En bola doma už asi týždeň. Plesy boli neustále. No tento bol hrozný.

,,En? Čo si obliekaš?"

,, Mali by sme si obliecť niečo biele,lebo je sviatok pannien ,náš sviatok."

,, Aký,neviem o čom hovoríš!"

,,Ach, Liz,kniha Sviatkov , kapitola desať, asi strana osemdesiat , myslím,že druhý stĺpec."

,, Achhhh En,ako ,že si to všetko pamätáš, muž , ktorý ťa bude mať bude najšťastnejší na svete. Nemyslíš ,že by ma mal Albert už konečne požiadať o ruku?"

,, Áno," En už bolo jedno, čo jej povie, myslela si totiž ,že Albert ju miluje .

,,Tak,už sa idem obliekať."

Liz na seba dala iba jednu spodničku,šaty boli užšie,nevadilo jej ,že boli ružové.

En zvolila modrú, bol to výborný nápad.

,,Už môžme ísť?"

,, Jasné, pod Liz."

Nasadli do koča a šli na ples, ktorý organizovalo mesto.

Hneď ako prišli na ples, začali tancovať.

,, Slečna Adelaide,smiem sa vám zapísať do kartičky na valčík," pýtal sa jej mladík, ktorého meno nepoznala.

,, Samozrejme pane," povedala a milo sa usmiala.

,, Adelaide, rád by som s tebou pretancoval celý večer, no vidím ,že Maroš mi obsadil už jeden tanec," povedal Rinaldo a pripomenul meno mladíka.
,, Ó Rinaldo,rada ťa vidím,rada si s tebou zatancujem."

Začal sa prvý tanec, bola to štvorilka. Druhý pár ku štvorilke bol Albert a Liz.

,,Budeme o niečom hovoriť Adelaide?"

,,Radšej nie Rinaldo," povedala a načúvala čo hovorí Liz, skoro zamrela.

,, Albertík môj, ako si sa mi mal?"

Albert iba pokrútil hlavou a pozoroval En. Ona bola nešťastná,že Liz mu takto hovorí a vtiera sa mu do zadku.

,, Albertík, kade pozeráš, dnes si mi ešte nepochválil šaty. Vyzerám skvelo, nie," povedala Liz a stiahla ho za ruku až zakopol.

,,Hej , vyzeráš dobre," povedal ,ale v duchu si myslel,že En je krajšia.

Rinaldo En niečo hovoril , ale nepočúvala. Bolel ju pohľad na cudzie šťastie a na prebratého 'princa'.

,, Adelaide?"

Rinaldo ju akoby zobudil a začala sa mu znova venovať.

,, Áno, Rinaldo?!"

,, Poď so mnou na terasu, prosím!"

Vyšli na terasu .

,,Čo sa deje Rinaldo?"

,,Rád by som ti dvoril, no len ak to dovolíš. Nechcem ťa tlačiť a mám ťa úprimne rád."

En v hlave krútili kolieska na celé obrátky. Znamenalo to...... achhhh,nie.

Druhá strana jej svedomia hovorila: veď je pekný, bohatý. Povedal ,že ťa má rád. Čo viac chceš. Veľmi dobre vieš,že Alberta nedostaneš.

,, Rinaldo,veľmi rada. "

,,Som veľmi rád," povedal a usmial sa .

,,Pozývam ťa zajtra na obed k mojim rodičom," povedal Rinaldo , En sa zakrútil žalúdok.

,,Rada prídem."

Keď odchádzali z plesu,do ruky jej niekto vtisol listoček. Bola si istá,že je od Rinalda. Povedala ,že si ho otvorí až doma, teraz počúvala čo hovorí Liz:  ,,Videla som ta s Rinaldom," povedala a šťuchla ju do rebier, ,,čo sa dialo?"

,,Dovolila som mu , aby mi dvoril."

,,No vidíš , trvalo ti to. Mne Albert dvorí už mesiac a ja čakám, kedy sa mi na ruku dostane prstienok," Liz rozprávala a En len smutne pozerala na strýka, chápavo kýval hlavou.

,, Dobrú noc , Liz."

,, Dobrú , dúfam, že zajtra očaríš Rinaldových rodičov."

En vkročila do izby a až teraz si prečítala lístok.

Čakám pri okne,pod viničom u vás doma o druhej večer. Verím,že prídeš. Bola si krásna.

               Albert.

Čo si to o sebe myslí, pomyslela si En. Veď s ňou ani netancoval. Ach, ako by sa jej teraz hodilo matkino rameno,aby sa tam mohla vyplakať.
No v kútiku duše vedela,že tam pôjde. Pozrela na hodinky. Bolo  pol druhej.

Rýchlo sa obliekla. Mala iba čiernu spodničku a pelerínu, nestíhala.

Keďže malo ísť o tajnú schôdzku, nesmela ísť cez hlavný chod. Cez zadný by sa nedostala , lebo tam spí mačka,zobudila by ju a potom by bolo zle. Nuž, chciac nechciac musela zliezť dole po múre. Odrazu jej na okennej rímske pristál kamienok. Otvorila okno.

,,En,Ennnn," z vonku sa ozval tichý hlas.

,, Albert,ja nezleziem!"

,, Zvládneš to,  budem ťa držať . "

Pomaly vykročila na okennú rímsu.

Nohu dala na vyčnievajúci kameň.

Opatrne ju presunula na druhý.

,, Zvládneš to!"

No vtom sa pozrela dole, nezvadla to a padla.

Uppppsss.

Hodnú chvíľu padala, zdalo sa jej to dlhé. Potom bolo pod ňou niečo mäkké. Žeby bolo v nebi tak mäkko? Kládla si otázku. Potom sa obzrela a uvidela Albertove oči s iskričkami.

,, Ďakujem, prečo si ma zavolala von."

,,Poď so mnou, prosím," povedala a hneď ju ťahal za ruku do záhrady k jazierku.

,,En, viem , že som s tebou dnes nebol, no je mi ľúto, tak mi nakázal otec," povedal a chytil jej tvár do dlaní.

,,Prečo mu nepovieš nie ?"

,,Prosím, nechaj ma hovoriť. Viem,že sa ti Rinaldo snaží dvoriť, ale ja ťa chcem viac. Mám ťa rád a viem ,že by môj otec nebol nadšený, ak by som si ťa vzal, na ja mi chcem postaviť. Adelaide, utiekla by si so mnou? Vzala by si si ma za muža?"

Táto správa ju zaskočila. Nevedela čo povedať.

,, Albert, bolí ma pohľad na teba a Liz,ale musím sa ešte rozhodnúť. Neber to zle. Ale kým nemáš čistý štít nemôžem a ty to vieš!"

,, Adelaide, budem na teba čakať hoc aj celý život, a je mi jedno čo si myslí môj otec. Chcem len teba," hovoril to , no vedel,že ak mu nepovedala hneď áno, mama veľkú šancu, no neprestával mať nádej.

En už iba spala.

Ráno sa zobudila a bola nešťastná, musela ísť na obed ku Ewansonovcom. Rinalda mala rada , páčil sa jej , bol celkom vtipný, ale brala ho len ako brata. No dodávala si nádej, že raz medzi nimi bude skutočná láska. Hovorila si to toľko,  až tomu uverila.

,,Yanette , pomôžeš mi so šatami a vlasmi? Rada by som požiadala Liz, ale je s Albertom."

,,Rada,ale prichystaj  sa na spoveď."

Neviete na čo Yanette myslela?  En čakali zvedavé otázky od Yanette.

,,Tak ? Čo ty a Rinaldo?"

,,Neviem,asi ma má rád."

,,Ty jeho nie ?!" Spýtala sa Yanette prekvapene.

,, Áno iste, len...."

,,Len čo?!"

,,Ale nič. O dve týždne máš svadbu , tešíš sa ?"

,, Jasné, Stuarda by som nevymenila za nič iné. "

,,A ako si spoznala ,že je ten pravý?"

,,To vieš hneď , ako ho uvidíš."

,,Aha," povedala En a vzdychla .

O chvíľu bola hotová, bordové šaty kontrastovali s brošňou a tiarou.

,, Vyzeráš úžasne, Rinaldo na tebe môže oči nechať," povedala Yanette a žmurkla na En.

En nasadla do koča a šla na panstvo Ewastonových.

Vystúpila z koča a rozhliadlasa po panstve, bol to hotový hrad, bola tam aj zimná záhrada, no nad hradom boli čierne mračná a všetko pôsobilo smutne.

,,Vítam vás tu slečna Adelaide, pán Ewans mi o vás rozprával," povedal jej sluha a milo sa na ňu usmial.

,,Zavediem vás k naším pánom," povedal a ona ho nasledovala.

Vošli do veľkej jedálne, kde stál dubový stôl. Všetko vyzerali masívne a bohato. Pri stole už stál starší pán ,asi šesťdesiatnik, šedivý s modrými a otcovskými očami. Bol tučný ,ale En si domyslela ,že keď bol mladý, musel byť veľmi pekný. En ho nepoznala, na plesy nechodil,lebo bol chorý. Určite to bol Abraham.

Pri ňom stála malá teta, Rosalie, ju poznala z plesov,ale iba z videnia, bola milá. Mala hnedé vlasy a krásny úsmev. No a vedľa stal šťastný Rinaldo. En nemala dobrú náladu, no keď videla ako sa ostatný tešia, nechcela im radosť pokaziť.

,, Dobrý deň, som Adelaide Aenne Collins."

,,Veľmi nás teší, mňa už asi poznáte,som Rosalie Ewans , toto je môj muž, Abrahám Ewans. "

,, Sadni si dieťa," povedal otcovsky Abrahám , ,, Rinaldo hovoril o vás všeličo, pravda ,len v dobrom,ale nepovedal,že ste taká chudučká",povedal a všetci sa zasmiali. En bola rada,že bola viditeľne priatá.

,, Ďakujem."

Obed bol veľmi pekný, zábavný. Všetci boli uvoľnení a En sa medzi nimi cítila dobre.

,, Slečna Adelaide, radi vás znova uvidíme!"

,,Ja rada znova prídem. Bola by som rada ,ak by ste prišli na večeru."

,, Radi,i my, ale kedy ."

,,Povedzme o dva týždne."

,, Výborne."

En odchádzala s viditeľne dobrou náladou a to bolo dobre .

Čus!

Ako sa máte?
Páčila sa vám táto kapitola? Ako to dopadne? Odpovede migajte dávať do komentárov a odpoveď ako : neviem a pod. neprijímam.
Nezabudnite na voltes.
Ďakujem za podporu a pomoc. Ste SUPER.