Ešte skôr, než začnete čítať túto kapitolu, by som chcela veľmi poďakovať Miharu255, pretože vďaka tebe som nevzdala to, čo v živote najviac milujem. Ty si ma svojimi príbehmi motivovala a dávala mi silu znovu začať žiť... Ďakujem, že mozem mať ohľadom písania príbehov tak dokonalý vzor. 🖤🖤🖤

Matteo
Je to každým dňom horšie a horšie. Lunina neplota pretrváva už asi tri dni a stále sa nám ju nepodarí zraziť nižšie ako na 38,5 °C

Juliana už chcela Lunu poslať domov, no Lune sa to vôbec nepáčilo. Stále dookola opakovala, že sa jej koniec blíži, a že ak má zomrieť tak obklopená nami...

Preto sme začali s našim ďalším plánom. Zavolali sme Lune doktora, ktorý s ňou bude počas celého turné. A nebol to nikto iný ako Jake... On jediný pozná Lunin stav úplne podrobne. On je pre ňu ten pravý.

Fernanda pri Lune a Karol trávila všetok svoj čas a my sme sa prakticky ani nevideli.

A áno... Chýba mi. Chýbajú mi tie dni, keď sme si bezstarostne žili v Montevideu, keď sme sa prechádzali ruka v ruke po nádherných uliciach...

Časy, kedy som neriešil nikoho iného len Fernandu. Keď som nevedel o tom, čo sa deje v Buenos Aires. Neriešil som Lunu a ani som nevedel o jej chorobe. Teraz je všetko iné...

V ten deň keď som ju prvý krát uvidel v Rolleri s Karol. Niečo sa vo mne zlomilo a ja som znovu podľahol tým starým citom... Aj keď som si to nechcel pripustiť, stále som ju miloval a navždy milovať budem. S Fer som nikdy taký pocit necítil...

No a teraz sú tu zrazu obe. Luna, ktorá pomaly ale isto odchádza a Fer, ktorá ma drží nad hladinou...

O 5 mesiacov neskôr
Luna už skoro úplne podľahla chorobe a ja som znovu podľahol citom k nej... Áno, znovu a vlastne stále k nej niečo cítim.

Práve sa nachádzame v meste Rio de Janero, kde dnes odohráme posledný koncert. Potom nás čaká už len Montevideo a veľkolepé finále kde inde ako v Buenos Aires.

Luna
Matteo si v... poriadku?

Matteo
Áno...

Luna
Len?

Matteo
Len neviem, či to čo robím
a cítim je tak úplne správne.

Luna
Ako to myslíš?

Matteo
Luna vždy som ťa miloval,
no potom sa tu objavila Fer
a ja som sa zamiloval do nej...
No keď som sa k vám po roku
vrátil, zistil som, že vás
milujem obe...

Luna
A v čom je problém?

Matteo
Luna... ja...

Luna
Pozri Matteo...

Luna mi do mojich rúk vložila jej ruky, ktoré boli úplne bledé a celé sa klepali... Potom sa mi znovu zahľadela priamo do očí...

Luna
Nepotrvá to už dlho...
O chvíľu už odídem
a ty aj s Fer budete mať
voľnú cestu... Nebudeš sa už
mať problém rozhodnúť,
pretože tu už nebudem...

Matteo
Luna nehovor tak...

Luna
Matteo všetci vieme,
že sa to stane a všetci vieme,
že tu už dlho nebudem.
Ale predsa mám na teba
jednu prosbu...

Matteo
Aku?

Luna
Musíš zariadiť, aby Simón
nedostal Karol... Prosím...
Staraj sa o ňu ako o vlastnú
dcéru a nikdy jej nezamlčuj
pravdu... Nesmie ju dostať...

Obaja sme sa postavili a ja som Lunu objal. Jej telo už bolo také slabé. No keď sme sa od seba vzdialili, naše pohľady sa stretli.

Ten jej pohľad bol tak plný bolesti, smútku ale aj pokoja... Vedela, že to čoskoro príde a aj tak aspoň navonok pôsobila pokojne.

Matteo
Luna nechcem aby si odišla
bez toho aby si vedela, že ťa...

Priblížil som sa k Lune až tak blízko, že sa naše dychy navzájom miešali a tlkot sŕdc bolo počuť na tisíce metrov.

Matteo
...milujem...

Luna zavreli oči a jej dych sa spomalil. Ja som využil situáciu a naše pery sa po toľkých mesiacoch znovu spojili. Bolo to tak neskutočne nádherné...

Tých pár sekúnd mi pripadalo ako niekoľko hodín. Možno to bolo preto, pretože som ich trávil s osobou, ktorá si navždy ukradla moje srdce a keď odišla, zobrala si kúsok so sebou... No a teraz mi ten kúsok vrátila. Zrazu sa ale Luna strmo odtiahla...

Luna
Fer...!

Strmo som sa otočil a v tom som uvidel Fernandu, ktorá akurát vybiehala na pódium...

Matteo
Fer zastav sa!

Nezastavila sa... Bežala stále ďalej, no keď sa na mňa otočila, stratila rovnováhu. Jej noha sa zamotala do káblov od reproduktorov a ona spadla cez okraj pódia až na zem. Okamžite som sa tam za ňou rozbehol...

Keď som tam dorazil, akurát si z nohy odpotávala posledný kábel. No a potom sa na mňa pozrela tým prázdnym pohľadom.

Kľakol som si k nej a čo najpevnejšie som ju objal. Na počudovanie sa nebránila ale jej hlavu ešte viac pritlačila do mojej bundy.

Matteo
Fer... si v poriadku?

Fernanda len bez slova prikývla na súhlas. Pomohol som jej postaviť sa. Potom odkráčala za Karol do šatne...

Nezdala sa mi vôbec v poriadku, no a to som ešte nevedel, čo sa o pár hodín stane v hoteli.

Je deveť hodín a my máme po koncerte keď Fernanda prichádza na našu izbu. Jej tvár má jemne zelenú farbu a ja si hneď uvedomujem, že niečo nie je v poriadku...

Matteo
Láska... Je ti niečo?

Pozrela sa na mňa znovu tým prázdnym pohľadom. Potom sa už len rozbehla na WC a zamkla dvere. Počul som už len jej plač a to ako zvracia...

Matteo
Láska otvor dvere...

Po chvíli zvuky v kúpeľni utíchli. Znovu som začal neprestajne klopať na dvere...

Matteo
Láska... prosím otvor dvere...

V kúpeľni bolo zrazu úplné ticho. Najskôr som znovu zaklopal, no keď sa nikto neozýval, vedel som, že niečo nie je v poriadku.

Cez hotelový telefón som vysvetlil, čo sa stalo a oni okamžite poslali nejakého opravára. Ten zámku zložil a ja som okamžite vletel do kúpelne...

Ležala tam na studenej podlahe úplne nehybne... No keď som sa lepšie započúval, síce úplne slabo a trhane, ale predsa dýchala...

Zavolali sme sanitku a tá Fernandu previezla rovno do nemocnice. Tam jej urobili röntgen a CT...

Doktor
Vy ste pán Balsano?

Matteo
Áno... Ako je na tom Fernanda?

Doktor
Slečna Fernanda utrpela
silný otras mozgu a má
narazenú ruku... Ale z
najhoršieho je už vonku.

Po tomto mi zo srdca spadol obrovský balvan. Síce ma za ňou pustia iba na chvíľu ale aj to mi to bude musieť stačiť...

Bol som tam asi desať minút a potom ma poslal doktor preč. Keď som prišiel na hotel, hneď ma na chodbe zastavila Luna... Bolo vidno, že ma rada vidí...

Luna
Matteo čo sa stalo? Prečo
tu bola záchranka?

Matteo
Fer... Ona... Odpadla...

Nezvládol som to a moje oči zaplavili slzy. Zrazu sa mi začalo robiť temno pred očami a ja som musel nájsť prvú sedačku, ktorá bola na chodbe.

Sadol som si tam a snažil som sa to celé predýchať... Srdce mi začalo strašne biť a pohľad vystrašenej Luny tomu vôbec nepomáhal.

Zrazu som pocítil hladenie Luninej ruky na mojom chrbte. Pomaly som sa začal upokojovať...

Tak tomuto sa hovorí výkon... Po veľmi dlhej dobe tu máme kapitolu a s ľútosťou vám oznamujem, že je to predposledná kapitola tohto príbehu.

Do com. mi môžete dať vedieť váš názor na túto kapitolu.

No a ešte by som vám všetkým chcela popriať krásny a hlavne šťastný rok 2019...