༺༺♛༻༻

Sunghoon zamrkal očami, keď zbadal po prebudení ruže vo váze, ktoré niesli farbu červeného vína. Hľadel na lupene chvíľu, až potom si uvedomil, že nie je v izbe sám. Slúžky ho prišli zobudiť. Roztiahnuté honosné závesy sa vlnili v jemnom vánku. Otvorené okno vnieslo do izby čerstvý vzduch, ktorý napomohol Sunghoonovi k prebratiu.
Slúžky sa usmievali, keby len vedel čo si myslia. Určite by sa začervenal.
Sunghoon nebol práve osôbka, ktorá sa ľahko budila z tvrdého spánku. Havranie vlasy mal rozstrapatené. Očami pomaly mrkal do priestorov svojej komnaty. Ani si nevšimol, že naňho slúžky hľadia s úsmevom. Avšak ruže si všimol hneď, ich vôňa mu pomotala hlavu ako sám kráľ. Sunghoon sedel so zatvorenými očami a opieral sa rukami o svoje kolená, ktoré mal pokrčené. Vlasy mu padali do čela, keď sklonil hlavu medzi svoje nohy. 

,,Raňajky čakajú," pousmiala sa jedna zo slúžok a pomalým krokom sa vybrala smerom ku Sunghoonovi. Odkryla mu perinu. Dokopy tu slúžky boli tri. Sám Sunghoon nechápal, načo potreboval toľko ľudí na obskakovanie. Prišlo mu to príliš, ale nebol ešte veľmi prebudený, nato aby dokázal protestovať a zároveň nechcel byť neslušný. Keby bol neslušný ku slúžkam, pripadalo by mu to taktiež neslušné voči kráľovi. 

Sunghoon sa postavil z postele, slúžky ho naviedli ku rozloženému paravánu. Rámy mal z dubového dreva a obrazce na ňom boli pokryté svetlo modrou látkou. Slúžky boli poverené, aby ho obliekli nie len do košele a nohavíc, keďže majú v pláne ísť s kráľom do záhrady. Preto mu vybrali biele nohavice, vysoké čižmy, ktoré boli zároveň dobré na jazdenie na koni. Volánikovú košeľu s čipkovanými dlhými rukávmi. Jeho krk ozdoboval volánikový golier. Na košeľu mu obliekli tmavomodré sako, ktoré bolo krátke vpredu, ale po bokoch a na zadnej časti sa tiahlo až po jeho stehná. Nemohli chýbať zlaté gombíky. Jeho havranie vlasy mu začesali dozadu. Napokon, aby mu vynikala jeho krásna tvár. Potom ako dokončili svoju prácu, poklonili sa s úsmevom.

Sunghoon sa díval na svoj odraz niekoľko sekúnd. Postavili po jeho boku a čakali kedy ho môžu odprevadiť z izby do jedálne, aby zvyšné dve mohli upratať komnatu. Sunghoon vyšiel z izby za doprovodu. Vedel približne kde je jedáleň, ale nemohol poprieť, že stále toto miesto bolo preňho bludisko. 

,,Dobré ráno," ozval sa polohlasne Sunghoon, ako podišiel ku svojej stoličke. 

 ,,Dobré ráno," Jongseong z neho nespustil oči, akoby len mohol, keď vyzeral tak očarujúco. ,,Vyspal si dobre?"

,,Ak mám pravdu povedať, dlho som sa tak dobre nevyspal," posadil sa na stoličku. Sluha vedľa neho mu nalial do pozláteného pohára vodu. 

,,To rád počujem," Jongseong sa pousmial a sklonil nachvíľku pohľad na svoj tanier. 

,,Ďakujem za ruže." Sunghoon sa odmlčal a opätoval kráľovi úsmev. Bolo to milé.

,,Som rád, že sa ti páčili," sklonil pohľad na svoj tanier, na ktorom už mal raňajky.

,,Ak sa môžem spýtať..."

Kráľ dvihol oči od stola a pousmial sa. ,,Čokoľvek sa pýtaj."

Sunghoon nevedel ako sformulovať vetu, ktorú chcel povedať. Bol až veľmi vykoľajený. Sklonil nachvíľku pohľad na svoje dlane, ktoré z časti boli schované pod čipkovanými rukávmi. ,,To oblečenie, ktoré mám na sebe."

,,Je tvoje," pousmial sa Jongseong. Sunghoonovi prebehla cez tvár červeň, ktorú nevedel ovplyvniť.

,,Kúpil som ho pre teba. Nemal si tu žiadne veci a určite by si sa necítil príjemne v nejakom starom oblečení, alebo po niekom inom nosené. Preto som poveril služobníctvo, aby nakúpili pre teba nejaké oblečenie."

To Sunghoonovi stačilo, aby ostal prekvapene hľadieť na kráľa. ,,Ďakujem," vypustil zo seba, tak jednoduché slovo, ale to ako bol šokovaný, bolo preňho ťažké vôbec prehovoriť.
Nikdy nedostal niečo len tak od niekoho. Vždy si myslel, že si to nezaslúži, už len preto čo všetko by potrebovali ľudia, ktorí sú oveľa horšie na tom ako on. Oni by si zaslúžili všetko. 

,,Vyzeráš pekne," prehovoril Jongseong. Sunghoon sa chcel od hanblivosť schovať po stôl. Ani jeden z nich si nevšimli, ako sa služobníctvo usmieva. Do toho hrala harfistka v kúte. 

,,Vy tiež," sklonil pohľad ku svojmu tanieru, kde už mal nabraté raňajky. Vidličku roztrasene chytil do prstov. Nevedel ako mal reagovať, väčšinou kompliment vrátil to naozaj tak cítil. A toto mu automaticky vykĺzlo z úst, ani nestihol rozmýšľať čo vlastne povedal. Nevedel či to bolo neslušné, ale kráľov úsmev vymazal všetky jeho obavy. Stále nevedel ako ma reagovať v jeho prítomnosť. 

,,Oh naozaj?" nadvihol obočie Jongseong a naklonil hlavu mierne na stranu.

,,Naozaj. Vyzeráte veľmi pekne, Jongseong." Kráľ venoval chlapcovi úsmev, ktorý zahrial chlapca na srdci. Naozaj cítil v hrudníku príjemne teplo. Sunghoon nemohol popierať to ako ho kráľ okúzlil. Vedel, že je to nesprávne. Jongseong bol kráľ a on chudák. Nemali by sedieť, pri rovnakom stole v jednej miestnosti.
Jongseong počkal Sunghoona doje celý tanier. Chcel, aby sa poriadne naraňajkoval. Jongseong sa postavil od stola. Sunghoon sa taktiež postavil a upravil si pramene vlasov, o ktoré sa bál žeby mu skĺzli do pohľadu.
,,Máš to dobre," Jongseong sa pousmial a gestom ukázal Sunghoonovi nech podíde k nemu bližšie. Vydali sa obidvaja z jedálne smerom von z hradu. Jongseong si užíval každý jeden moment, ktorý mohol stráviť so Sunghoonom. Boli to preňho vzácne chvíle.

༺༺♛༻༻