„Ňaňooo!" ozývalo sa dvorom ošarpaného domu úpenlivé volanie mladej ženy, hľadajúcej svojho manžela. Ňadrá sa jej prudko dvíhali a klesali a plač mala na krajíčku, pretože nech ho hľadala úplne všade, nikde ho nebolo.

„Ňufko, nevidel si pánička?" prihovorila sa so slzami v očiach malému, strakatému psíkovi , čo sa jej náhle priplietol popod nohy. „Ňuchaj a hľadaj," zavelila so štipkou nádeje, aj keď sama tomu nedávala veľké šance, dobre toho psa poznala.

Ňufko spočiatku nereagoval, no po chvíli sa rozbehol k domu. Ňufákom práve zavetril stopu vône pečenej husi, linúcej sa z kuchyne a po krátkom radostnom zaštekaní ho nebolo.