Kričala, kopala ho do kolien. Snažila sa ho kopnúť u do citlivého miesta, nič nepomohlo. Nik ju ani nepočul. Čím viac sa metala , ty viac ju to bolelo.

No odrazu nič necítila. Ani zovretie , ani bolesť.

Bola už mŕtva?
Nie, niekto na ňu kričal.

,, Adelaide, En, si v poriadku," ozývalo sa spoza nej. Pomaly sa otočila.

Bol to iba Albert. Nevedela sa rozhodnúť, či mu má dať facku , alebo ho objať.

Podišla k nemu a dala poza ucho.

,, En! To bolo zač...." nestihol dopovedať, lebo sa mu vrhla okolo krku. Objal ju a zdvihol.

,, Auuu, Albert to bolí. Daj má dolu, prosím! Ďakujem za záchranu. Ale stále ťa nemám veľmi rada, stále platí, že si mal bojovať,"povedala a trochu škaredo sa naňho pozrela.

No viac si povedať nemohli, Simona už bola pri nich.

,,En, tak kde si bola?! Počula som krik, šla som sem," pozrela na zem a obelela ako stena, ,, En! Veď to je tvoj brat! Nič ti neurobil?! Ihneď volám políciu.''

,,Nie. Zachránil ma," povedala to , akoby záchrana bol zločin.

Simona sa pozrela na Alberta a len pokrútili hlavou.

Potom šli do zámku. En sa tam veľmi nudila. Nemohla ani chodiť. Slúžka Judyt , ako sa dozvedela rodená Španielka , ju nikam nechcela pustiť . Vždy jej všetko priniesla. En už žalostne túžila byť doma.

Liz
En jej už náramne chýbala. S Yanette nebola reč. Stále sa iba so Stuardom cukrovali. Bolo to na grc. Liz sa nudila a nemala na koho kričať. Najhoršie bolo to , že k nej nechodili žiadny nápadníci. Tí chodili zvyčajne za En, ju si všimli len vďaka nej. En bola preč už týždeň a dva dni, Liz to poctivo rátala. Z toho štyri dni bola v pivnici. Takže to robí dva týždne. Liz sa nudila , nuž si všetko rátala.

En mal prísť prezrieť lekár. Bol tu na minútu presne.

,, Dobrý deň, slečna, rád vás vidím. Tešil som sa na vás. Zdá sa mi ,že sa vám uľavilo."

,, Áno a veľmi, veď sa pozrite."

Začal ju prezerať a vyšetrovať.

,,Nooo, slečna, obávam sa ....."

,,Čoho sa obávate?!"

,, Obávam sa , že po dvoch týždňoch ste zdravá. Budete musieť ísť do spoločnosti."

,,Veď to je skvelá správa," povedala Simona, ktorá teraz vošla.

,, Simona, to je super," povedala En a začala ju objímať.
Doktor len pobavene krútil hlavou.

,, Princezná, je to veľmi zvláštne a zaujímavé, že slečna Adelaide tak rýchlo vyzdravela. "

,, Ďakujme Bohu," povedala En, ,,pán doktor, môžem ísť zajtra rovní do kostola?"

,, Áno, je to veľmi čudné," povedala a krútiac hlavou odišiel bez pozdravu.

Simona s En sa iba zasmiali a venovali sa výberu šiat , ktoré si zajtra oblečú do kostola. Rozprávali sa pritom.

Nastalo kostolové ráno. En sa nevedela dočkať, kedy uvidí Liz. Liz šla nič netušiac do kostola v márnej nádeji , že En uvidí.

En tam šla ako milé , pre niekoho zlé prekvapenie. Šli teda do kostola , En so Simonou vstúpila ako posledná. En mala takúto korunku a šaty:

Simona mala také oblečenie, nezabudla ani na korunku.

Liz bola oblečená tradične , bez korunky, ona ich neznášala.

En si sadla k Liz , vedľa nej bol strýčko a teta. Yanette so Stuardom sedeli za nimi.

Keď Liz uvidela kto si k nej sadá, skoro En objala na mieste. Tete sa rozjasnila tvár a strýčko skoro plakal.

Omša bola nesmierne dlhá.

Potom šli domov , Simona do zámku. Mali chutný obed.

,,En,ako sa ti páčilo v paláci," pýtala sa stále Liz, odkedy boli doma ,zasypávala ju otázkami.

,,Páčilo sa mi tam, ale už sa nerozprávajte o mne! Ako ste sa mali by ?"

,,My sme sa mali dobre," Liz odpovedala za všetkých, bolo to otravné a neslušné.

,,Liz, s tebou sa porozprávam, daj teraz prednosť aj iným," povedala En a usmiala sa na všetkých dokokola. Všetci jej úsmev opätovali.

,,Tak , ako ste sa mali by dvaja,"pýtala sa Yanette a Stuarda.

,,Mali sme sa dobre , ale," Yanette sa zastavila a zosmutnela .

,,Čo sa stalo Yanette?" Spýtala sa jej En.

,,Chceli sme ťa so Stuardom požiadať, či by si nám, teda mne nenavrhla svadobné šaty," Yanette skoro plakala.

,,Ale Yanette , veľmi rada to urobím prečo nie!?"

,,Nechceli sme ťa unavovať," povedal Stuard.

,,Ale ja už som v poriadku, dokedy potrebuješ tie šaty?"

,,Do zajtra," toto bolo zlé.

,, Dobre, počkaj Yanette, dojem a ty budeš mať návrh šiat.''

Dojedli a En priniesla skyce . Boli v nich návrhy krásnych šiat. Robila ich , keď sa nudila , vtedy , keď bola chorá.

,,En, je to dokonalé, z tvojich návrhov by som chcela mať asi všetky svadobné šaty," povedala Yanette a objala En .

No na koniec si vybrala. Prstom ukázala a En jej papier vytrhla. Zajtra ráno s ním mal ísť ku krajčírke.

,,En, chcem ti niečo povedať, pod už konečne hore!" Li už bola nedočkavá , ako malé dieťa.

,,Už idem," povedala a razom bola hore.

,, No hovor, Liz!"

,,Sadni si" povedala Liz a sama si sadla na diván .

,,Ide o to , že Albert so mnou tancoval na všetkých plesoch, boli tri. Tancovať s ním bolo skvelé. En, myslím si , že o chvíľu si ma zoberie. Asi ma miluje. Čo si o tom myslíš?"

En sa Lizine slová vrezávali do srdca. Bolelo to viac , ako fyzická bolesť. Myslela ,že jej srdce prasklo na tisíc kúskov. No zozbierala odvahu a chrapľavým hlasom povedala: ,,Asi ťa má ozaj rád. "

,,Ty sa netešíš?"

,,Ale áno, teraz má nechaj , idem do svojej izby," predtým ju ešte Liz objala , no videla ,že je smutná, myslela si , že je iba unavená .

En tam potichu plakala hodiny. No teraz už pokojne zaspala. Mala ísť ráno na policajnú stanicu, ale nakoniec ju nepustili.

Zajtrajšok bol venovaný opäť plesu. En sa začala tešiť, predsavzala si , že niečo také ako Liz a Albert ju nerozhodí.

Tešila sa ,že pôjde do spoločnosti. Že si oblečie šaty, že bude s ľuďmi a ešte , že bude môcť koketovať a naštvať Alberta.

Celé doobedie odpisovala na listy, nebavilo ju to , ale bolo potrebné spraviť to. Jeden jej napísala aj mama.

Milá En. Zlatíčko!
Dúfam , že sa máte s Liz dobre a,že sa nehádate. Taktiež dúfam,že ste sa toho veľa naučili, že ste sa naučili vsetko to , čo som Vás nanaučila ja. No , viem ,že ty En, má poznáš a asi vieš, že Ti niečo v tomto liste tajím. No nedokážem to povedať. Ak môžeš , príď prosím.

Pozdravujem Ťa a nestrachuj sa.
S pozdravom Tvoja mamička.

Tento list En vôbec nezdvihol náladu. Bola skleslá, smutná. Keď prišla na obed , bolo to ešte horšie.

,,En, dieťa, čo sa ti stalo?"

,, Nič."

,,En! Všetko mi povedz," povedala Liz.

,, Nič, mi nie je a dajte mi všetci pokoj," povedala v hneve En a hneď sa rozplakala.

Liz , ako dobrá priateľka , šla za ňou.

,,Či sa deje En! Povedz mi to prosím."

Na En doľahla zúrivosť.

,,Daj mi pokoj a choď preč," povedala a zabudla dvere.

Opäť plakala. Oči už mala červené ako paradajky .

Prišliel za ňou strýčko.

,,En, čo je? Stalo sa niečo? Spravili sme ti niečo?!"

En to potrebovala niekomu povedať, strýkovi verila.
,, Nie, nič ste mi neurobili."

,,Tak čo sa teda stalo ?"

,, Mamička mi písala list a nedokázala mi povedať či zle sa stalo , " povedala a začala plakať.

,,Ale veď ju môžeš ísť navštíviť, ak ťa o to požiadala. "

Strýko sa snažil En utešiť, no ona ďalej plakala.

,,En! Včom je problém?!"

,, Albert musí dvoriť Liz. A ja ho mám asi rada. Je to nespravodlivé. No ja viem ,že mám byť silná , viem ,že je to sobášna politika, ale mňa to bolí."

,,Ti nič, En! To nič, neplač! Bohužiaľ sa s tým musíš zmieriť ,nemôžem ti pomôcť, prepáč. Verím ,že si nešťastná. Ale ty si veľmi silná žena, zvládneš to."

Potom prešli na prípravu na ples

Myslíte,že čo sa stane?😅🔥🙂