༺༺♛༻༻

Nasledujúci deň kráľ Sunghoona zoznámil so služobníctvom, s poradcami a ostatnými pracovníkmi v kráľovstve. Mal tu všetko čo potreboval. Tak ako povedal kráľ, dá mu všetko čo bude potrebovať.

Keď vstúpili do kráľovských stajní započuli hromadné erdžanie, Sunghoonovi sa rozšíril úsmev. Stajňa bola veľká a priestranná. Všimol si, že v jednej časti nad boxmi, je vysunutý rebrík na povalu. Bežne sa tam ukladalo, seno a slama. 

,,Nebudeš tu pracovať sám," naklonil sa Jongseong cez Sunghoonove rameno. ,,Je tu jeden pracovník, ale je jediný, nemá tu žiadnu pomoc. Ostatní sa koní boja. Takže si viac ako vhodný pre túto prácu," dodal kráľ. Spoza boxu sa vynoril hnedovlasý mladík. Kráľ upútal jeho pozornosť. ,,Hae Sooyun," kráľ sa usmial na chlapca.

,,Dobrý deň," poklonil sa a mladík venoval Sunghoonovi pohľad. 

Sunghoon hľadel na vyššieho chlapca. Bol o trošku vyšší od kráľa. Sooyun si podal s nováčikom ruku, chvíľku po tom ako ich Jongseong predstavil.

,,Bude ti tu pomáhať," prehovoril kráľ. ,,Zaujíma sa tiež o kone, snáď si budete rozumieť," Jongseong venoval obidvom hrejivý úsmev. ,,Ja mám povinnosti, tak vás tu nechám." 

,,Užite si deň," Sunghoon sa pousmial a poklonil sa.

,,Hmm, ty tiež... a ty Sooyun," kráľ sa odmlčal. ,,Neznič ho, je tu prvý deň."

,,Nebojte sa. Bude sa cítiť ako v bavlnke."

,,Vto dúfam," Jongseong venoval úsmev Sunghoonovi a otočil sa na odchod. 

Keď kráľ odišiel, Sooyun sa zadíval na Sunghoona, čo chlapca znervóznelo. ,,V tomto nemôžeš pracovať medzi koňmi," potichu sa zasmial hnedovlások.
Sunghoon sa pozrel na svoju košeľu stiahnutú na jeho útlom páse. Samotnému by to nevadilo, ale bolo to oblečenie od kráľa. Nechcel ho zničiť. ,,Poď za mnou, dám ti nejaké oblečenie," Sooyun mávol rukou, nech ho chlapec nasleduje.

Za všetkými tými boxmi, bola malá miestnosť. Vyzeralo to ako nejaký sklad. Bolo to malé, ale útulné. Maximálne sa tu zmestili traja ľudia, ale Sooyun pôsobil za dvoch. Otvoril jedinú skriňu,  ktorá vyčnievala svojim vzhľadom. Mala dubové drevo natreté lakom a jej dvierka zdobili biele ornamenty.

Sooyun sa otočil ku Sunghoonovi s kompletným odevom. Vysoké jazdecké topánky držal v jednej ruke. ,,Snáď ti to bude dobré," podal mu do ruky béžovú košeľu, teda predtým možno bola biela. Nohavice boli tmavé a pozdĺž stehien zošité. Otočil sa naspäť ku skrini. ,,Ešte traky... je možné, že ti nohavice budú padať." Sunghoon sa zatváril neisto, keď to Sooyun spomenul. Mali rozdielne postavy, bolo to dosť viditeľné. Sunghoon bol vysoký, ale chudý. Sooyun bol vyšší minimálne o desať centimetrov a bol mohutnejší. Preto len chlapec so sklonenou hlavou poďakoval. 

,,Keď sa prezlečieš, počkám ťa pri boxoch."

Sunghoon sa prezliekol najrýchlejšie ako mohol. Nechcel, aby Sooyuna brzdil pri práci. Vyšiel z malej miestnostky a snažil sa vyhľadať vyššieho chlapca. Kráľovská stajňa bola veľká. Mohol by tu kľudne zablúdiť, keby nemal dobrý orientačný zmysel. Stajňa sa nedá porovnať s útrobami kráľovstva. Tam je to bludisko pre Sunghoona doteraz. 

Odhrnul si s prstom padajúcu ofinu z čela a upravil si obidva traky. Sooyun mal pravdu, keď povedal, že mu budú nohavice veľké. Musel by sa prejesť, aby mu nespadli. S prstami dokázal natiahnuť nohavice od pásu asi na štyri centimetre. To bolo preňho trošku veľa, keďže bol chudý, takže tie traky ho zachránili pred možnou nehodou.

,,Traky pomohli?" ozval sa za Sunghoonom hlas. Spustil ruky pozdĺž tela a otočil sa na Sooyuna.

,,Áno, pomohli," usmial sa.  

Počas práce, ktorú mu Sooyun dal, sa rozprávali o všetkom možnom. Sunghoon mohol povedať, že si našiel ďalšieho priateľa v kráľovstve. So Sooyunom sa dalo zhovárať o všeličom.
Tým ako sa viac zhovárali, prichádzali nato, že majú toho celkom dosť spoločného.
,,Ako si sa sem vlastne dostal?" spýtal sa Sooyun, keď čistili srsť dvom kobylám.

,,Jong... teda... kráľ ma sem doniesol," Sunghoon sa zahľadel na krk kobyly. Odložil kefu a prešiel jej s rukou po krku. Zastavil sa na jej hrive. ,,Zachránil ma." Sunghoon nevedel či to môže spomenúť, možno by sa to časom každý dozvedel. 

,,Zachránil? Pred kým?" Sooyunovi sa rozšírili mierne oči. Bol zvedavý, kto by nebol. 

 ,,Nechcem... to riešiť. V jednoduchosti by som nečistil teraz Shae, keby ma kráľ nezachránil." Týmito slovami ukončil Sunghoon túto debatu. ,,A ty? Ako si tu začal pracovať?" 

,,Ujal sa ma kráľ. Zosnulý kráľ." Sunghoon chápavo prikývol. Musel tu už dlhšie pracovať. ,,Mal som odjakživa rád kone. Bol som mladý a mal som preto zápal."

,,Nie si starý. Teda... Nevyzeráš byť starý."

,,Mám dvadsaťpäť," odpovedal s jemným úsmevom. Sunghoona to vykoľajilo. Nečakal, že mu povie koľko má rokov. ,,Tebe by som tipoval menej ako osemnásť." Sooyun mal pravdu. Sunghoon mal menej ako osemnásť. 

,,A ty nie si starý," odvetil mu Sunghoon, čo Sooyuna prinútilo pridusene sa zasmiať, následne prikývol.

Sunghoon sa venoval Shae. Kobyle krémovej farby. Sunghoon obdivoval jej hrivu, bola v jeho očiach nádherná. Ahwa ktorá bola pod Sooyunovou starostlivosť, bola šedá. Sunghoom nemal srdce porovnávať, ktorá bola krajšia od ktorej. Preňho všetky kone boli nádherné. 

,,Cvičil si niekedy kone?"

Cvičil som jedine Feline."

,,Kto je Feline?"

,,Moja kobyla, ale už... ju nemám. Keď som bol mladší, ušla po tom ako vypukol požiar v našej dedine, kde som žil. Dúfam, že niekto sa o ňu stará."

,,To je mi ľúto." 

Sunghoon nechcel ľútosť. Nechcel, aby ľutovali ho zato, že nemôže vidieť svoju Feline, ktorú vychovával. Chcel by ju naspäť. Chcel by pri nej ležať v boxe a hladkať ju po hrive ako to robil predtým. Chcel by si pripomenúť aké to bolo, keď ju mal pri sebe. 

Sunghoonovi prišlo už ľahšie o Feline rozprávať, keď sa zveril kráľovi. Sooyun sa len ľútostivo zahľadel na Sunghoona. Nie je ľahké prísť o zviera, akýmkoľvek spôsobom. Dohodli sa, že zoberú Shae a Ahwu do kruhovej ohrady.

,,Máš povolenie ich brávať aj do lesa?"

,,Samozrejme. Kráľovská záhrada je príliš nádherná, aby ju konské kopytá rozdupali. Sanah by nás pretrhla krompáčom." Sooyun skrivil svoj jemný úsmev.

,,Kto je Sanah?" 

,,Ohh, ju si asi ešte nevidel. Patrí medzi kráľovských záhradníkov. Všetko čo si videl v záhrade je jej práca a ďalších záhradníkov." 

,,Musí byť asi veľmi dobrá vo svojej práci."

,,Aj je," Sooyun sa pousmial a sklonil pohľad na uzdu, ktorú držal v rukách, aby vyviedol Ahwu do kruhovej ohrady.

Sunghoon mohol zahliadnuť trochu červene v jeho lícach. Nemal by sa starať do druhých záležitosti, ale možno niečo medzi sebou mali. Nečervenal by sa len tak. 

༺༺♛༻༻