V to ráno si na mne videl, že nie som vo svojej koži. Bol som unavený, pretože som sa celú noc prevaľoval v posteli. Spánok nie a nie prísť. Neustále som premýšľal, či som tým svojím originálnym darčekom trochu neprestrelil. Ako naň zareaguješ, keď si ho pri stromčeku rozbalíš?

Nemohol som ti však povedať pravdu. „Som v pohode," unavene som sa usmial a schúlil sa ti do objatia. „Len som sa zle vyspal. Milujem ťa však za to, ako sa o mňa staráš. Si taký starostlivý, až sa občas cítim trápne."

„Nepreháňaj, ty by si to isté urobil pre mňa."