En cválala , ani čert. Bola rozzúrená a ponáhľala sa. Účes sa jej rozpustil, šaty si potrhala.

Ocitla sa pri plote. Koňovi zahučala do ucha: ,, Koník môj, bež. Je to dôležité."

Kôň akoby vedel , čo má robiť. Preskočil ohradu , ale ďalej nie a nie ho dostať. En ho priviazala o stĺp , plná strachu , ale i nádeje vošla do lesa.

Pod nohami jej šušťalo lístie. Stromy svoje konáre naťahovali a jej to pripadalo , akoby za ňou naťahovali svoje pazúry.

Bola už tam .

V čistinke v lese. Stála tam stále. Veľká čierna chatrč s čiernou mačkou na okne. Okolo bol z trávi vyčarovaný kruh.

Som tu, pomyslela si.

Hlasno zaklopala na dvere.

Z vnútra sa ozval hlas zdvíhajúcej stoličky.

Pred ňou sa otvorila dvere starenka.

,,Čo tu chceš? Lieky už nerobím," povedala a chcela zabuchnúť dvere , ale En jej tam vložila nohu.

,, Pusť má dnu! Vieš veľmi dobre , čo chcem , a , ak nie , ukážem ti to," starenka ju pustila a En si sadla za stoličku, no najprv na dubový stôl hodila noviny.

,, Čítaj,Hoana!"

Starenka Hoana sa začítala, po chvíli sa ozvala:,, Milá, moja vnučka, prišla si sem iba preto , aby si mi povedala to, čo som  neurobila?! Dobre vieš,že s mágiou som prestala!"

,,Babi, ako ti mám veriť, keď policajti majú dôkazy!"

,,Ach, moja ! Vieš predsa , že ja som bola bylinkárka , nie čarodejnica. Robila som čaje a lieky, či apatieku. Ľudia ma nenávideli - to je najhoršia ľudská vlastnosť, preto si vymysleli ,že som vinná práve ja."

,,A za tie roky , čo žiješ si niekoho neučila ?  Veď , ako si mi vždy hovorila , bylinkárka musí mať nástupcu!"

,, Počkaj, porozmýšľam! " Povedala a začala premýšľať.

,, Áno, učila , ale iba jedno dievča. Bolo čiernovlasé, nebolo veľmi pekné," En sa v duchu potešila, ,,no neviem , ako sa volala!''

,, Achhhh, babi, na to ,že si čarodejnica, si nič nepamätáš!"

,,Koľko krát ti mám povedať ,že som bylinkárka!"

,,Dobre,ako by som mohla spoznať to dievča?"

,,Povedala som ti ako vyzerá, myslím ,že býva v tejto krajine. Aaaaa, už si spomínam .  Vzala mi knihu rastlín. Musí byť u nej doma, vždy sa jej páčila!"

,,No to je teda útecha! Ale , aspoň niečo!"

U babky zostala ešte hodinu. Naobedovala sa tam , hoc veľmi nerada.
Keď bola malá , s babkou mala dobrý vzťah,ale keď zistila ,že je bylinkárka, že ľudia to povolanie odsudzujú , prestala babku navštevovať a odcudzili sa. Raz sa ju podľa En, snažila otráviť, ale babka na ba zabudla , ako sa robí polievka.

Ráno En robila Yanette vlasy.

,, Yanette?"

,, Áno?"

,,Ako veľmi sa tešíš ,že si berieš Stuarda," spýtala sa En , dnes depresívna, lebo vedela ,že s Albertom nikdy spolu nebudú.

,, Najviac, ako sa tešiť dá!"

,, Páčia sa ti tvoje svadobné šaty?"

,, Jasné! En ! Čo je to za otázka?! Sú úžasné," povedala Yanette a chytila En za ruku.

Bol čas obliecť sa do šiat. Boli vskutku nádherné.

Nesmelo sa zabudnúť ani na šperky, tie jej musela, ako inak, dať teta.

Tiara bola tiež dopasovana.
Na prsteníku mala zásnubný prsteň a v ruke kyticu červených ruží. Nikdy nevyzerala lepšie. Dámy ( družičky) - En , Simona, Liz, museli mať oblečené červené šaty. Ako šperky mali pripnuté biele ruže. Vezeralo to utešene. En si podávala ruže i do vlasov. Družbovia mali pripnuté naopak biele ruže.

En pomáha obliecť sa aj Liz. Čudovala sa ,že si dávala malo spodničiek, lebo pri Albertovi chcela čo najviac šušťať. Tak En nedalo a spýtala sa : ,,Prečo sa obliekaš tak inak?"

,,Lebo dnes Albert nebude so mnou!"

,,Pre pána kráľa! S kým bude?!"

,, Netvár sa ,že nevieš! Predsa s tebou ty hlúpa hus!"

,, Čo?! Liz počkaj o ničom som nevedela," povedala a začala utekať za Liz. Na schodoch ich zastavila Yanette.

,, Liz! Stoj! En o ničom nevedela .  Zorganizovala som to ja. Nemôžeš byť stále iba pri Albertovi!"

,,To je pravda," povedala Liz a ospravedlnila sa En.

Tá len Yanette naznačila ďakujem.

Už sa konečne mohla začať obliekať.

Obrad sa mal začať o päť minút a Simona nebola na mieste!

En nervózne dupkala nohou. Vtom prišla.

,,Kde si opäť bola?"

,,Mala som prácu, En!"

,, Počkaj, nemáš ružu," povedala En a pripla jej ružu z naaranžovanej  kytice. Simona zvolila šaty s čipkou.

Družbovia a družičky sa pochytali a vstupovali do kostola. En sa chytila Albertovho ramena. Simona bola s Alexandrom McQueenom .  Bola doňho zaľúbená až po uši, bolo to vidno . On ju mal tiež veľmi rád.

Liz bola poduta, že nemôže byť s Albertom a bola s Rinaldom , ten bol nešťastný,že nemôže byť pri En.

Svadba sa začala.

En a Albert bolí svedkovia.

Pán farár sa akurát pýtal: ,, Pýtam sa ťa, tu prítomná Yanette Gregory berieš si tu prítomného Stuarda Andersona . Chceš s ním byť v zdraví, či v chorobe, v šťastí či v nešťastí, v bohatstve,či chudobe?"

,, Áno, chcem!"

Pri Stuardovi sa zopakovalo to isté.

Potom nevesta vyhodila kyticu.

Chytila ju En!

,, Haaahaaa, do roka a do dňa sa vydáš!" Povedala Yanette a začala sa svadobná hostina.

Albert na koniec začal En niekde ťahať.

,, Čo je ?"

,, Mám ťa rád."

Viac povedať nemohol, lebo pri nich bol ďalší pár- Alexander a Simona.

En rýchlo odišla. Hľadala Liz, ale márne. Akoby sa pod ňou a Rinaldom zľahla zem.

Mladomanželia Andersenovci odišli na svadobnú cestu do Anglicka.

Ráno dostala En s Liz poštu.

Svadobné oznámenie

Dňa 15. 5. si svoje ' áno' povedia v kostole sv . Benedikta o 14:00 hod.

Dayana Wann
       A

Martin Dabba

Ste srdečne pozvaný na obrad , i svadobnú hostinu!
Tešíme sa !

,,Liz , aj tebe to prišlo?"

,, Áno, máme tu ďalšiu svadbu!"

En pomaly otvorila druhú obálku.
Radostné oznámenie s ktorým sme nemohli počkať.

Dňa 19.4. o 14:30 sa v kaplnke vojvodu Coubertina uskutoční svadba,

Vikitty
  A
Romualda

Ste pozvaný aj k svadobnému stolu .

,,En vedela si ,že Vikitta sa vydáva?"

,, Áno, zabudla som ti to povedať, ale navrhovala som jej šaty. Berie si svojho bratranca."

,, Achhhh, takže manželstvo bez lásky! Pamätáš ,ako sme si hovorili ,že sa vydáme s láskou?!''

,, Áno, " prikývla En a naopatrnejsie ako vedela otvorila poslednú poštu.

Ja, vojvoda Albert de Coubertin pozývam Vás na dvojtýždňovú dovolenku , dňa 15.4., kde si vyberiem manželku, teda svoju nastávajúcu. Ste srdečne pozvaná a teším sa na Vás!

     Albert de Coubertin

Dňa  12.4.
 

En sa tam nechcelo ani ísť. Vedela ,že Albert aj tak požiada o ruku Liz. Načo tam teda ísť?

,,En!!!!! Možno má už konečne požiada o ruku! Nie je to skvelé?"

,, Ach, isté áno, to určite je," povedala a nezostalo jej nič iné,  ako vyplakať sa do vankúša.

Potom, o dva dni sa začali baliť. En si dala predsavzatie,že Alberta očarí, keď to nedokázala do teraz. Zobrala si najkrajšie a najlepšie šaty aké mala. Veľa šperkov a tiár. Dala si ušiť nové šaty.

A vydali sa na ich letné sídlo.