Za oknami bytov neveľkého sídliska pomaly svitalo. Zvon neďalekého kostola odbíjal päť hodín, keď sa tackavou chôdzou vracal domov spoločensky unavený muž. Zriedka sa chodil niekam zabávať, no keď sa už s kamarátmi vybral do baru, stálo to za to. Zakaždým sa opil pod obraz boží.

Zrovna opatrne stúpal po schodíkoch ku vchodu, márne šmátrajúc v bunde po kľúčoch, keď sa mu vo vrecku džínsov rozozvučal mobil. Zháňal ho kamarát, s ktorým celú noc pil.

„Zabudol som niečo?“ zahulákal.

„Zdeno, ty idiot,“ ozval sa v telefóne nahnevaný hlas. „Zobral si si moju bundu, ty ožraté teľa. Zaraz príď ku mne.“