,,Albert! Si normálny! Jasné som ti povedal, aby si dvoril slečne Elizabeth. "

,, Veď jej dvorím už asi týždeň!"

,,Ty sa opováziš mu klamať! Kde si bol celý včerajší večer?"

Albert vedel ,že nemá cenu klamať.

,, Bol som so slečnou Adelaide."

,,No vidíš, a vraj dvoríš slečne Elizabeth! Povedal starý Siera a začal kašľať.

,,Ale otec! Dvoriť neznamená nemohnúť sa od danej dievčiny."

,,Pre mňa áno  a ty to dodržíš," povedal a Albert a nervou odišiel a poriadne tresol dverami.

,,Teta?"

,, Áno zlatíčko!"

,,Kde je princezná Simona?"

,,Príde neskôr En, má povinnosť. Teraz mi došiel list. Tak sa neponáhľal a pokojne sa obleč."

,,Dobre, ďakujem teta. " Začala sa obliekať.

Korunka nebola potrebná.

Čakala vonku na lavičke v záhrade. Kýchla.

,,Nazdravie! "

,,Ach Simona, ako som sa zľakla." Vezerala takto. Korunka jej výnimočne chýbala.

,,No poď, nech to máš za sebou ."

,,Pravda, poďme."

,,Ako sa ti tancovalo s Albertom?"

,, Výborne. Len som smutná."

,, Prečo."

,,Neviem, bojím sa svojho brata. Nie je taký aký býval. On bol dobrý, ale potom ho otec z nejakého dôvodu prestal mať rád. A to môj brat neprežil. Odišiel z domu."

,,Je mi to ľúto En. Ty to zvládneš."

,,Ďakujem ti za podporu," povedala En a objala ju.

,, Dobrý deň, páni!"

,, Slečna, princezná," povedala mladý dojstôjník pán Erual Will. Nezabudol žmurknúť na En. En iba prekrútila v duchu očami a milo sa usmiala.

,, Pán Collins je v miestnosti číslo 3, nasleduje ma ."

Zaviedol ich do miestnosti .

Tam ich už čakal kapitán.

,, Dobrý deň, slečny. Slečna Adelaide, je toto váš brat?"

,, Áno je ."

,, Ublížil vám?!"

,, Áno, veľmi."

,,Máte ho rada?!"

,,Viem,že žiadny človek nie je zlý ale môj brat je psychopat, želám si , aby bol psychiatricky ošetrený a rada by som s ním hovorila."

Kapitán sa pozrel na Simonu. Tá súhlasila.

Kapitán odišiel.

,,John, prečo si mi to urobil?!"

,,Sestra o čom hovoríš," zas sa usmial psychopaticky.

,, Čo si urobil, vieš čoho som schopná. Mám ti pripomenúť čo si robil keď si mal štyri roky?" En vedela ,že trafila klinec po hlavičke.

,, Nie, nie sestrička, nič nehovor, všetko ti poviem. "

,,Tak hovor!"

,,Urobil som to preto , lebo si si nechcela vziať pána Squirela. Bol to môj priateľ.  Doviedol by ťa ku mne. Potom by si bola moja návnada , pomocou ktorej by som od otca vylákal ten zbytok majetku. O teba sa bál vždy viac ako o mňa. Bola si rodinný miláčik. Ja čierna ovca."

,,Ty nie si normálny, ty by si ho obral o všetko. Zaslúžiš si trest."

,,Ale , ale sestrička, skôr či neskôr sa stretneme."

,, Kapitán! Berte ho! " Rozkázala En a z kamennej tváre vytriskli slzy.

,,En, neplač, si super a zvládneš to," povedala Simona .

,,O chvíľu príde pán Squirel," povedal kapitán.
 
Squirel si sadol na stoličku a olizol si pery. Vyzeral asi o desať rokov staršie.

,,Ahoj En, ako sa máš. Krása ti nechýba ako vidím, určite máš aj ctiteľov," povedal a chytil ju za ruku.

Vytrhla sa mu.
,, Pán Squirel, vôbec ste sa nezmenili. A ja vidím ,že vám nechýba slušnosť. No poďme k veci. Odkiaľ ste vedel kde bývam, keď to nevedel ani môj brat a hľadal ma tri roky?"

,,Ale ,ale milá En, myslel dom si ,že si múdrejšia!"

,,Láskavo mi vykajte a odpovedajte na otázku. Ak chcete vedieť viem aj to, ale rada by som to počula od vás."

,, Vážne, aj tak si myslím ,že to nevieš. Je to pán Ireal von Strauzberg."

,,Máte pravdu. Kapitán do cely s nimi. S pánom Irealom nechcem hovoriť. Ďakujem. Majte sa."

Odišli.

,, En?"

,,Čo je Simona?"

,,Prečo na teba všetci útočili?"

,,Viem ,že to znie čudné , aké všetci ma milovali."

,,I tvoj brat," spýtala sa Simona a vypúlila oči.

,, Áno. No nemožno mu to zalievať. Je chorý. Teraz mi prosím pomôž zbaliť sa. "

,,Kam ideš?"

,,K matke .  Zábal mi i jedny čierne šaty," En mala zlú predtuchu, že ich bude potrebovať.

Pred večerou už bola hotová. I prezlečená.

Po večeri sa lúčili. Odchádzala na tri dni.

,,Ahoj Liz, buď ju strýčkovi dobrá," povedala a žmurkla na strýka.

,,Ahojte všetci!"

Povedala a nastupovala do koča.

,,En?!"

,, Čo je Liz ?"

,,Budem sa tu nudiť, žiadny ples sa nekoná."

,, Nuž, život. Majte sa."

To už ju nebolo počuť.

Bola len cesta a ona.

Keď večer prišla domov, všetci už spali. Odomkla a ľahla si do voňavej postele, nevediac ,čo ju čaká.