Sopka Ignis Montis na Satanas Insulae dnes po celú noc chrlila lávu a nenávisťou sa triasla zem v celom Inferis. Sila spútaná v útrobách Antrum Umbra sa búrila. Dobre vedela, aký je dnes deň. Aký čas nastal. No s týmito prejavmi som si nerobil najmenšie starosti.

„Pán môj, smiem sa ťa opýtať na čo myslíš?"

Pozrel som na Lilith natiahnutú po mojom boku s mačacími očami podozrievavo prižmúrenými. Hodvábna prikrývka kopírovala kontúry jej nahého tela, ktorým som sa len pred chvíľou potešil. Opäť cítila, že som pri tom akte nebol s ňou, ale s inou, mne oveľa drahšou ženou.

Neodpovedal som jej, nebolo to nutné.

Krajinou sa opäť rozľahol rev Ignis Montis a zem pod nami sa otriasla. Posteľ sa zachvela a Lilith vyskočila do sedu. Nie strachom z toho zážitku, ale rozhorčením z môjho prístupu.

Musím uznať, že kedysi mi jej temperament imponoval. Nespútanosť a neskrotnosť, lačnosť po všetkom čo jej akýkoľvek zo svetov vedel poskytnúť a k tomu ženskosť postrehnuteľná v každej jednej krivke tela i vo vystupovaní. Dokonca aj jej ohnivé, vábivo roztancované vlasy, belostná pokožka a dravé oči v ktorých akoby neustále divoko ševelila nespútaná zeleň, to všetko ma na nej lákalo, ale vybral som si ju z oveľa prostejšieho dôvodu: Lilith je ako oheň a moja vyvolená je jej presným opakom.

Nikdy som sa nemusel báť, že mi ju Lilith pripomenie, rozjatrí okraje mokvajúcich rán z ktorých do smrteľného sveta vyrážajú putá osudu. Nemusel som sa obávať, že ma jej palčivá krása opantá a pošliape moje srdce, ktoré bilo pre niekoho iného.

Lilith je ničiteľ, predstavuje krásu smrti v tom najkrajšom rubáši. V jej náručí chradne všetko živé. Zatiaľ čo mne predurčená žena má moc život uchovať a rozvíjať už len svojim úsmevom, iskrou v blankytných očiach, dotykom ho povzbudiť k tomu, aby rástol a rozvíjal sa v jej láskavých rukách, ale je možné, že som si ju jednoducho len zidealizoval, lebo taká je láska – nebezpečne iluzórna.

Keď som si Lilith zvolil a uvítal ju vo svojej posteli, malo ísť len o rozptýlenie a aspoň pre jedného z nás tomu tak stále je. No dnes si už uvedomujem, že kombinácia Lilithiných uchvacujúcich predností a charakteru sa môže stať nebezpečnou. Obzvlášť ak nesmrteľné srdce začne tĺcť pre niekoho, kto o to nestojí.

Jej výčiny začali byť čoraz väčšmi na príťaž: Slúžku mučila dva dni len preto, lebo si ma zo svojho miesta obzerala, akoby zvedavosť bola smrteľným hriechom. Teraz už tá nešťastnica nevidí nič.

Ako dravec nado mnou číha svojim bystrozrakom, pripravená roztrhať na kusy každého, kto by ju mohol nahradiť.

No čím hlbší je jej cit tým nástojčivejšie pociťujem potrebu vyhýbať sa jej.

Ibaže tento deň je výnimočný. Pre mňa, pre ňu a istú slečnu môjmu čiernemu srdcu milú.

Všetko sa zmení a táto noc plná živočíšnej vášne sa už nezopakuje.

Postrehol som ako ma Lilith vyčítavo prepaľuje očami zelenšími ako jarná tráva a venoval jej lenivý pohľad. V ňom som ocenil jej krásu, pre ktorú boli niektorí muži ochotní i zomrieť. Opäť ma uspokojilo vedomie, že sa jej absolútne nepodobá.

„Odíď," vyzval som ju.

Rozhorčenie, s akým sa vymrštila z mojich perín, sa zmenilo v bolesť zrkadliacu sa v jej očiach. Rýchlo ju zahnala a poslúchla. Obliekla si šaty, ktoré som jej kázal obliecť si pri tejto príležitosti, a pri odchode nezabudla poriadne tresnúť dverami.

Zostal som ležať vo svojej posteli. Načúval hromženiu v diaľke a v duchu sa usmieval nad Samaelovou zúrivosťou, ktorá otriasala v pravidelných intervaloch mojim kráľovstvom.

Nič s tým neurobíš, nemôžeš. Prihováral som sa mu v myšlienkach. Prirodzene ich nemohol počuť, no mne samotnému to dodávalo pocit istoty.

Pomyslel som na svoju Milovanú. Na plavé, takmer biele, vlasy, ktoré jej vo vlnách padajú na chrbát. Tak veľmi som sa ich túžil dotknúť a pocítiť medzi prstami ich hebkosť. Zdvihol som ruku a zahľadel sa na chvejúce prsty.

Som nedočkavý. Spoločnosť Lilith už viac nedokáže zmierniť následky nášho odlúčenia.

Ruka mi klesla na hruď, pod ktorou divoko tĺklo srdce kráľovského bastarda.

Príď ku mne, prosil som ju celou svojou bytosťou. Zachráň ma, miluj ma, dovoľ mi uctievať ťa.

Puto, ktoré ma s ňou spájalo odo dňa jej narodenia, ma pálilo na duši svojou naliehavosťou ako žeravý uhlík. Všetko vo mne kričalo zúfalstvom po jej prítomnosti, no ani ja som si ju nemohol len tak privlastniť.

Nespočetnekrát som nahliadol do ľudského sveta, stal sa svedkom jej premien. Videl ju vyrastať z plienok do detskej bezstarostnosti a stal sa svedkom premeny dieťaťa v mladú ženu. Bol som pri prvých prejavoch jej vlastnej mágie, ktorú v nej ľudské zmýšľanie postupne potlačilo. Jej svet sa stal takým malým a obmedzeným.

Zovrel som ruku v päsť, zavrel oči, a sústredil sa na jej prítomnosť. Spala. Zľahka som pohladil hranice jej vedomia. Obtrel sa o ne svojou energiou ako mačka. Moje fyzické telo zavrnelo, keď som intenzívnejšie pocítil jej chladnú prítomnosť. Stiahol som sa s bolestným pocitom, že v súčasnosti toho viac urobiť nemôžem.

Do jej života dnešným dňom vstúpili Tiene. Nemôžem si dovoliť odhaliť sa im. Moja prítomnosť v jej energetickom pachu by v nich mohla vyvolať neblahé tušenie. Už tak bola situácia okolo jej predvedenia podozrivá. Lepšie nedráždiť ich zmysli a nepriťahovať na seba pozornosť.

Na jednu stranu mi odľahlo, že má na svojej strane tak schopných strážcov, no zároveň som cítil nevýslovnú bolesť z nevyhnutnosti nášho odlúčenia.

Moja Milovaná, Najdrahšia, už čoskoro...