„Pamätáš, ako sme pred rokmi kupovali svetielka na vianočný stromček?" opýtal som sa ťa ďalší deň ráno.

„Na to sa nedá zabudnúť," usmial si sa.

Ako vždy, máš pravdu. Zatiaľ čo ja som nervózne pobehoval po obchode a nevedel sa rozhodnúť, ty si celý čas pokojne kráčal so mnou. Keď som bol s nervami v koncoch, rozhodne si pristúpil k regálu a jedny vložil do košíka. Objal si ma a povedal jednu pamätnú vetu. Zlato, nie svetielka robia Vianoce.

To je ďalší z dôvodov, čo na tebe milujem: tvoju rozvahu. Nech sa deje čokoľvek, vždy si dokážeš zachovať chladnú hlavu.