„Milujem tvoju pracovitosť. Nikdy nezabudnem na to, ako si do úmoru pracoval na našej rodičovskej záhrade. Aj keď ťa o to nikto nežiadal.” Nedokázal si sa však pozerať na tie zanedbané stromy, o ktoré sa už môj otec nevládal starať. A tvoja snaha bola odmenená, keď po dlhom čase zarodili všetky hrušky a jablká. Toľko kompótov sme s mamou nerobili už dávno. A ty si nám, samozrejme, znovu pomáhal. Jednoducho nedokážeš nečinne sedieť so založenými rukami. 

„Láska, vieš, že pre teba urobím čokoľvek,“ usmial si sa a vtisol si mi na pery nežný bozk. Aj po rokoch chutí rovnako sladko.