,,Enuška moja drahá! Vstávaj! Dnes mám svadbu."

En sa prebudila ,ale nechcelo sa jej vstať.

,,Dayana už je hore?"

,,Už dávno, ale kdeže si moja hlavná družička, tak ma pod obliecť," Vikitta rozkázala, evidentne si užívala svoj svadobný deň, tak to má byť.

,,Si spokojná so svojimi šatami?"

,, Jasné, ďakujem to Enička moja!"

,,Aké chces vlasy?"

,,Je mi to jedno."

,,Nevadí ti ,že sa vydávaš za svojho bratranca?!"

,,Boli sme zasnúbený od trinástich,tak som si zvykla . Mal veľa peňazí. Chápeš?"

,,Hej , svadobná politika."

En ju začala česať.
Z jej vlasov sa jej podarilo vyčarovať kúzlo.

( Predstavte si ,že sú tie vlasy žlté).

,,Tak a teraz sa pomaly navlec do šiat."

Vikitta vstúpila do šiat .
En jej ich zašnurovala a tu sa objavila Dayana.

,,Kde si bola?"

,,Bola som s Martinom v meste!"

,,Fakt. Ty tu svoju najlepšiu priateľku necháš do mnou?" Všetky sa začali smiať a pracovali na tom, aby Vikitta vyzerala čo najlepšie.

Šaty boli veľmi pekné.

Keďže ich mala do krémovej farby,dovolila družičkám , aby mali oblečené biele šaty. Nesmela chýbať korunka.

,,Tak , naša nevesta je hotová," povedala En a ako vždy , bola šťastná,aj keď nemusela byť.

,,Ďakujem za pomoc , dievčatá. Choďte sa už obliecť, chcem byť sama," povedala Vikitta, En odišla,ale Dayana sa tam s ňou neprestala chichotať.

Keď vošla do ich izby , Simona už bola hotová.

,, Simona?"

,,No?!"

,,Idem dať ešte Liz kyticu a chlapom i dievčatám kvety na skrášlenie obleku/ šiat. Ideš so mnou?"

,, Áno. Hneď som pri tebe."

,,Simona! Vyzeráš prekrásne."

,, Ďakujem. Už poď!"

Do každej izby dievčaťa zaniesli žltý kosatec a do izby chlapov fialový kosatec. Družičky mali kyticu z fialovo žltých kosatcov. Nevesta ju mala z bielych.

,,En?! Ty ešte nie si oblečená?"

,,Nie  , Liz ,ako vidíš, tak nie som."

Do izby sa nahrnula Liz s kyticou a pomáhala En s vlasmi. Liz mala na sebe toto:

,,Tak! Už si konečne hotová En! " Zvolala Liz celá nadšená s výsledkom.

En vyzerala ako mýtické zjavenie,ako víla. S dlhými rozpustenými vlasmi vyzerala ako kráľovná víl. Šaty boli ako z rozprávky.

Družbom jej však tentokrát bol Rinaldo.

Schádzali po schodoch do kaplnky a Liz si to vypočítala  tak, aby jej za družbu vyšiel Albert, predbehla En a družba bol Albert. Ale jeho výraz, keď uvidel En sa nedal zamaskovať.

Rinaldo sa uškrnul a s radosťou si ju chytil a šli na obrad. Vyzerali veľmi pekne a zohrato, čo Alberta ranilo pri srdci.

Obrad prebiehal normálne. No odrazu, keď mala Vikitta povedať povesné ' áno' , odpadla.

,,Vikit, Vikit, čo ti je!!" Prvá pri nej bola Dayana, bola najlpližšie. Kričala na ňu .  Dala jej facku.  Potom , už už bola Dayana v šoku, tak len zamdlela. Našťastie sa rýchlo prebudila , ale nebola schopná pomôcť.

Vikitta sa vôbec neprebrala. Zasiahla Liz s En.

En si kľakla a rozmýšľala.

,, En! Čo treba robiť?"

,,Ty dávaj dýchanie a ja prvú pomoc. Ty , Simona, prosím  ukľudni ľudí!"

,, Ľudia, prosím , sadnite si ," ľudia hneď poslúchli a k En dobehol Albert.

,,Treba nejako pomôcť?!"spýtal sa .

,, Albertík , môj, iba sa na mňa usmej," povedala Liz medovým hlasom.

,,Zavolaj lekára," En dávala rozkazy, Albert s Rinaldom bežali po lekára.

En s Liz jej aplikovali prvú pomoc a dýchanie z úst do úst.

Keď prišiel lekár , všetko bolo ako-tak v poriadku.

,, Dobrý deň, pán doktor!"

,, Dobrý deň, slečnami Adelaide. Čo sa stalo pacientke?"

,, Myslím,že mala silno utiahnutý korzet. K tomu však bola aj vystresovaná. Prosím , poďte do vedľajšej úlohe," povedala En, chcela mu povedať niečo dôležité,ale nemohli to počuť ostatní, ,,podľa mňa sa nechcela vydať za svojho bratranca."

,,Aha, chápem. Vezmem ju do nemocnice, kde bude hospitalizovaná. Môžte to povedať ostatným," chvíľu sa odmlčal a potom dodal, ,,ako sa máte? Mávate kŕče?"

,, Nie. Teraz sa postarajte o Vikittu."

Vikittu odniesli do nemocnice a v kaplnke opäť nastal chaos.

,, Haloooo, haló," En sa snažila prekričať ľudí,ale nikto ju nepočúval.

,, Buďte už konečne ticho," Rinaldo zakričal tak silno, že En sa striasla.

,, Ďakujem, Rinaldo," povedala En a usmiala sa. Albert skoro spadol z nôh,ale Liz ho zamestnávala dosť.

,, Milí priatelia, Vikittu odniesli do nemocnice, bude hospitalizovaná. Určite bude v poriadku . Ochorenie ešte nie je známe. Teraz sa prosím upokojme a dáme si slávnostnú večeru. Súhlasíte?"

Ozvalo sa zborové : ,, Áno."

,,Bola ste skvelá, Adelaide," povedal Rinaldo a chcel jej dať bozk na líce, no ona ho rázne zastavila, to ho mierne vykoľajilo z miery. Ale potom si bol istý,že celý večer patrí len a len jemu. Ešte nikdy sa naňho tak neusmievala .

Keď to videl Albert, mal sto chutí povedať jej , ako mu to môže urobiť. Ale ona si bola dosť istá,čo robí. Robila to náročky.

,,En?"

,,Ešte nespíš , Simona?"

,,Nie. Prečo si dnes bola taká zlá k Albertovi?"

,,Veď som mu nič neurobila!"

,, Celý večer si sa usmievala na Rinalda."

,,No a! Môžem sa usmievať na koho chcem. A teraz už spi!"

,,Veď ho nemáš rada!"

,, A čo ak áno?!"

No obe v kútiku duše vedeli ,že to nie je pravda. A tiež to, že si to En hovorila tak často, až tomu uverila.

Chvíľu boli ticho a potom sa znova ozvala En: ,,Kedy navštívime Klotildinu tašku?"

Simona sa zasmiala .
,,Môžme aj teraz!"

,,Tak sa obleč, na čo čakáš?!"

Vybrali sa do susednej izby . Šli potichu ako myšky.

,,Simona! Nesmej sa! " Napomenula ju En.
  Vošli do Klotildinej izby. Otvorili jej kufor. Vtom sa zľakli. Niekto vydal taký zvuk ,že prestali dýchať. Nakoniec zistili ,že to Marlena tak zachrápala.

Otvárali kufor, keď v tom!

Praaassskk!!!

Šššškrííííípppp !!!

Kufor zaškrípal a Klotilda sa momrvila v posteli a niečo zamrmlala .

,,Simona! Ona je asi hore!"

,,O bože, En! Čo tak panikáriš?; Ešte si nič nekradla?"

,,Nie. Rýchlo zober tú  knihu a poďme!"

Sadli si na svoje postele a zhodili župany.

,,Simona?"

,,No?!"

,,My sme kradli?!"

,,Hej a?"

,,Ty sa pýtaš 'hej a' , veď to je hriech!"

,,En, prosím ťa, nezblázni sa. Dobre ukry tú knihu."

En ju niekde zahrabala a snažila sa zaspať. To bolo veľmi ťažké. Trápilo ju svedomie.

,,Simona! Už sa konečne zobuď! "

,, Už.... už...som hore," Simona horko ťažko vstala z postele.

,, Myslíš,že na to Klotilda príde?"

,,Nie, nie, upokoj sa."

Prezliekli sa a zišli na raňajky. Meškali.

,, Prepáčte,že meškáme," povedala En ostrým tónom.

,, Nič sa nedeje, sadnite si dámy," povedal starý pán Coubertin.

Začali jesť. Nikomu sa nechcelo hovoriť. No Liz prelomila mlčanie. Na to bola expert.  Rozbila pohár.

,, Prepáčte, nechcela som," povedala kajúcne Liz a do očí sa jej hrnuli slzy. En to videla.

,, Ospravedlňte nás!" Povedala En a s Liz odišli na chodbu.

,, Čo  je Liz?"

,,Rozbila som pohár. Si snáď slepá?"

,, Nie. Nič sa predsa nedialo," En sa tvárila pobavene, či prinútilo zasmiať sa aj Liz, ,,ozaj sa nič nestalo. Starý pán mal na tvári pobavene výraz. Takže je všetko v poriadku!"

,,Práve o to ide. Všetci sa zo mňa budú smiať a ohovárať ma!"

,,Nikto to neurobí. Ak by sa aj pokúsil, my so Simonou ho zastavíme. Dobre?"

,, Dobre. Poďme naspäť."

En sa vedela porozprávať s každým tak , aby boli všetci spokojní.

Potom pokojne dojedli , ale  pán Coubertin sa na En celý čas veľmi čudne pozeral a pri tom sa ešte aj usmieval.

En zostala sedieť v jedálni ešte  dlho.

,,Na čo čakáte, slečna?" So záujmom sa opýtal sluha.

,,Na pána Sieru Coubertina , jeho manželku a syna."

,, Prídu o chvíľu."

A tak i bolo.

,,Tak tu ste! Hľadal som vás po celom dome a potom mi povedali ,že ste v jedálni," povedal pán Coubertin a s manželkou si sadli oproti En.

,, Prišla dom v súvislosti s divadlom," povedala En a pokračovala, ,, máme hercov?"

,, Áno , je ich dosť. Chcela som ešte povedať, že Albert nepríde, mal prácu," povedala pani Coubertin.

,,Čo chcete hrať slečna?"

,,To nepoviem. Keďže vy , som Coubertin , budete divák. Ale toto dielo poznajú aj roľníci. A viac sa tam spieva , ako hovorí text."

,, Dobre, tak vec dohodnutá," povedal pán Coubertin a pobozkal jej ruku, už chcel odísť.

,,Pane?"

,,Áno slečna?"

,,Kde môžme cvičiť?"

,,Vo veľkej tanečnej sály. Na druhom poschodí. Viete kde?"

,, Áno, samozrejme. Môžme začať?!"

,, Samozrejme! Je najvyšší čas."

Tak začali. Hercov nemohli čerpať z dievčat, lebo chceli mať vo najviac divákov.

Rozcvičili sa a začali pracovať.
Na to,že sú nevzdelaní roľníci , ide im to, pomyslela si En.

,,Ide vám to skvelo," povedala a tým viac ich povzbudila.

Večer, keď dotrénovali ,dala si En menší kúpeľ.

,,En! Už sa konečne začni obliekať na večierok!"

,, Dobre, dobre. Už idem Simona! Ty už si?!"

,, Áno," povedala a vystúpila spoza kabínky.

,,No Simona!"

,, Čo?!"

,, Vyzeráš veľmi dobre."

,,Ty budeš vyzerať lepšie! Už sa obleč, aby sme sa mohli porovnať."

O chvíľu už bola aj  En . Lepšie si nemohla vybrať.

Vlasy si nechala rozpustené a vôbec neboli natočené, no aj tak boli kučeravé.

,, Vyzerá to skvele. Albertovi spadne sánka."

,,Nie Albertovi,ale Rinaldovi."

,,Ach, dobre, hádať sa s tebou nebudem."

,, Múdre dievča!" Obidve sa zasmiali,ale to už bol čas schádzať dole schodmi.
Na tomto večierku mal byť aj Albertov brat Nathaniel s manželkou Ameliou a malou dcérkou Lou.

Keď dievčatá schádzali , ozval sa potlesk a súhlasné ohkanie.
Majordóm ich ohlásil a ony ladné vplávali do siene s názvom :Večierková sieň.

Po nich prišla Liz. Mala pekné šaty:

Zobrali si pitie a chceli ísť za Aderine. No prišla k nim Liz.

,,Ahojte , ako sa máte? Vyzeráte skvelo," povedala a usmiala sa.

,, Máme sa dobre. Liz, potrebujem ti niečo povedať, poď do salóna," povedala En a ladné prešli celou sieňou.

,,Tak?! Čo sa deje.''

,, Vieš, to s mojou babičkou!"

,, Áno, našla si tú knihu?"

,, Áno, so Simonou. No dnes sme sa dopočuli, že n budú preto kontrolovať izby. Keď skontrolujú tebe, rýchlo ti ju dám do ruky,alebo naopak. O moje šaty sú krásne, však? Odkiaľ máš tú čipku? '' En musela rýchlo zmeniť tému, lebo pri nich bola Klotilda. Žmurkla na Liz a tá pochopila a hrala Eninu hru.

,,Myslím ,že je francúzska."

,,Ach, dámy, to ste až také nekultivované,že neviete rozoznať,že toto je benátska čipka," ozvala sa Klotilda, ,,a mimochodom o akej knihe ste to hovorili?"

,,Iba o knihe ahglických kráľov," povedala En a vyrozprávala jej celý obsah, čím Klotildu upokojila a ona odišla.

,,Tak sme dohodnuté?"

,, Jasné, En!

,,A ešte niečo!"
,,No?!"

,,Hrám divadlo, no nemohla som ťa obsadiť. Veľmi prepáč. Hráme s roľníkmi."

,, Máš šťastie, dnes ťa chápem," povedala a žmurkla. Vrátili sa do siene.

,,Marlena, myslím ,že ony dve majú niečo za čo lubom," povedala Klotilda a ukázala na En a Liz.

,,Dám pozor!"

En, Liz , Simona chceli ísť za Aderine, no zastavil ich Albert.

,, Dámy, rád by som vám predstavil môjho brata, pána Nathaniela de Coubertina, jeho manželku Ameliu de Coubertin a ich dcéru Lou de Coubertin," postupne na nich ukázal a všetci sa milo usmiali, vyzerali príjemne. Albertov brat, hoci mladší, bol už ženatý. Mal hnedé vlasy a oči, tvárou sa podobal na matku ,ale očami na otca. Jeho manželka vyzerala ako víla, veľmi krehko a jemne, mala ryšavé vlasy a pekné zelené oči. Dievčatko bola celá mama.

,, Teší nás, ja som Adelaide Aenne Collins, toto je moja priateľka Elizabeth Hanna Green a ďalšia priateľka a princezná Simona Nicole A-Bott."

,, Úprimne nás teší. Máte vlasy ako zlato, slečna Adelaide," povedal Nathaniel a ako bolo vidno,Alberta to podráždilo.
,, Ďakujem, pane," povedala En.

,,Ach , Nathaniel , vo všetkom vidíš len obchod," povedal Albert žartovne.

,,Možno máš pravdu braček, som obchodník. No poď, chcem ti niečo povedať. Nechaj ženy nech poklebetia."

Ženy sa veselo rozprávali a hlavne En si padla do oka s malou Lou.

,, Ktorá z nich je tá tvoja princezná?"

,,Ale choď Nathaniel. Veď je to predsa Adelaide. "

,,Tak to si si vybral dobre. Je pekná!"

,, Áno, to je. Viac sa nesnaž," povedal Albert výhražne.

,,Ach, braček. Už dávno nie som lámač ženských sŕdc. Mám rodinu a to ma robí šťastným. A nemyslím si, že by som sa jej páčil. Má oči iba pre teba a ty pre ňu. Tak sa ťa pýtam : V čom je problém?!"

,,Otec," povedal Albert a stačilo to na to , aby  Nathaniel pochopil.

Dlho sa ešte rozprávali. Keď vošli dovnútra , videli ako En hrá biliard. Vyhrala. Nie raz ani dvakrát. Vyhrala všetky kolá.
Muži pred ňou mali rešpekt.

Hello!
Ako sa máte? Nenudí vás tento príbeh? Odpovede do komentárov.

Čauko!