadriť," povedal a v očiach mal úžasné iskričky.
,, Lichotíte mi," povedala a začervenala sa.
,,Ako sa máte?"
,,Dobre a vy?"
,, Výborne, dlho som vás nevidel a chýbala ste mi," povedal a usmial sa
,, Achhhh Albert, viete aké sú pravidlá. Žiadne náklonosti!" Povedala En, no vskutku bola rada,že jej takto hovorí.
,,Viete ,že váše vlasy sú ako zlato a vy ste hviezdou!"
,,Nehovorte, to je zakázané!"
,,Vari je zakázané, vzdať vám poklonu," povedal a zasmial sa.
,, Nie. Ale veď viete. Užívajme si ,že môžme tancovať. "
Tanec sa skončil a Albert musel ísť za otcom.
En tancovala ešte s mnohými, no ani jeden tanec nebol ako s Albertom. Tancovala telesne prítomná, no duševne myslela na Alberta. Nohy sa jej plietli a musela si počítať kroky, čo sa jej nikdy nestávalo. Rinaldo si to všimol.
,,Čo sa s vami deje?"
,, Čo......hmmm .... Teda čo prosím ?!
,,Čo sa s vami deje?"
,, Achhhh nič, iba som unavená," povedala a znova klamala.
,, Chápem, sadnite si," povedal a usadil ju. En nebola rada ,ale povedala si, že si na to bude musieť zvyknúť.
Rinaldo ju chytil a chcel jej niečo povedať, no prišla Dayana.
,, Neruším?" Povedala a sadla si medzi nich.
Zahovorila Rinalda,tak ,aby En mohla odísť. Za to, jej En bola vďačná a potom už len utiekla domov.
Bạn đang đọc truyện trên: AzTruyen.Top