Sedela v šedej pivnici zviazaná hrubým povrazom. Nemala pri sebe nôž , nemala pri sebe nič.
V tom sa zjavil ' on' .  Tvár mal neidentifikovateľnú.Začal robiť zlé veci, porezal ju do krvi a na koniec sa zastrelil.

En sa opäť zobudila a svoj vlastný krik a plač. Razom pri nej boli všetci členovia domácnosti.

,, Dieťa, čo sa deje ?"

,, Tetuška, nič, len sa mi sníval zlý sen. Asi som toho veľa zjedla včera na večierku. Prepáčte , že som vás zobudila," povedala a začala si utierať slzy.
Napokon všetci odišli a Yanette s En ďalej spali, teda Yanette spala. En nie , ráno vyzerala ako strašiak.

,,En, okamžite poď sem!"

,,Čo je Yanette?"

,, Mama povedala , že nám ide dať ušiť nové róby , takže sa obleč a ideme."

,,Nechce sa mi, musím sa vyspať , no ale dobre , idem!"

,, Čakám ťa dole."

En bola dole a Yanette s Liz ju ťahali za ruku.

,, Nečakame za tetou?"

,,Nie , En, ona dôjde. Teraz nám pekne krásne povieš , čo sa ti už asi tretíkrát snívalo !"Povedala Liz.

,,No snívalo sa mi že.....," vyrozprávala im , čo sa jej snívalo , keď spomenula  'jeho meno', všetky sa zatriasli.

,,Neboj sa , s nami si v bezpečí! A podľa mňa, by ťa zachránil aj pán Albert," povedala Yanette, En pozrela na Liz, tvárila sa veľmi smutne , ,, včera sa okolo teba krútil , ako mlynské koleso. "

,, Dievčatá, tak tu ste , nemohli ste ma počkať!"
Dobehla za nimi zadýchana teta .

Išli do krajčirstva , tam kde boli aj predtým. Krajčírka odmerala En pás a súhlasné pokrútila hlavou.
,, Páni, teda táto slečna má pás o 12 cm kratší, gratulujem Adelaide," povedala krajčírka a dievčatá nadšene zatlieskali , vtom vošiel niekto ďalší do obchodu.

,,Čo sa tu slávi, vás krik dámy je počuť až vonku. Slečna Adelaide, slečna Elizabeth, slečna Yanette, madam, " do krajčirstva vstúpil Albert , vysmiaty od ucha k uchu.

,, Nič, oslavujeme len to , že En je o 12 cm kratšia," povedala Yanette a žmurkla na En.

,,Ach , Yanette daj pokoj!"
En sa snažila zostúpiť zo stoličky , no zakrútila sa jej hlava a skoro spadla.

Niekto ju zachytil !
Bol to Albert. Dievčatá sa zasmiali, len Liz sa nesmiala.

,,Pani  Médea, kúpim s dámami šaty, choďte si i vy niečo kúpiť. "

En dostala strach, nechcela aby videl aké šaty navrhovala , lebo dievčatám navrhovala šaty ona , a krajčírka ich už len ušila.

,, Tetuška, neodchádzajte," povedala a v očiach mala prosbu.

Teta iba pokrútila hlavou a odišla.

,,Tak slečna, čo tu máte pre mňa starú krajčírku?" Povedala a vytrhla En zo zamyslenia. Albert a dievčatá si sadli na diván. Adelaide jej začala ukazovať kresby a rozprávali sa o neho nich .

,, Slečna Yanette, slečna Adelaide navrhuje šaty pre vás a pre Elizabeth?" Spýtal sa Albert.

,, Áno , navrhuje aj moje svadobné šaty, i šaty pre družičky."

,,Aha," povedal a išiel k En, Yanette drgla Liz ,ale tá bola mimo.

,, Slečna , to kreslíte vy ?"

,, Áno," povedala En a skôr ako stihla reagovať jej zobral skyce .

,,Veľmi pekné, nič nenavrhujete pre seba," hovoril a ona sa mu to snažila zobrať ,ale bol veľmi vysoký , tak nedočiahla . Albert sa iba smial.

,,Nech sa páči, slečna!"

,,Ach , ani vo sne by mi nenapadlo ,že ste tak nevychovaný," povedala a spoločne sa smiali.

Krajčírka si zobrala skyce a šla pracovať.

,, Slečna ,a akej farby bude vaša róba na dnešný večer?"

,, Uvidíte, dámy poďte do klenotníctva."

Alberta tam nechali stáť,aké on ich dobehol.

Nakúpili šperky a šli domov. Začali sa chystáť , toto bol už ples. Mali tam spoznať mnoho ľudí a vyhliadnuť si toho pravého.

Liz si obliekla do tej farby, ktorú neznášala ,ale musela ju mať. Doladila k nim korunku a náhrdelník.

En si obliekla šaty, ktoré sa jej hodili najviac. Bola  prekrásna. Nesmela chýbať korunka ani náhrdelník ,ani prsteň.

Yanette zvolila oranžové šaty so svojím prsteňom a korunkou

Všetci už boli nachystaní. Nasadli do dvoch kočov.

Došli k veľkej budove. Ples sa mal začínať o päť minút.
Nastúpili si na schody . Majordóm začal predstavovať ľudí.

Ples sa začal.

Najprv schádzali vojvodovia s rodičmi a rodinami.
Potom šli grófovia .
Prišiel rad na strýčka.

Majordóm začal ohlasovať:  Gróf  Vadim Gregory a jeho manželka Médea Gregory,"piatrne začali zostupovať po schodoch.
,,Ich dcéra Yanette Gregory a pán Stuard Anderson.
Ich blízky slečna Adelaide Aenne Collins a slečna Elizabeth Hanna Green. Pán Imrich Anderson."

Keď En začala zostupovať po schodoch, všetci začali tlieskať a usmievať sa na ňu, akoby dosiahla vrchol.

Elegantne zostúpila a prešla až do sály. Neuhla sa pohľadu Alberta. Ten na nej asi oči nechal. Pani sa za ňou začali hrnúť.

,, Slečna Adelaide, som vikomnt Alexander McQueen, bol by som rád, keby ste mi venovali 1. tanec. "

,,Je mi to ľúto, venujem vám však druhý tanec,ak to nevadí."

,,Nie , budem rád, počkám na vás."

1. tanec tancovala s Albertom.

,, Vyzeráte úžasne madam, ste ako lesná víla."

,, Ďakujem Albert,  prečo mi tlieskali keď som schádzala?"

,,Ty to nevieš? No preto , lebo tento potlesk patrí najkrajšej dáme plesu . Si ňou ty. A ja som hrdý ,že tancujem s najkrajšou a najlepšou dámou na svete."

,Ú, tak toto so nečakala ale viete pane , že má musíte po tomto tanci pustiť aj pre iných tanečníkov," povedala a uškrnula sa naňho.
On len pokrútil hlavou   a usmial sa na ňu.

,, Slečna, tak už konečne môžte ! Čakal som na vás celý tanec!"

,, Prepáčte Albert ,ako vidíte mám aj iné povinnosti," povedala, a dala mu svoj najkrajší úsmev.

,, Takže, ako sa máte slečna?"

, Mám sa dobre pán Alexander, ste veľmi otvorený."

,, Áno ,to som , úprimne sa rád rozprávam. Aj vy?"

,, Ó , áno , ale iba úprimne," povedala a usmiala sa.

,,Ste veľmi pekná a sympatická!"

,, Ďakujem."

Tanec sa skončil.

,, Slečna, bolo mi potešením, mal som skvelú spoločnosť."

,,I ja , musím povedať , že som sa bavila."

Na počudovanie sa jej tento zelenooký , blonďavý mládenec páčil,ale iba ako brat.

Len vo si šla sadnúť , bol pri nej nejaký muž.

,, Slečna, som Ireal von Strauzberg. Venujte mi polku," povedal to chladným hlasom, rozkazovačným tónom .
En sa obrátila a zhrozila sa. Vedela však, že nemôže povedať ' nie' .

,,Rada si s vami zatancujem," povedala na svoje počudovanie chladne.

Tancovali polku a neprehovorili. Jeho ruky boli chladné ako jeho tvár. Mal čierne oči , vlasy i fúzy, vyzeral ako diabol .
,,Môj otec bol s vami pri skúškach, povedal ,že toho veľa viete o kraľovnách," povedal to tak, akoby to bolo zlé, z jeho hlasu mrazilo

,, Áno, viem toho dosť, váš otec si myslel ,že má nachytá ,ale nepodarilo sa mu to."

Konečne bol koniec tancu. En si vydýchla a hľadala Alberta ,aby ju zachránil a mohla s ním tancovať celú noc.
No prišli za ňou asi desiati iní. Mladí i starí.

Ples sa pomaly skončil. En sa vôbec netešila na budúce ráno.

Ráno, to najhoršie čo som si mohla priať, pomyslela si En.

Musela sa obliecť slávnostne , lebo ju mali navštíviť včerajší gentlemani.

Pravdu povediac sa na to netešila.

,,En , tancoval s tebou včera niekto."

Ona si asi robí srandu! Necítim si nohy.

,,Áno Liz, tancovali so mnou 12-sti, mala som obsadené všetky tance.  Kto tancoval s tebou?"

,,So mnou deviati a jeden až trikrát," Liz sa rozplývala , En si domyslela ,že je zaľúbená.

,,Kto bol ten záhadný muž?"

,,Bol čierny, oči modré," ach, len to nie , pomyslela si En, bol to Ireal, mala z neho zlý pocit.

,,En ?"

,,Čo sa deje?"

,,Stavíme sa ,že ťa dnes požiadajú o ruku traja muži? Bude to skôr, ako si bola uvedená do spoločnosti."

,,No ,  ja si myslím ,že budú piati,čo za to ?"

,,Kúpila by som ti šaty, keď prehraš , kúpiš mi ich ty."

,, Beriem, " dali si malíček a En dúfala ,že ju nepožiada o ruku nikto.
En si obliekla šaty. Žiaľ , musela si zobrať aj korunku.

Liz si obliekla tiež šaty, tiež musela mať korunku .

Zišli do salóna, kde sa tlačili desiati chlapi.

,, Páni, zdravím vás, sadnite si prosím. Rozita dones čaj, vodu a pečivo, prosím," všetci sa pokojne usadili , ,, páni vítam vás , tí čo ste prišli za Liz ,hovorte prosím."

,,Najprv , by som vás tu však rada privítala," povedala Liz a usmiala sa na En , ,,tak vás tu teda vítam."

Páni sa rozdelili na polovicu.  

,,Som gróf Emil Edu , včera ste so mnou tancovali polku. Mám už svoje roky," Liz sa zdvorilo usmievala a En si pomyslela ' mám svoje roky, konkrétne šesťdesiat na krku , ,,a rád by som si vás vzal , budete sa mať ako v bavlnke. Mám iba jednu pripomienky, chcem dediča," povedal a vytasil prsteň.

,,Pane, s najvyššou zodpovednosťou vám hovorím nie. Na ďakujem za vašu ponuku. Môžte odísť."
Ďalší na holenie, pomyslela si En.

,,Ahoj, teda dobrý deň, som Ctibor Danev, prišiel som vám dať kyticu kvetov na znak mojej pozornosti. Ako sa máte po plese?"

,, Výborne, bol to vskutku pekný ples.
No najradšej by som ťa nevidela., povedala si Liz.

,, Dobrý krásny slnkom presvetlený deň, som Kamil Nilyo, si krásna, teda ste krásna. Prišiel som ťa, teda vás požiadať o ruku. Vaša krása," zakašlal sa, podľa En nemal veľa skúseností so svetom, mal iba pätnásť rokov, bol od nich mladší , ,,má očarila, žiadam ťa, teda vás o ruku. Tu je môj prsteň."

,, Prepáčte, vašu žiadosť odmietam, dajte si koláč," zaváhal a vzal si , potom odišiel akože nahnevaný , ale bolo mu to jedno.

Ďalší Liz doniesli kvety , čokolády a bohvie čo ešte.

,,Vítam i mojich pánov, som rada ,že ste tu ," povedala En.

,, Slečna Adelaide, som váš veľký fanúšik. Mám vás rád a páčite sa mi. Včera ste mi nevenoval ani jeden tanec," no toto , žeby si bol taký hlúpy a nevedel poprosiť , ,, každopádne som vás prišiel požiadať a rúčku . Kde len mám ten prsteň," prehrabával sa v kabáte, nič nenašiel .
,,Ach, zostal doma. Zajtra ho donesiem, tu seďte , ani sa nepohnite!"

,, Slečna som majordóm Lukas, viete ,že od začiatku od kedy ste tu , túžim po vás. Vypočujte má a vezmite si ma. "
En mala problém nezasmiať sa . Skoro sa rozplakala od smiechu.
Lukas vytasil prsteň.

,,Lukas,viete ,že to nie je možné ,tak si choďte plniť povinnosti majordóma. "

So zvesenou hlavou  odišiel.

,, Správne ste mu naložili slečna, som miliardár Rudolf McMnigt a žiadam o vašu priazeň a ruku. Nebudete mať žiadne problémy a budete u mňa prekvitať krásou. Mám 142526355573656777 lavrov , mám .....," kým sa vyrozprával , En skoro zaspala.
,,Tak ,čakám na vašu odpoveď. Nezabudol som ani na prsteň."

,,S veľkým zarmútením vám oznamujem veľké nie."

,, Dobre, budete mať vojnu,nie nie budete mať," zamyslel sa, ,ešte sa uvidí."

,, Dobrý deň slečinka kvetinka, dávam vám kvetinky ,a prstienky. Krása vaša je veľká . Ste žena a moja manželka. Prijímate žiadosť od básnika Janka Štefka?"

,,Pane, veľmi krásna žiadosť, kde máte prsteň?"

,,U zlatníka na stole ,či u mňa v stodole."

,, Prepáčte, hovorím bolestné nie a nechcem počuť vaše kvílenie," povedala a on sa pousmial.

,,Som gróf už šesťdesiat rokov. Mám sto rokov. Mám šestnásť detí o ktoré sa vy panička ,budete starať. Mal som sedem žien. Budete ôsma a dostane aj ako ôsma v poradí tento prsteň. "

,, Prijímate žiadosť?"

Čo si o sebe myslí, ja a starý páprda? Veď už o chvíľu bude nebožtík! To určite nie.

,,Nie, ďakujem ,že ste prišli," En by radšej povedala,že ste sa sem doterigali.

Toto bol na dnešný deň chvalabohu posledný.

Tak ahojky! Ktorá žiadosť o ruku sa vám páčila najviac 😊🤔. Ako sa máte? Od tejto kapitoly by to malo byť napínavejšie. Nechcem aby ste zomreli od nudy🥴. Teším sa na vaše komentáre a voltes. Majte sa ❤️😘.