Ťažkotonážne vozidlo Arpáda Machuľu stálo ako obvykle na svojom mieste. Ťahač známej spoločnosti poslušne čakal na svojho majiteľa, kým si poňho, ako každé ráno príde.

Ťažko by ste našli svojráznejšieho a zvláštnejšieho muža, než bol Arpád, prezývaný Čudák. Ťažkopádne podišiel k svojej milovanej mašine a prv, než otvoril dvere kabíny, veselo sa jej prihovoril.

„Ťuk, ťuk," zaťukal na okienko na strane vodiča a až potom nasadol a pohladkal volant. „Ťaj, hor sa do práce, moja. Ťažba zlata to síce nebude ani dnes, ale hlavne, že máme robotu, nie?"

„Ťuťmák," ukazovali si okoloidúci a klopkali si prstom po čele. „Ťarbavý chudák."