„Jablko nepadá ďaleko od stromu," hovorieval môj starý otec. Jano, môj starší brat, bol toho dokonalým príkladom. Jediné, čo ho zaujímalo, bol plný žalúdok. Jedol by od rána do večera.

„Je celý otec," často sa sťažovala mama. „Jedlo je zmyslom jeho života."

„Jaj, či je ten náš Janík vypasený. Ježibaba by z neho mala radosť," uťahovala si z neho krstná, keď bol ešte malý chlapec.

Jeden by povedal, že keď toľko je, môže niečo uloviť, ale nie. Jeleňa by neskolil, ani za nič. Jedenásť rokov sa z neho pokúšali vychovať poľovníka, no bezvýsledne. Jedovali sa zbytočne, Jano je totiž vegeterián.