,,En Liz , zahrajte nám štvorručku na klavíri,od koho chcete. " En neznášala štvorručku ,nemala rada hru na klavír ,ani jej to veľmi nešlo. Rada maľovala , čítala a tancovala ,vedela tancovať výborne , čo bolo v tej dobe skvelé.ala tiež dar reči a vedela výborne prednášať básne. Zato Liz milovala klavír a rada vyšívala , vedela pekne rozprávať ,ale často od stredu koktala. Od kedy im teta so strýčkom dohovárali ,obidve sa veľmi zmenili . En bola viac sebaistá,nebála sa presadiť názor , začínala byť tak 
'zdravo' drzá. Liz nebola drzá už skoro vôbec, začala sa učiť a obidve daný boli veľmi kultivované mladé dámy. A neboli ani škaredé,aj keď povedie ,že krajšia bola En. Začali hrať. ,, Výborne, dievčatá , výborne. " ,,Ide vám to !" Povedal i milo prekvapený strýko.
,, Nože , Médea , choď si s nimi ešte precvičiť účesy." ,, Dobre, dievčatá, poďte. Dnes si i precvičíte ,ako sa obliecť na ples a samozrejme účes. A správanie. " Vyšli hore schodmi až na 4. podlažie, kde mala šaty teta .Teta   dala Liz modro sivé šaty . En dostala žiarivo červené. Začali sa obliekať. Najprv spodné prádlo,potom košieľka, ďalej korzet , spodničky ,nebrali si kruh a na vrch šaty. Prišli na rad účesy . Vlasy sa mali najprv nakučeraviť , potom nejako zopnúť, En si nechala svoje vlastné, mala ich veľmi kučeravé,dva pramene si dala do zadu a nesmela chýbať korunka . Samozrejme náhrdelník a prsteň. Na vrch šiel vždy plášť. ,,O dievčatá, som na vás taká hrdá ,že ste sa zvládli sami obliecť,že sa z vás stali pekné mladé dámy," teta dohovoria a do očí sa jej tisli slzy . ,,Tetuška ,ale to sme zvládli iba kôli vám," povedala En a tetu objala. ,,Beriem vás ako svoje dcéry ." ,,I my vás ako svoju matku!"
,,No a teta, my s En čakáme kedy nám poviete ,čo máte deti a podobne. "Teta vzdychla . ,,Nuž ,dobre ,ale povie vám to aj strýko ,mal by to hovoriť on.  Poďte dole ." Zišli teda do salóna .
,,Vadim ,je čas aby sme im to povedali!" ,,Povedali čo?!" ,,Vieš veľmi dobre,tak sa netvár!" Teta sa už neudržala a kričala ,čo bolo na dámu neslušné. ,, Dobre,ale radím vám ,aby ste si sadli." Keď si sadli , pokračoval: ,,Mali sme syna ,oženil sa s grófkou ,mali 3 deti ,2 chlapcov a jednu malú princeznú. Raz mi písal ,či by som ho nechcel ísť na navštíviť, tak sme pozvanie aj s tetou prijali. Prišli sme presne na Vianoce a ...." Ujo to neudržal a začal plakať,muž a plakať........ Ale dievčatá ho chápali ,veď Liz prišla o otca a En od toho nebola ďaleko. Po chvíli sa strýko osmelil a pokračoval: ,, A našli sme ich všetkých mŕtvych . Bol som naňho taký hrdý," strýko sa už riadne rozplakal . Prísť o 5 blízkych ľudí naraz!!! Hrôza !!!!! En zabudla na slušné správanie a strýka objala . Strýko bol prekvapený ,ale po chvíli objatie opätoval . Tetu objala hneď potom. Liz začala potichu vzlykať. Aj ku musela utišovať . ,,No a potom sme mali ešte dcéru ," povedala teta a pozrela na strýčka. ,,Áno Yanette , tá vstúpila do kláštora. Tak som povedal ,že už viac  nie je moja dcéra . Vydedil som ju. Je mi to veľmi ľúto," opäť sa rozplakal. En by naňho najradšej nakričala ,ale zahryzla si do jazyka. ,,To nebolo od vás pekné, od kedy je preč?!" ,,Už to bude 5rokov , En." ,,No to je výborný čas !" ,,Čas na čo ?!" ,,Ach strýčko, poďte sa zo mnou porozprávať do záhrady." En bola prekvapená ,že to povedala,ale nedalo sa to už vziať späť. Strýko letmo prikývol a šiel. Teta s Liz si len vymenili pohľady a začali vyšívať. ,,Teta , strýčko , od teraz sme vašimi deťmi my ," povedala En a oboch objala.

,, Strýčko, prijmite moje rozhorčenie , ale nekonali ste správne, keď ste svoju dcéru vydedili. Bolo to od vás nanajvýš hrozné. Čo vás k tomu dohnalo?" ,,Prekvapila si ma, že sa chceš so mnou rozprávať , nikto sa ma na to nepýtal. " ,,No hovorte , teraz máte na to priestor. " ,,Lebo som chcel aby sa vydala, nebolo to odo mňa múdre , teraz to viem. " ,,A čo tak to napraviť ?!" ,,Ako , to už nejde. "
,,Viete ,že všetko ide , keď sa chce. " ,,A čo chces robiť? " ,,Nie ja ,ale vy ! Pozvete ju na Vianoce. " ,,Ale veď ,je sestrička , nepríde a aj tak mi to neodpustí?!" ,,Ach, bože, nebol ste to vy , kto nám hovoril aby sme sa nevzdávali?!" ,,Áno bol!" ,,Tak vidíte ,aspoň to vyskúšajte , jedine vtedy budete vedieť , že  ste pre to urobili to najviac . A myslím ,že sestričky odpúšťajú. " ,,Dobre teda ,asi si mi otvorili oči, ďakujem . " ,,Ó , nemáte zač , dúfam ,že to vyjde. "