„Láska," oslovila som jedného jarného večera svojho snúbenca. „Leto je pred dverami a my ešte stále nemáme vybratú dovolenku."

„Len sa ty neboj," usmial sa. „Lucia povedala, že keď nájde pre nás niečo vhodné, dá mi vedieť."

„Last minute ale nepôjde," pripomenula som mu. „Libor mi na poslednú chvíľu voľno nedá. Ledva som ho ukecala vlani, zabudol si?"

Lukáš chvíľu premýšľal a mne bolo jasné, že povie niečo, čo sa mi nebude páčiť. „Letieť tentoraz nebudeme. Lietadlo je príliš drahé, preto pôjdeme autom."

„Lakomec, zabúdaš na moje kríže? Lekár mi zakázal dlho sedieť v aute."

„Lieky máš, tak sa nesťažuj."