Matteo
Už je to skoro rok, čo som ju nevidel. A aj keď žijem s Fernandou, nie je deň, kedy by som na Lunu nepomyslel.

V mojom živote sa proste zjavila ako besk z jasného neba. Nečakane, no zničila vo mne tú nafúkanú stránku...

Dokázala niečo, čo sa ešte nikomu pred tým nepodarilo. Dokázala si len jediným jednúm úsmevom získať moje srdce...

No a dnes je posledný deň, kedy sa mám šancu rozhodnúť. A ja stále váham... ísť alebo nie.

Nechcem tu nechať Fernandu samú, ale na druhú stranu je to skvelá šanca, ako byť Lune nablízku a nevzbudiť pri tom žiadne podozrenia.

Matteo
Fer?

Fer
Áno láska?

Matteo
Mohla by si ísť sem?

Fer
Jasné, už idem...

Takže teraz alebo nikdy. V mojom srdci sa odohráva vojna citov a v hlave mám totálny zmätok. Ako na to zareáguje Fer?

Matteo
Fer... volala mi Juliana...

Fer
Chce ťa na turné?

Matteo
Počkať! Ako vieš o tom
turné? Veď...

No a vtom som v telke započul... to nie je možné. Takže reklamy sa už rozbehli... už len 2 mesiace...

,,Zaži nezabudnuteľnú šou s hviezdami tvojho obľúbeného tímu Rolleru. Už o dva mesiace sa môžeš tešiť na šou, zábavu a množstvo skvelých piesní... Zábava začína 24.3.2017 v Buenos Aires... zaznie aj Lunina nová pieseň Sólo para ti.''

Lunina nová pieseň? Veď poslednú pieseň, ktorú napísala je No te pido mucho. Od vtedy nenapísala ani slovo... čo sa deje! No v tom mi zazvonil mobil.

Matteo
Prosím...

Juliana
Tak ako si sa rozhodol?

Matteo
Nikam nejdem. Nemôžem
tu nechať Fernandu samú.

Juliana
A čo keby si prišiel aj
s Fernandou?

Matteo
To by sa naozaj dalo?

Juliana
Mohla by som urobiť
výnimku... a ak by si chcel,
mohla by som ti vybaviť aj
samostatný tourbus...

Matteo
O koľkej máme teda prísť?

Juliana
Čo najskôr...

Hovor som zrušil a išiel som za Fernandou. Akurát bola v izbe tak som sa odhodlal... teraz alebo nikdy!

Matteo
Fer?

Fer
Matteo čo sa deje?

Matteo
Prijal som tú ponuku
s turné. Takže si začni
baliť kufre...

Fer
Ja...?

Matteo
Myslíš si, že by som ťa
tu rok nechal samú?
Pôjdeš so mnou...

Fer
A Juliana s tým súhlasí?

Matteo
To ona mi to navrhla.
Pretože som to pôvodne
odmietol...

Fer
Takže sa sem vrátime
až o rok?

Matteo
Bude to zábava a budem
tam celý čas s tebou...

Fernandu som nechal v izbe a ja som sa išiel tiež baliť. Za dve hodiny nám letí lietadlo.

No skôr než som do ruky zobral kufor, zavybrovala mi sms od Juliany. Otvoril som ju a začal som čítať...

,,Matteo keď prídeš do Rolleru, tak tam nájdi Moru aby ťa zmerala a ušila ti kostými... ďalšie informácie ti dám v Rolleri... šťastnú cestu.''

Mobil som hodil na posteľ a pomaly som začal do kufra ukladať oblečenie, topánky a hygienické veci.

Po hodine sme už čakali na letisku. Keď ohlásili náš let, odbavili nám batožinu a spolu sme ruka v ruke nastúpili do lietadla.

Keď some vystúpili v Buenos Aires, vládla tu nejaká divná atmosféra. Ľudia sú zalezený vo svojich domoch a je tu také čudné ticho.

Ulice sú prázne a je to tu ako po výbuchu sopky... pomaly teda kráčame ulicou, až stojíme pred Rollerom... miestom, kde sa sny stávajú skutočnosťou.

Vchádzam dnu ale nikto tu nie je. Prechádzam teda na plochu a tam vidím Jim, Yam, Ramira a Gastóna...

Prezujem si korčule a idem za nimi na plochu. V tom si ale spomeniem na Moru...

Matteo
Gastón?

Gastón
No...

Matteo
Kde nájdem Moru?

Gastón
O chvíľu sa vráti. Len si
išla niečo zobrať...

Matteo
Dobre, ďakujem...

Začal som teda korčuľovať a predvádzať nejaké triky. Táto plocha mi v Montevideu naozaj chýba...

No a v tom som započul detský plač. Zodvihol som pohľad, no potom som úplne stuhol. Stála tam totiž ona...

Osoba, na ktorú som sa snažil celých tých desať mesiacov zabudnúť. Snažil som sa zamilovať, aby som ju dostal z hlavy a srdca... no zo srdca sa mi ju vyhnať naozaj nepodarí.

Premeral som si ju od hlavy po päty. Niečo sa na nej zmenilo. Už to nebola Luna, ktorá ma pred desiatimi mesiacmi prosila o to, aby som zostal.

Môj pohľad však zastal pri bielom vankúšiku, ktorý držala v rukách. Vychádzal z neho detský plač.

Počkať... čo?!! Kedy...? S kým...? A prečo...? Urobil som obrovskú chybu keď som sa na ňu snažil zabudnúť...

Potom Luna odišla a pri mne sa objavil Gastón. Súcitne sa na mňa pozrel a potľapkal ma po pleci.

Matteo
Kto je otec?

Gastón
Simón...

Simón... prečo práve on? Žeby Luna zabudla, čoho všetkého je schpný? Žeby jej city ku mne tak skoro uhasli? Nič mi nedáva zmysel a tak odchádzam do šatne. Tam budem aspoň sám...

Mal som pravdu. Miestnosť je prázdna a ja si sadám na stoličku. V rohu miesnosti zbadám gitaru a tak si ju beriem do ruky. Zatváram oči a nechávam sa unášať hudbou.

Je možné, aby sa na Lunu nedalo zabudnúť? Je možné stretávať sa bez toho, aby zbytočne vzplanuli naše staré city a pokazili nám prítomnosť?

Pri myšlienke na Lunu sa mi v hlave objavila akási divná melódia. Zahral som si ju a v tom sa v mojej hlave len tak objavil text...

We used to love, (Kedysi sme sa milovali,)
we used to feel it (kedysi sme to cítili)
Said I was everything you needed (Hovorila si, že som všetko, čo potrebuješ)
And when you kissed me (A keď si ma bozkávala)
I believed it (tak som tomu veril)
That's why I'm hurt so bad (A to je dôvod, prečo ma to teraz tak bolí)

No a v tom som si to uvedomil. Moje srdce proste neoklamem... Fernandu mám rád, ale čím ďalej, tým viac si uvedomujem, že som s ňou len preto, aby som zabudol na Lunu. A to ma ničí z tohto všetkého asi najviac...

Keby som rozmýšľal ešte dlhšie, asi by som sa tu už naozaj zbláznil. No našťastie prichádza moja záchrana. Pretože sa tu v šatni práve objavil Gastón. Kamarát, ktorý ma vždy vypočuje a pomôže mi.