Deň sa začal ako obvykle. Spoločné raňajky, keď som premýšľal nad ďalším dôvodom. Ty, ktorý si sa tváril, že piješ kávu, ale nenápadne si si ma obzeral.

„Nezájdeme večer na vianočné trhy?" náhle si prerušil ticho. Zmätene som zažmurkal, kým mi došiel význam tvojej otázky.

„Trh je nuda, ostaňme doma." Odložl som hrnček s kávou a sadol si ti do lona. „Milujem tvoje dotyky, ktoré má zakaždým vzrušia. Radšej by som trávil večer s tebou, ako v zime medzi cudzími ľuďmi."

Malo to na teba presne ten účinok, aký som očakával. „Načo čakať do večera? Ešte máme pol hodinu čas."