„Milujem ťa, pretože ma poznáš lepšie ako sa poznám ja sám a vždy presne vieš, čo potrebujem, bez toho, aby som ti čo i len naznačil, čo ma trápi.”

Ako v to ráno, keď ma čakal pohovor do novej práce. Vedel si, že som vystresovaný, aj keď som sa snažil nedať svoju nervozitu najavo. Pripravil si mi na raňajky milkshake, pretože si vedel, že so stiahnutým žalúdkom by som nebol schopný nič zjesť. Objal si ma, zašepkal mi do ucha pár upokojujúcich slov a pobozkal. 

„Zlato, ale to je po toľkých rokoch už prirodzené, či nie?”

„Nie, to je láska.”