Matteo
Luna pochop..., nemôžem...
zabil by ma...

Po týchto slovách som úplne stratila hlavu. Moju myseľ ovládol hnev a začala som na Mattea kričať...

Luna
Nechceš hovoriť... nehovor!
Ale keď odo mňa budeš
potrebovať pomoc, tak za
mnou ani nemusíš chodiť!!!

Buchla som dverami a naposledy som sa pozrela na Fernandu. Bola úplne šokovaná...

Už nikdy za ním nepôjdem do nemocnice! Už nikdy ho nebudem žiadať o pomoc! A už navždy ho vymažem z môjho života! Presne tak, ako to urobil aj on!

Vybrala som z vrecka mobil a našla som kontakt Matteo Star Balsano. Dvomi kliknutiami som kontakt vymazala... a vymazala som aj všetky naše spoločné fotky, videá... konverzácie.

Jediné, čo som nedokázala vymazať sú spomienky. Spomienky na chvíle strávené s ním. Na najdôležitejšie chvíle môjho života.

Do očí sa mi nahrnuli slzy a v hrdle sa mi objavila obrovská hrča. Nedokázala som zo seba vydať už ani slovo...

Celý týždeň prebehol úplne v poriadku. Odspievali sme ešte ostatné koncerty a získavali sme istotu stáť pred toľkými fanúšikmi.

Znovu nasadáme do lietadla. Už ani lety mi nerobia taký obrovský problém...

Tie hnedé vlasy... jeho oči som už dávno nevidela také žiarivé. Nevidela som ho šťastného.

Znovu okolo mňa prešiel so sklopenou hlavou. Bez jediného slova, či pohľadu. Ako by bez duše.

Nedokážem zistiť ako mu pomôcť. Neviem zistiť, kto sa mu vyhráža... neviem už nič... som zúfalá!

Kedykoľvek sa k nemu priblížim, odíde preč. Nedokážem sa k nemu dostať bližšie ako na pár metrov... potom vždy utečie.

V lietadle je vedľa mňa Karol a potom hneď Simón. S nimi sa cítim byť aspoň trochu v bezpečí. Bojím sa, čo tajomná osoba môže urobiť nám ostatným... bude chcieť ublížiť aj mojej princeznej Karol?

No ani medzi mnou a Simónom to už nie je také ako pred tým. Často odchádza preč z izby a niekam zmizne... nechápem, čo sa tu deje.

Hneď po príchode do mesta Lima sme sa ubytovali. Matteo už síce nemá problémy s dýchaním, no stále to nie je ten starý Matteo... a už asi ani nikdy nebude... a za všetko môže ON! Ten záhadný človek, ktorý sa mu vyhráža.

Vošli sme do hotelovej izby. Celá bola zariadená do biela s mramorovanými detailami.

Hneď za dverami boli dvere do kúpelne. Obrovská vaňa, zrkadlo a mramorové umývadlo.

V izbe boli nádherné postele. Boli sme unavení z letu a tak sme si ľahli. Zobudili sme sa okolo pol desiatej.

Obliekla som si čierne legíny, crop mikinu červenej farby, červené plátenky a na pery červený rúž.

Simón
Kam ideš?

Neodpovedala som mu. Keď on môže zmiznúť každý deň, tak prečo by som nemohla bez vysvetlenia odísť aj ja?

Simón
Kam...! Ideš...?!

Otočila som sa, bez slova som obliekla svoju malú princeznú. Otvorila som dvere a ešte som sa na neho otočila...

Luna
Ty odchádzaš preč každý
deň a nehovoríš mi, kam
ideš... tak ani ja ti to teraz
nemusím hovoriť... ahoj...

Zavolala som si výťah a vyšla som k Karol von. Vyšla som pred hotel a z očí mi začali tiecť slzy. Prebral ma až Fer hlas:

Fer
Luna si vpohode?

Luna
Potrebujem sa ísť vyvetrať,
urovnať si myšlienky...

Fer
Tak choď. Ja sa ti postarám
o Karol...

Luna
Naozaj?

Fer
No tak bež...

Luna
Ďakujem ti Fer...

Fernanda išla naspäť do hotela s kočíkom a ja som sa vybrala do nočného mesta.

Sadla som si do nejakého parku a sledovala som okolie. V strede parku stálo pódium... no a ja som tomu nedokázala odolať.

Pomaly som vyšla do obrovskej pologule a postavila som sa na miesto, kde pravdepodobne býva mikrofón. Uslzeným hlasom som začala spievať pieseň No te pido mucho...

o te pido mucho
Te pido bastante
No te pido nada
Solamente tu amor

No te pido abrazos
No te pido un beso
Solo una mirada
Te lo pido, porfavor

Y veo pasar los segundos
Sin verte a mi lado
Me apagas el sol

Si me quieres
Dame tus colores
Un secreto entre tu y yo
Si prefieres un ramo de flores
Con latidos de tu corazón

Si me quieres
Quedate a mi lado
Que mi sueños se hagan realidad
Y al fin despertare
Y al fin despertare

Si te pido un sueño
Sueño con tu risa
Sueño que tu seas
Diferente a los demás

Si nada te pido
Me siento tan sola
Me siento a esperarte
Porque se que entenderás

Y veo pasar los segundos
Si estás a mi lado
Enciendes el sol

Si me quieres
Dame tus colores
Un secreto entre tu y yo
Si prefieres un ramo de flores
Con latidos de tu corazón

Si me quieres
Quedáte conmigo
Que los sueños
Se hagan realidad
Y al fin despertare
Y al fin despertare
Ooohhh

Y tengo esperanzas
Algo cambiará
Y tengo esperanzas
Aparecerás

Si me quieres
Dame tus colores
Un secreto entre tu y yo
Si prefieres un ramo de flores
Con latidos de tu corazón

Si me quieres
Quedate conmigo
Que mis sueños
Se hagan realidad
Y al fin despertare
Y al fin despertare

No te pido mucho
Te pido bastante
Solo una mirada
Te lo pido, porfavor

Keď som dospievala, ozval sa slabý potlesk. Najskôr som sa usmievala, no akonáhle som zistila, kto mi tlieska, úsmev mi z pier zmyzol...

Luna
Sally...?

Sally
Luna...

Rozbehla sa za mnou na pódium a potom ma pevne objala. Tak dávno sme sa nevideli.

Luna
Sally, viem, že je to dosť
neslušné, ale prečo si
celá špinavá od blata?
Prečo sa doma neumyješ?

Sally
To je ten problém Luna.
Ja už nemám domov...
Po tom, čo moja mama
pred rokom a pol zomrela,
musela som ukončiť školu
a začať pracovať. Postupom
času sa ale ukázalo, že mama
mala veľké dlhy, ktoré som
nedokázala splatiť. Zobrali
mi všetko... a tak sa teraz
už vyše roka potĺkam po
uliciach tohto nádherného
mesta...

Rozplakala sa a ja som ju objala. Tak strašne som jej závidela, že sa dostala na školu sem. A ona na nej v skotočnosti po már mesiacoch musela prestať študovať. Nemá kde spať... nemá čo jesť...

Luna
Sally...?

Sally
No?

Luna
Nechcela by si pracovať
u nás na turné? Juliana
by ťa určite rada priala...

Sally
Je to dobrý nápad, ale
čo ak to nezvládnem?
A bude chceť niekoho,
kto býva na ulici?
Myslím, že... no ja...

Čo si myslíte? Zamieša Sally karty? Alebo naopak pomôže obnoviť LUTTEO?

Dúfam, že sa vám časť páčila... Nezabudnite mi napísať názor na túto kapitolu...