Matteo
Luna... prepáč mi všetko...
Nežiadam ťa o odpustenie,
len chcem, aby sme boli
zase v pohode... Prosím...

Zrazu som nevedela nájsť žiadne správne slová. Len som tam ticho stála v jeho objatí...

Zrazu sa však ozval plač mojej malej princeznej. Odtiahla som sa od Mattea a zobrala som Karol do náručia. Matteo len sklonim hlavu a s beznádejou v hlase povedal:

Matteo
Musím už ísť...

Zavrel dvere a ja som zostala sama. Nachovala som Karol a potom som sa s ňou pobrala na skúšku do haly.

Hala je naozaj obrovská... A vlastne som vám zabudla povedať kde sme. Práve sa nachádzame v Mexiku. Je to tu naozaj nádherné.

Mali sme skúšku a potom sme sa všetci vybrali na kratšiu prechádzku do mesta. Síce mi nebolo práve najlepšie, rozhodla som sa ísť s nimi. Cestou som ale rýchlo zmenila názor.

Zrazu sa mi začalo zatmievať pred očami, točila sa mi hlava a robilo sa mi zle od žalúdka.

Asi som trošičku podcenila svoju únavu. Nenápadne som spomalila, no Matteo si to aj tak všimol.

Cítila som strašný nával chladu a zrazu sa mi podlomili kolená. Spadla som na zem, ale jediný kto si to všimol bol Matteo.

Okamžite sa ku mne rozbehol, kľakol si ku mne a zrazu sme tu boli opäť sami.

Matteo
Luna čo ti je?

Luna
Som v pohode...

Matteo
To vidím... Preto sa ti
podlomili kolená.

Chcela som si vytiahnuť vodu, ale vďaka točeniu hlavy som začala máchať rukou vo vzduchu. No a po pár minútach snahy mi Matteo vytiahol z môjho batoha tú vodu.

Matteo
Luna... Môžeš sa tváriť
akokoľvek silno, ale ja
viem, že potrebuješ
našu pomoc...

Luna
Matteo, je to i...

Nestihla som to dopovedať. Strmo som sa postavila, čím sa mi na chvíľu urobilo temno pred očami, no a potom som utekala za najbližšie kríky.

Kľakla som si na kolená tak, aby ma Matteo nemal šancu vidieť. Dlhšie som to v sebe už nedokázala udržať a celý obed bol zrazu v tráve predomnou.

Postavila som sa a chcela som sa vrátiť naspäť, no znovu sa to zopakovalo. Tento raz to ale bola len farebná voda... A potom už len tma.

Matteo
Zrazu odbehla preč. Povedal som si, že chce byť asi chvíľu sama. No potom som počul ako začala zvracať.

Zobral som jej tašku a rozbehol som sa za ňou. No keď som dobehol, bolo už neskoro.

Luna mala zavreté oči a jej vlasy boli namočené v zvrazkoch. Líca mala zafarbené do červena a celá jej tvár horela...

Chcel som ju zobrať do náručia, no v tom mi začal zbesilo vybrovať telefón. Rýchlo som ho zdvihol.

Matteo
Prosím...

Nina
Matteo kde si? A kde je
Luna? Zrazu som sa
otočila a vy ste boli preč.

Matteo
To je nadlho...

Zrušil som hovor a Lunu som zobral do náručia. Choroba ju ničila každým dňom a jej telo bolo už len kosť a koža.

Zobral som ju do našej izby. Tam som jej mojim hrebeňom vyčesal z vlasov zvratky a uložil som ju do mojej postele. Po asi 5 hodinách sa zobudila.

Luna
Otvorila som oči a môj pohľad sa stretol s tým jeho. Usmial sa na mňa a ja som sa chcela posadiť.

Jeho výraz sa v sekunde zmenil a nahradil ho pohľad plný starostí a strachu. Chytil ma za plece a jemne mi naznačil, že mám ostať ležať.

Matteo
Luna musíš si oddýchnuť,
si veľmi vyčerpaná...

Luna
Ale ja musím vidieť Karol.

Matteo
Teraz musíš ležať. Alebo
to mám povedať Juliane?

Luna
Potrebujem vidieť svoju
malú princeznú...

Posadila som sa a po tvári mi začali stekať slané slzy. Tak veľmi bolí, keď mi nedovolí vidieť Karol...

Matteo ma chcel znovu donútiť ľahnúť, no skôr než sa stihol nadýchnuť on, začala som hovoriť ja. Teda skôr ako hovoriť som kričala...

Luna
Matteo okamžite ma pusti!
Je mi jedno, čo chceš ty... Ja
chcem vidieť svoju Karol!!!

Postavila som sa a sebavedomo som urobila prvý krok. Ten ďalší už ale skončil pádom na zem...

Pocítila som neskutočnú bolesť v členku. Následne na to som sa chcela postaviť, no bolesť bola silnejšia...

Do očí sa mi nahrnuli slzy a moje srdce si začalo uvedomovať porážku. Nech sa ho snažím držať akokoľvek ďaleko od tela,  Matteo je vždy ten, ktorý mi pomôže...

Matteo
Luna...!

Luna
Máš pravdu.

Matteo
O čom hovoríš.

Luna
Mal si pravdu o tom, že
by som sa nemala namáhať.

Matteo
A čo tvoja noha?

Znovu som sa pozrela na môj členok a zrazu mi po tvári začali stekať slzy. Všetko je vháji...

Luna
Všetko... je... vháji...

Matteo
O čom hovoríš? Čo je vháji?

Luna
Celá moja účasť na turné...

Matteo
Dokážeš sa postaviť?

Nesúhlasne som pokrútila hlavou a do očí sa mi nahrnuli ďalšie slzy... Tá bolesť sa už nedala vydržať.

Matteo mi začal pomaly vyzúvať moju tenisku. Bolesť silnela a slzy sa mi ešte viac začali kotúľať po tvári.

Luna
Matteo...to...bolí...

Matteo
Prepáč...

Pozrela som sa na neho, no on neprestal a ďalej mi vyzúval tenisku. Tú bolesť už ani neviem opísať...

Matteo stále neprestával, no keď mi vyzul tenisku, jeho pohľad zostal zabodnutý na mojom členku.

Moje srdce začalo strašne rýchlo biť a ja som sa so strachom pozrela na môj členok. Pri tom pohľade som sa od šoku nedokázala nadýchnuť. Slzy mi prestali tiecť a ja som nedokázala urobiť absolútne nič.

Matteo
Luna počuješ ma?

Luna
...

Matteo
Luna... Bože môj... Dýchaj...!

Zrazu som počula len šialený tlkot svojho srdca. Z tranzu ma však prebral dotyk na mojej ruke.

Znovu sa mi podaril nadýchnuť sa...
Z očí sa mi spustili vodopády slaných sĺz. Pohľad na môj úplne fialový členok ma desil...

Matteo mi na členok začal natierať akúsi čudnú masť. No a po tom, ako mi členok pevne obviazal, bolesť začala pomaly ustupovať.

Pomohol mi postaviť sa a s jeho pomocou som doskákala až na moju izbu. Sadla som si na posteľ a Matteo si ma starostlivo prezrel. Potom sklopiť zrak...

Matteo
Pôjdem povedať Juliane, čo sa
ti stalo. Ale myslím si, že by ťa
mal prezrieť lekár... Dnes mi
prídeš vyčerpanejšia ako inokedy...

Tak a máme tu zas novú kapitolu...
Dúfam, že sa vám páčila a budem rada, keď mi svoje pocity napíšete do komentárov...

Bude môcť Luna pokračovať na turné?
Zničí Matteove vynovené kamarátstvo jeho vzťah z Fer?
A ako na toto všetko zareaguje Fernanda a Simón?