Keď som vošiel do kuchyne, už si na mňa čakal s pripravenými raňajkami a kávou. Len čo som si sadol, uprel si na mňa prenikavý pohľad modrých očí. Usmial som sa, vedel som, o čo ti ide.

„Milujem tvoju zanietenosť. Všetko, do čoho sa pustíš, dokončíš. Neodradí ťa nič, aj keby ti kládli polená pod nohy. Si ako snehová vločka, čo dopadne na zem aj za cenu, že sa rozpustí a umrie." Ako vtedy, keď si za mňa bojoval proti celému svetu. Vzdal si sa pre mňa svojej rodiny, priateľov.

Úsmev na tvojej tvári bol mojou najväčšou odmenou.

„Milujem ťa."