Už som nedokázal čakať do raňajok. Ledva som otvoril oči, pritúlil som sa k tebe a vydýchol ti do nahej hrude ďalšie vyznanie. „Milujem tvoju božskú trpezlivosť.”

Úprimne si sa rozosmial. „Naozaj? Nepomýlil si si ma náhodou s niekým?”

Rázne som pokrútil hlavou. „Dobre viem, že spočiatku to so mnou vôbec nebolo ľahké. Vždy, keď ma pochytil tieň pochybností, či som pre teba dosť dobrý, veď takého lúzra ako som ja predsa nemôže milovať niekto taký dokonalý ako si ty, dookola si mi trpezlivo dokazoval, ako veľmi sa mýlim. Nikdy si to so mnou nevzdal.”

„Pretože ťa milujem, ty trdlo.”