,, En, zlatíčko konečne si došla domov."

,,Mama , ako rada vás vidím, kde je Jane?"

,,Veď poznáš svoju sestru! Hrá sa s deťmi na lúke. Uvidíš ju už o chvíľu. Dnes si totiž zaspala. Veď je už dvanásť hodín!"

En sa šikovne išla prezliecť z nočnej košele, do pracovných šiat.

Matka vyzerala veselo, no niečo ju trápilo.

,, Mamička! Čo sa deje? Kde je otecko?!"

,,En , zlatá moja , sadni si prosím," En si pokojne sadla.

,,Ako iste vieš, En, ku strýčkovi sme vás dali preto , aby ste sa niečo naučili, i keď som ťa to mohla naučiť ja," Enina mama bola kedysi barónka, no výdajom za Eninho otca stratila titul, majetok i konexie.
,,A strýko vás určite naučil veľa vecí, lebo vyzeráš úplne inak. No a ako ti už strýčko povedal, tvoj otec dal za teba peniaze. Je nám ľúto,že sme ťa predali ,ako nejakú ťavu, ale bolo to pre tvoje dobro. Otecko .....otecko......," Enina mama začala plakať.

,, Mami! Tak čo je s ním?"

,,Tvoj otec zomrel!"

En najprv nechápavo krútia hlavou , potom bola ticho, nevediac, či si z nej robí matka srandu a či nie.

,,Mami je to pravda?"

,, Áno, áno," a obidve začali plakať.

,,Mami?! "

,,Čo je zlatíčko, teraz sme už iba mi dve."

,, Tri! Kedy zomrel?"

,,Keď som ti písala ten list, tak bol vo veľmi zlom stave. O deň na to zomrel."

,,Mami ja sa už do San Luis nevrátim!"

,,En! Čo ti to napadlo! Vrátiš sa tam."

,,S Jane to tu nezvládnete."

,, Zvládneme. Ty patríš tam!"

,,Ešte o tom porozmýšľam. Ale teraz ti chcem niečo povedať," En jej začala hovoriť  o všetkom ,o Liz o kúpeľoch o Albertovi a plesoch a tom čo jej  spravil jej brat.

Takto ich našla mala Jane.

,,Enicka , Enicka, dusicka moja ako si sa mala?"

,,Ahoj Jane. Mala som sa dobre. Ako si už podrástla," malé dievčatko hrdo vystrelo hruď a usmialo sa.

,, Mám uz pat rokov a stodvadsat centimetrov," malá hovorila bez mäkčenov a tak zlato , až sa En skoro roztápala.

,,Pri obede mi všetko povieš, dobre Jane?"

,, Áno," Jane začala rozprávať a všetky zabudli na zlé správy. Idylku prerušilo klopanie na dvere.

,,Mami , pôjdem otvoriť," En sa postavila a šla otvoriť.

Vonku stal jej bývalý spolužiak John Capri, v detstve ho neznášala, lebo si ju nikdy nevšímal a bol to najkrajší chlapec z triedy, dnes tak nevizeral. A keď mu En otvorila, bola smutná a nahnevaná, čo prejavila i v konverzácii.

,, Hľadám pani Collins, kto ste. Ste jej slúžka?"

,,Ale, ale , John zabudol si na mňa. Ja na teba nie ," povedala a  usmiala sa.

,, En? Si to ty ? Vyzeráš úžasne. Nedáme večeru."

,,S takým ako ty nikdy! John , prečo si prišiel?"

,,Kedy máte pohreb?" Keď videl ,že En naňho pochybovačne hľadí povedal: ,,Som farár a musím to vedieť."

,,Ty si farár?"

,, Áno, tak kedy je ten pohreb?"

,,Zajtra o 14:00. Maj sa ," nestihol nič dopovedať , En mu hneď zabuchla dvere pred nosom .

,,Mami , on je naozaj farár?"

,, Áno. Už mesiac. Už nie je taký ,akú býval, stal sa z neho sukničkár, ver či nie , aj keď je farár.

,, Achhhh. Ďakujem za obed. Idem hore. Potrebuješ pomoc?"

,, Nie, vyberám iba kvety a šaty na pohreb."

En ju pobozkala na líce a odišla. V izbe sa dostatočne vyplakala a napísala strýkovi list, pri každom slove vyronila slzu . Takže list sa nedal použiť, bol celý zmáčaný. Napísala druhý a od únavy zaspala.

Ráno, bolo hrozné.

Achhhh, jaj, ako dnes prežijem. Veď budem plakať a bude to zlé. No nič , budeš silná. Achhhh, chýba mi ti Simina podpora. En si počas myslenia vyberala šaty a začala sa obliekať. Dnes ju čakal ťažký deň.

Keď sa obliekla, bola skôr ako mama, nakŕmila sliepky,prasce. Pôsobila kravu. Natrhala do vázy kvety.  Pripravila im raňajky A šla do obchodu po nové krmivo.

,, Dobrý deň Gerard."

,, Dobrý,kto ste a čo chcete?"

,,Ach , Gerard , ani vy ma nepoznáte?"

,, Achhhh, aha , En! Ako si opeknela a  a vyrástla," to jej povedal vždy , keď prišla, ,,je mi ľúto , čo sa stalo s tvojim otcom, dnes máš zľavu 50 percent. Ak by som vám mohol nejako pomôcť , povedzte."

,, Gerard,si veľmi milý, ďakujem za zľavu. Zatiaľ nerob nič, iba sa príď  s mojím oteckom rozlúčiť."

,, Prídem, ale kedy?"

,, Dnes o 14:00."

,, Dobre."

Nakúpila čo bolo treba a vrátila sa domov.
Človiečik v predajni sa Gerarda spýtal: ,,Kto je to dievča a prečo je také smutné?"

,,Zomrel jej otec a je to Adelaide Aenne Collins. Máme ju tu veľmi radi. Vždy prekvapí svojimi vedomosťami. No teraz, chúďa,ani nevie ako prišla o otca."

,, Ťažký život."

,,Tak , veru tak, človiečik, či si praješ?

,, Dakujem za obed En," povedala Jane a usmiala sa.

,, Nemáš zač. Mami s čím ti môžem pomôcť?"

,,Prosím , obleč Jane do tmavých šatočiek."

,, Dobre. Jane , poď?"

Keď boli v izbičke, kde spala teraz Jane ( predtým to bola izba Johna), začala ju En obliekať.

,,Kde ideme ?"

,,Jane, zlatíčko, ideme navštíviť otecka."

,,A on je kde?"

,, Uvidíš. Teraz si strč rúčky do rukávov."

,,A , preco mám tieto saty?"

,,Preto Jane, lebo to mamka chce. Výborne, obliekla si sa skoro celkom sama."

,, Jasné, ved mám uz pat rokov!"

,,Ach ty beštijka! Idem sa teraz obliecť, poď so mnou."

En sa začala obliekať a snažila sa byť pri Jane veselá.

Dokázala to.

O chvíľu bola hotová. Korunku si zabudla, nezdobil ju žiaden šperk.

,,Sestricka,ty vyzeras super!"

,,Ďakujem zlatíčko. Poď, mamka nás už čaká."

Prešli pešo na pohreb.

Všetko bolo v najlepšom poriadku. Kňaz mal práve kázeň.

Dnes nás opustil náš občan a verný  manžel, otec , či priateľ.
Bol to skvelý človek, hoci som ho poznal málo. Viem,že ho mal každý rád. Tak ,ako ostatní majú radi jeho pozostalých. Dúfam ,že sa s ním každí pekne rozlúčil a jeho duša môže odpočívať v pokoji. Pán Boh mu žehnaj, nech odpočíva v pokoji. Česť jeho pamiatke. Teraz ho vynesme na miesto jeho odpočinku."

Eninu mocní bratranci, Lukáš a Bonifác zdvihli rakvu a naraz ju položili do pripraveného hrobu. Kňaz ho požehnal a všetci sa začali modliť .

En nezastavila slzy, ktoré mala od začiatku kázne a rozplakala sa. Nezvládala to. Jane na ňu čudne hľadela.

Potom nasledoval kar, takzvané pohostenie po pohrebe. Mala tam mať príhovor Enina mama , ale tá to nezvládla. En ju teda zastúpila.

,, Milí priatelia, blízki. Dnes nás navždy opustil skvelý otec, brat, manžel. Bude mi za ním veľmi smutno, vertim,že nám všetkým,"En hovorila cez slzy, ,,bol to skvelý otec, nikdy na mňa nezkričal, nikdy ma nebil. Lepšieho otca som si nemohla prísť. Bola s ním sranda . Mami pamätáš,ako má hodil do vody?," mama prikívla, ,,prosím , navštevujeme jeho hrob s úctou a spomínajme s láskou. Prajem dobrú chuť."

,,Mami?"

,,Čo je Jane?"

,,Preco En plače?"

,, Neviem zlatíčko, ty si povedala plače so č?"

,, Áno , mami, prečo."

,, Výborne, výborne, ty moje malé zlatíčko!"

En musela po pohrebe hneď odcestovať, aj keď mala pochybnosti ,či má nechať mamku samú.

,,En, o nás sa neboj a nehádaj sa s Liz. Albert ťa určite miluje, keď ti to povedal. Buď šťastná, zlatíčko," povedala mama a dala jej pusu na hlavu.

,, Sestra, nezabudni na mňa!''

,,Mami, aj tak neviem , či je to dobré. A na teba Jane, nikdy nezabudnem."

,, Určite, bav sa ."

En nastúpila do koča a zamávala matke a malej Jane.

Cesta bola pokojná , ale hlavne dlhá. En bolo čudné, že vôbec jej nie je smutno, bolo jej, no neplakala.

Ahoj!
Čakali ste niečo také? Že jej toto mama zamlčala v liste? Ako sa dej bude vyvíjať ďalej? Odpovede do komentárov. A odpoveď typu: dám sa prekvapiť,alebo neviem, neprijímam 😂🙄