Skôr ako začnete čítať tento príbeh, chcela by som túto kapitolu venovať jednej skvelej osobe. Jsi pro mne velice důležitá karolistka_navzdy... ale to ty víš 💞
A jenom díky tvému naléháni jsem ji dopsala...😉💞
(inak česky písať neviem, tak to berte s rezervou😂)

Než stihla Juliana čokoľvek povedať, hovor som zrušila. Vyčerpaním sa mi podlomili kolená a v slzách som sa zrútila k zemi. On nesmie zomrieť!

Dážď stále neustával, no ja som nebola schopná akéhokoľvek pohybu. Schúlená v klbku som plakala na terase a ani neviem, ako sa mi tam podarilo zaspať.

Ráno som sa zobudila v posteli prezlečená v pyžame. Na stolíku som mala položené raňajky a odkaz...

,,Zobral som Karol von. Prídeme okolo deviatej... no a potom my budeš môcť vysvetliť, prečo som ťa vnoci našej v premočenom oblečení spať na balkóne.''

Deväť hodín je už o chvíľu. Rýchlo som sa naraňajkovala a prezliekla som sa.

O chvíľu naozaj prišiel Simón aj s Karol. No a teraz sa začne peklo. Nemôžem Simónovi povedať, že som plakala na balkóne pretože stále milujem Mattea.

Simón
Sme tu...!

Luna
Daj mi Karol. Musím ju
ísť nakojiť. O chvíľu sa ti
už budem venovať.

Simón
Žiadne také! Hneď teraz
mi pekne vysvetlíš, čo
si robila v noci na tom
balkóne. Neuvedomuješ
si, že si mohla zomrieť?

Luna
Ja viem. Ja len... ja...

Pred očami sa mi zatmelo a vôbec som necítila svoje telo. Zosypala som sa na zem a jediné, čo som cítila boli až ľadové Simónove ruky. Jeho dotyky ma bodali a ja som nebola ničoho schopná.

Odviezol ma do nemocnice, kde mi do žily dali nejakú infúziu s liekmi. Potom sa mi podarilo otvoriť oči.

Luna
Čo sa mi stalo?

Doktor
Bol to psychický kolabs.
No a pri vašom druhu
choroby je väčšinou
spojený s nadmerným
množstvom stresu. Mali
by ste teraz trochu spomaliť.

Luna
A to znamená čo?

Doktor
Že medzi koncertami
nebudete môcť trénovať
s ostatnými. Mohlo by to
byť nebezpečné...

Luna
Dobre...

Síce som bola zničená z toho, že nebudem môcť trénovať a zlepšovať sa. No na druhú stranu môžem aspoň vystupovať.

Keď mi dokvapkala infúzia, doktor ma pustil domov. No a v tom som si spomenula na Mattea.

Luna
Simón ja... musím ísť
nájsť Mattea...

Simón sa na mňa najskôr prekvapene pozrel, no potom mi pohľadom a kývnutím hlavy naznačil, aby som si uvedomila, že ja a Matteo už nie sme spolu.

Luna
Matteo je kamarát...

No a po týchto slovách som už odišla na recepciu. Tam mi povedali číslo izby. Neváhala som ani chvíľu a rozbehla som sa k jeho izbe.

Už znovu... znovu stojím za sklom a rozmýšľam, či zvládnem do tej izby čo i len vôjsť. Matteo leží na posteli, no aspoň je už hore. Napokon otváram dvere.

Keď ma Juliana vidí, len kývne hlavou a necháva nás dvoch osamote. Sadám si na stoličku...

Luna
Ako sa cítiš?

Matteo
Dá sa to zvládnuť...

Ten jeho hlas. Totálne chrapľavý hlas, ktorý ma zabíja. Toto nie je Matteo... niečo sa s ním deje. A ja zistím čo!

Luna
Si v poriadku?

Matteo
Ešte nie je isté, či dnes
budem môcť vystúpiť.

Luna
A čo sa ti vlasne stalo?

Matteo
Vraj to bol šok...

Šok? Do očí sa mi znovu nahrnuli slzy. Znovu som videla ako spadol, ako nevnímal a ako niečo hovoril.

Luna
Matteo, keď si spadol, tak
si stále opakoval, že niekto
musí zistiť pravdu...
že tú osobu niekto zabíja...
a že má pravdu priamo
pred očami...

Matteo sa na mňa vystrašene pozrel. Najskôr bol ticho, no potom jeho chrapotom povedal:

Matteo
Čo všetko som tam
povedal?

Luna
Toto a ešte si hovoril
o nejakom dievčatku.
Niečo, že pôjde do
detského domova a
nikdy nespozná svojich
biologických rodičov.

Matteo
Nie...

Jeho čelo sa zvraštilo a nehýbal sa. Nereagoval na moje slová, no vnímal ma...

Luna
Matteo...! Čo sa deje?

Matteo
...

Luna
Odpovedz... prosím.

Matteo
Hmm...

Luna
Matteo vnímaš ma?

Do očí sa mi natlačili slzy, no a ja som ich neudržala. Začali pomaly stekať po mojej tvári.

Luna
Povedz niečo...!

Matteo
Karol...!

Matteo vykríkol meno mojej princeznej a potom to tu začali všetko šialene pípať.

Vybehla som z izby v snahe niekoho zohnať, no v tom som videla doktora, ktorý sem už bežal.

Dvere na izbe sa zavreli a ja som sa zostala za oknom pozerať na to, ako Matteo bojuje.

Do žily mu dali okamžite infúziu a na tvár kyslíkovú masku. Zrazu bol tak bledý... Bol blízko a predsa tak ďaleko.

Obskakovali ho tam ďalších asi 5 minút a potom z jeho izby vyšiel doktor.

Doktor
Bude v poriadku. Len
sa nesmie stresovať.
Dnes ho pustíme na
koncert, ale hneď potom
sa sem musí vrátiť ešte
na pozorovanie.

Luna
Dobre. Môžem ísť dnu?

Doktor
Jasné...

Otvorila som dvere. V ruke má stále infúziu, ale už znovu dýcha. Pohladila som ho po ruke, no jeho tvár sa zmraštila do bolestivej grimasy...

Luna
Si... si v poriadku?

Matteo
Čo bude teraz nasledovať?

Luna
Na koncert ťa pustia,
no potom sa budeš
musieť vrátiť naspäť
na pozorovanie...

Matteo
Ja nemyslím dnes...

Luna
A ako si to teda myslel?

Matteo
Čo bude nasledovať,
keď to všetko skončí?
Čo bude po tom, keď
skončí turné? Bude
všetko také ako to bolo
aj pred tým?

Úplne som onemela. Takto som nad životom ešte nikdy nepremýšľala. Čo bude ďalej? Vyliečim sa alebo rakovine podľahnem? Dožijem sa vôbec prvých narodenín Karol?

Luna
Ja... neviem čo bude?

Matteo
Luna... viem, že je možno
neskoro, no chcem, aby
si mi odpustila všetky moje
chyby, moje prešlapy. Ja...
chcem, aby sme začali
odznova... Kamaráti?

Máme byť len kamaráti? Vždy, keď ho vidím, moje srdce sa splaší. Moje vnútro sa rozochveje a obraz sa mi zahmlieva.

Cítim k nemu niečo tak hlboké, ako som od zistenia pravdy o tom kto som nikdy necítila.

Matteo mi v mojom vnútri pomohol objaviť také veci, o ktorých som nemala ani poňatie.

Napokon po nás oboch prišla Juliana. Vošla som do šatne, kde už boli všetci pripravený na moje maľovanie a obliekanie.

Nechala som to na nich. Potom som ich už len poslala preč. Ľahla som si na sedačku, zavrela som oči a zhlboka som dýchala. Teda až kým som pri mne nezapočula detský plač. Otvorila som teda oči.

Fer
Niekto nám tu vyhladol.

Luna
Karol... zlatíčko moje.
Poď k maminke...

Karol som nakojila a potom mi Fernanda pomohla znovu sa obliecť do kostýmu.

Milí moju čitatelia. Konečne po 11 dňoch som sa dopracovala k ukončeniu tejto kapitoly.

Dúfam, že už budem mať na písanie trochu viac času a že budem vydávať pravidelne.

Prečo Matteo vykríkol práve meno Karol?
Cíti aj Matteo k Lune rovnako hlboké city?
Vylieči sa Luna z rakoviny a bude všetko ako predtým?
Ako bude príbeh pokračovať?