33. kapitola
,, Akože sa mi máš , sestrička?"
,, Mám sa výborne, bratríček !"
,,Tieto slová krpko oľutuješ," už ich ľutovala.
Schtytala ďalšiu facku. Hlavu jej trepol o nasledujúci múr. Krv jej tiekla všade možne. Dostala nutkanie na zvracanie. Neovládla sa , a obracala mu topánky.
Je tu už .... Ani sama nevie koľký deň. Ak to takto pôjde ďalej , onedlho zomrie. Vlastne si už veľmi želala aby zomrela. Aj tak ju nik nedokáže a ani nikomu nechýba , tak načo sa trápiť. Rozmýšľala nad rôznymi vecami, nad Albertom, nad sebou. Nad smrťou , ak
Brat sa nad jej zvracaním iba kruto zasmial.
Ona ale premýšľala nad tým, ako to , že si pamätá všetky veci, ktoré sa naučila , keď jej toľko búchal hlavu o múr.
To bola pre ňu jedna veľká záhada.
,,Tak čau sestrička, prídem s radosťou na obed."
Detektív James Boitty
,, Pán Coubertin, kde ste En videli naposledy?"
,,Na plese deň predtým ako sa stratila."
,,Dobre, mám údaj od lekára , že odpadla a bol ste to práve vy , kto ju zachytil. Je tak?"
,, Áno, kam tým mierite?"
,,Nestriekol ste jej jed?" Spýtal sa mladý detektív, jeho nadriadený ho volal " zelenáč" .
,,Pane, tá žena, je moja....moja......"
,,Čo je vaša?"
,,Mám ju proste rád."
Detektív mu kládol nezmyselné otázky, ešte aspoň hodinu.
,, Slečna Liz , poďte na výsluch!"
Liz si sadla a začali si robiť ' manikúru'.
,,Bola ste blízka priateľka slečny Adelaide?"
,,Hej a čo s tým," povedala Liz bez záujmu.
,,Mali ste ju rada?''
Liz naňho pozrela pohľadom ' spadol si s višne, alebo s vesmíru!'
,, Pýtam sa pretože, lebo sa netvárite , žeby vám chýbala?!"
,,Ani mi nechýba, pozornosť je aspoň na mne. Ale mala som ju rada, aj keď niekedy veľmi nie,"detektív si zapísal do papierov odpoveď a pripísal' myslím,že je to vrahyňa, stratená jej nechýba, je čudná.'
Detektív James Boitty vypočul všetkých , až na princeznú , za tou musel ísť do paláca.
,,Vaše veličenstvo, aký vzťah ste mali so slečnou Adelaide."
On sa pýta ako korunovaný idiot, počkať, som princezná. Nemôžem tak myslieť, pomyslela si Simona.
,,Bola to moja kamarátka, veľmi dobrá."
,,Mali ste ju rada?"
.Bože asi hej, keď sme boli kamarátky!
,, Áno, mala. "
,, Zostavíte nám os jej dňa?"
,,To by ste snáď mali robiť vy. Mám pravdu? Asi vás odvolám s prípadu!"
Detektív si všetko poctivo značil.
Nezabudol ani na svoj úsudok:,hoci je princezná, nepáči sa mi ako hovorí , je tým pádom podozrivá číslo dva.
Simona
Aaaaa, veď ona odpadla , keď videla Noella, a on chodí stále niekde preč, žeby šiel len do lesa, netuším. Zavolám Alberta a pôjdeme za ním, možno niečo nájdeme .
,,Dajte zavolať Alberta," Simona rozkazala služobníctvu, potom si uvedomila , že má staré šaty, rýchlo sa šla prezliecť. Korunku musela mať, inak by ju asi jej mama vyhrešila.
Keď už zišla dole po schodoch , Albert ju tam zamyslene čakal.
,, Vaše veličenstvo," ihneď ako ju videl vstal, a uklonil sa
,, Albert, pôjdem rovno k veci, En budeme hľadať na vlastnú päsť, odpadla , keď videla... ," povedala to meno, ,, ten vždy niekam chodí, myslím , že by sme ho mali sledovať ," pozorovala Albertov výraz, no ten jej veľmi nepomohol.
,,Čo vy na to Albert?"
,,Je to v poriadku, kedy sa to začne?"
,,Zajtra o pol jedenástej buďte tu!"
,, Dobre," vstal, aby už šiel na odchod , no Simona ho zastavila: ,, Albert?"
,,Prosím princezná?"
,,Čo vám je?"
,, Nič," nervózne povedal a bez pozdravu odišiel. Viac nepotrebovala Simona vedieť. Vedela ,že mu chýba En. No ona si predsavzala , že ju nájde!
Netušila čo ju čaká.
Teta
,,Ach, čo to našu En len čaká, čo ak je už mŕtva!"
,, Médea ! Nič také nehovor. Je živá," snáď, pomyslel si Vadim , ,,len nevieme kde je. Neplač už toľko , detektív James Boitty ju nájde."
,,Papa, mám pochybnosti, ten detektív nie je veľmi dobrý, no snáď ňu Boh pomôže."
,Mne En nijako nechýba," povedala Liz , ale v kútiku duše vedela , že jej chýba, aspoň by sa mala s kým hádať.
,,Ako môžeš niečo také povedať! Liz, vieš čo by En spravila pre teba? Zriekla sa svojho muža," povedala Yanette , no vzápätí si dala ruku na ústa a začala plakať Stuardovi do ramena.
Liz si nad týmito slovami celú noc trápila hlavu, no aj tak neprišla na to , čo jej Yanette vlastne povedala.
En
Ráno sa zobudila z nočnej mory do ďalšieho zlého sna.
Krysa jej liezla po ruke.
Zvrešťala a potom upadla do bezvedomia.
Nič necítila, už nevládala ani dýchať. Kašľala , kýchala . V pľúcach jej chrapčalo , ako pri asmatyckom záchvate.
Už nevládala.
Keď si po ňu neprídu , zomrie, cítila to.
Musí byť silná, lenže ako?!
Simona
,, Albert, kde mala ísť?"
,, Neviem."
,,Čo mala na sebe?"
,,Neviem.
,,Dokelu , Albert viete vôbec niečo? Snažím sa vám pomôcť, aby som ju našla a vy ste bol znova jej hrdina," videla , že Albert ju nevníma.
Podišla k nemu.
Prezreli mu zreničky............dokelu..on ......bol.......
,, Albert, koľko ste toho vypili?"
,,Dal som si whiskey, rum a neviem, čo ešte," povedala a oči sa mu zatvárali, vyzeral ako bezdomovec a nie ako syn vojvodu. Simona si vzdychla.
Albert odrazu zasyčal: ,, Auuuuuuu, čo som spravil?!"
Simona mu dala takú facku ,že mal líco až fialové.
Aspoň si sa prebral, pomyslela si.
,,Pokračujeme v ceste Albert."
Niečo sa za nimi mihlo. Krík zašušťal.
Simona pošepkala :,,Sledujme ho, privedie nás k En.
Začali sa zakrádať za ním.
Neznámy ( alebo známy 🤔😂)
Dobre vedel , že sa zakrádajú za ním. Tak teda sa s nimi trochu zahrá. Dovedie ich tam , kde chce aby boli.
Takže doprava, doľava, a teraz na sever.
Obzrel sa , tí blbci ho fakt nasledovali.
.
Sú fakt .......no aspoň sa mi vydarí plán. Do rána ich zožerú vlci. To bude paráda. A moja milá sestrička ,asi tak o dva dni zomrie. To bude SUPER. Všetko čo kedy mala pripadne mne.
No dobre, teraz ich musím však naviesť na zlú cestu.
Kráčali asi hodinu. Potom ho stratili z dohľadu. Lepšie povedané , Simona ho stratila, lebo Albert nič nevnímal. Bol opitý na mol. Simona rozmýšľala či je to tým , že mu chýba En, alebo len tým ,že je ozajstný pijan.
,, Albert stratili sme ho!"
,,To je skvelé, čo teraz," povedal a zívol , vyzeral fakt hrozne.
,, Nuž, nič, poďme dole touto lúkou a mali by sme výsť na záhadách kráľovstva."
,, Dobre, tak sa už berme."
Chvíľu šli, zívali a rozprávali sa o En a o rôznych povinnostiach.
,, Princezná , Simona, pozrite čo som našiel!"
,,To je Enin náhrdelník. Zopichnite tu kolík, hneď zajtra tu pôjdeme , dnes už je neskoro. Začína sa stmievať ."
,, Princezná , zostaňme tu ešte chvíľu, En milovala toto miesto," prosil , tak úpenlivo, že Simona nemohla povedať' nie'.
,,Nuž dobre, ale iba hodinu."
Neznámy ( alebo známy 😂)
Došiel za svojou sestričkou. Ona slabulinká plačkala. Chudáčik, pomyslel si.
,, Ahoj, sestrička, prečo plačkáš , ako malinké detičky!? Vari nemáš jedlo, vodu !" Začal sa dosť psychopaticky smiať.
,, Dnes som videl krásnu princeznú s tým tvojím Albertom, snažili sa ťa zachrániť. No ja som ich zaviedol do lesa. Nechceme predsa aby ťa našli. Chceme podľa mňa obidvaja aby si zomrela," hrozitánsky sa zasmial, jeho smiech by vám naháňal zimomriavky , ,, sestrička , prečo nič nehovoríš? Vari ti mám otrepať hlavu o stenu," kričal až tak, že vám v ušiach zaliehalo.
,, Nič nehovorím , lebo nechcem."
,,Aha, ale dnes si nedostala ešte facku, alebo nie , dnes to bude niečo lepšie ," zatváril sa ako posadnutý.
,,Daj mi sem ruku."
Ona mu ju nehodlala dať , no on sa nechcel vzdať.
,, Okamžite mi daj svoju ruku!"
,, Nemôžem, mám ich zviazané," povedala a napadol jej nápad. On akoby tušil , čo En napadlo, rozviazal jej iba jednu ruku.
Čo myslíte, čo sa stane ? Odhalia identitu vraha? Čo jej urobí? Prepáčte ,že zasahujem do príbehu, ale potrebujete napätie 😂😉😘.
,, Sestrička, snáď si si nemyslela , že mi utečieš. Daj mi tú ruku, ktorú máš voľnú."
Veľmi neochotne mu ju podala.
Začal jej nožom kresliť na ruku veľkého hada. Vedel, že ich neznáša.
Štípalo to , všetka špina po , ani neviem koľkých dňoch sa jej dostávala pod kožu. Bolelo to ozaj veľmi.
Vtom dostala nápad. Premerala si ho .
,, Braček, prepáč, nechcem byť drzá, ale zo stropu padá omietka a kĺže sa po ňom veľký pavúk," vedela , že pavúkov neznáša , ,,prepáčte, ale je centimeter nad tvojou hlavou," bola dobrá herečka, nuž prečo nezkričať.
Začala kričať ako malé dieťa. Brat jej uveril , vedel ,že tak kričí, iba keď je to pravda.
Pozrel sa hore.
En čakala iba na to. Podkopla ho. Spadol na zem. Zobrala mu nožík. A pre istotu ho priviazala o stĺp, kde pred chvíľou bola ona.
Bežala k dverám.
Dokelu, pomyslela si En.
Prečo stresuješ En? Veď máš sponku ty trúba.
Sponkou šikovne otvorila dvere.
Ďalej už šla len cestou , kde videla krv.
Svoju krv.
Dobehla na lúku, sedeli tam dvaja ľudia, no nebola si istá , či im môže veriť, nedovidela až tam kde sedeli.
No nevedno prečo, rozhodla sa ísť k nim, bolo to bližšie ako k druhému lesu, bez toho , aby si ju všimli.
Nohy ju už neposlúchali.
Bola asi dva metre od nich.
Už ich videla.
Vďakabohu, je to Albert, ale čo tu robí so Simonou? En videla ako sa bozkávali.
Mala halucinácie. Bola dehydrovaná.
Spadla , ale predtým zakričala ich mená.
,, Albert, aha , tam je En! Vďakabohu ! Našli sme ju.
,, Odnesiem ju , dnes v noci musí spať u vás. Do San Luis je to ďaleko."
,, Samozrejme, len ju odneste. "
Odniesli ju do hradu a hneď dali vedieť detektívovi , že ju našli.
Zaspala. Konečne sa jej snívali pekné sny.
Čauky čau!
Ešte stále nevieme, kto to je .
Vieme iba ,že je to jej brat. Ako sa bude volať?
Ako sa máte?
Myslíte ,že sa s Albertom En udobrí.
Nebude En chorá?
Aké tajomstvo nás ešte čaká?
Všetko píšte do komentárov 🙂.
Bạn đang đọc truyện trên: AzTruyen.Top