༺༺♛༻༻

Sunghoon netušil ako dlho sa zdrží v kráľovstve. Jeho hlava a srdce viedli boj. Nevedel čo má robiť. Hlava mu radila nech odíde, predsa je ošetrený. Môže ísť vlastnou cestou a nebude nijak zavadzať  kráľovi. Jeho srdce... mu kázalo ostať, hlavne kvôli tomu, že ho niečo zaujalo na Jongseongovi. Niečo čo nevedel opísať. Nikdy sa tak predtým pri nikom necítil. To ako ho držal a hľadel naňho v ňom vyvolalo neskutočne veľa zmiešaných pocitov.

Sunghoon si čelo oprel o hlavu koňa, ktorý stále stál tesne pri ňom. Nechcel sa od neho hnúť. Chlapcovi to nevadilo. Hladil ho po krku. Cez hrivu, až ho napokon objal okolo silného krku. Všetko to sledoval mladý kráľ. Sedel opretý o operadlo drevenej lavičky z dubového dreva. Ruky mal skrížené na bruchu. Jemný úsmev zdobil jeho tvár. Kráľove myšlienky sa točili len okolo chlapca, ktorý venoval svoju pozornosť jeho vernému spoločníkovi. Bol to pekný pohľad pre jeho oči.

Shebe dostal od svojho otca na štrnáste narodeniny. Možno by sa rozplýval naďalej keby jeho kamarát, nezakašľal do vetra. Kráľ pretočil očami a venoval mu pohľad, ktorý nenaznačoval nič dobré.

,,Chceš ho prehovoriť, nech tu ostane?"

Heeseung bol chytrý. Hneď pochopil, že Jongseong by sa nepozeral na niekoho takto intenzívne a zároveň by ho nechcel v kráľovstve. Kráľ z Hesse poznal svojho kamaráta dobre. Až priveľmi. A pravdou je, že nikdy ho nevidel takto sa na niekoho pozerať ako práve na chlapca z lúky. Jongseong prikývol. Svoj pohľad opäť presunul na mladíka.

,,Len stále neviem či vie rozprávať... neprehovoril ani slovo."

,,A to ti vadí? Keď je nemý?"

,,Práveže nie. Je okúzľujúci, aj keď nič nevraví."

,,Páni... ty si sa zamiloval," zasmial sa potichu Heeseung, až sa mu ramena zatriasli. Jaeyun, ktorý driemal na jeho ramene, jemne zamurčal. 

,,Neviem," mykol ramenami. ,,Keď sa moje oči stretli s tými jeho... pocítil som v hrudníku, príjemne teplo. A od toho momentu, neviem prestať myslieť naňho, aj keď ho mám priamo pred sebou."

Kráľ si možno nechcel pripustiť, že sa mu čiernovlások dostal do hlavy, tak skoro ako to len bolo možné. Je pravdou, že neveril na lásku na prvý pohľad. Tento moment, mu zničil všetky jeho pochybnosti, lebo naisto sa zamiloval do chlapca na prvý pohľad. Jeho oči mohol prirovnať ku najžiarivejším hviezdam. Hviezdy na oblohe nežiarili ako jeho oči. Chcel ho spoznať. Spoznať jeho dušu, osobnosť, záujmy. Vedieť jeho meno, ktoré by vyslovoval s radosťou, len čo by ho uvidel.

Heeseung nič nato nepovedal, len sa so skloneným pohľadom usmial. Oprel si hlavu od tú princovu. Započúval sa do jeho tichého oddychovania. Jongseong sa postavil z lavičky, podišiel tých pár krokov bližšie ku Sunghoonovi. Ten si ho všimol, dlane stiahol z konského krku. Shebe zaerdžal na protest, čo kráľovi znieslo do tváre jemný úsmev.

,,Nemusel si prestať, páčilo sa mu to," pokynul kráľ s rukou. ,,Páčiš sa mu," pristúpil bližšie ku žrebcovi a pohladil ho po chrbte. Sledoval chlapcove oči, ktoré sa zamrkal od prekvapenia. ,,Nemá veľmi rád cudzích... ľudí, ale teba si obľúbil."

Sunghoon venoval jemný úsmev žrebcovi a pohladil ho pozdĺž hlavy. Kráľ nevedel ako má vysloviť svoju ďalšiu myšlienku, len aby ho nevyľakal. Sťažka prehltol. Bol síce kráľ, ale tiež sa cítil niekedy nervózny. Teraz ho nervozita a pot zaliali po celom tele.

,,Chcel by som, aby si tu ostal nejaký čas... " vyslovil jednu z viet, ktoré mu sídlili v hlave nejakú chvíľku. ,,Si zrazený a potrebuješ odpočinok. Si vyhladovaný, určite aj dehydrovaný."

Sunghoon mal pocit, žeby kráľa so svojou prítomnosťou obťažoval.

,,Potrebuješ nocľah a ja mám miesta dostatok." Sám kráľ nevedel, či to už nepreháňa. Či už ho dávno od seba neodplašil. Jeho obavy sa vytratili, keď chlapec krásny ako čokoľvek iné čo vo svojom živote videl, zdvihol svoj pohľad a jemne sa usmial.

,,Súhlasíš s mojim návrhom?" Sunghoon prikývol. Stále hľadel do kráľových očí. Nevedel odtrhnúť pohľad. Možno sa zbláznil, ale pripadal si v jeho prítomnosti slabý. Ako keby jeho pohľad bolo to jediné čo chce vidieť do konca svojho života. Mal tak krásne oči. Mohol by sa utopiť v jeho prenikavom pohľade. Jongseong sa potešene usmial. ,,Zavediem ťa do tvojej komnaty." 

Sunghoon prekvapene zamrkal. Kráľ sa akurát ešte otočil na svojich dvoch kamarátov, ktorí odpočívali na drevenej lavičke. Jongseong by mohol poveriť sluhov, aby odviedli chlapca do komnaty, ale z určitého dôvodu to chcel urobiť on sám. Akurát ich sluhovia nasledovali. Vstúpili do veľkej haly, kde v každom rohu stal jeden z vojakov. Okrasné kvetiny sa tiahli z kvetináčov. Pozlátené zábradlia zdobili schody z obidvoch strán. Tie viedli do pravého a ľavého krídla hradu. 

,,Je to bludisko, tak nie, aby si sa zatúlal," pousmial sa kráľ.

Vybrali sa po schodoch do pravého krídla. Sunghoon nasledoval kráľa, zároveň sa obzeral za služobníctvom, ktoré ich nasledovalo. Ocitli sa na dlhej chodbe, ktorú zdobil tmavomodrý koberec so zlatými strapcami po stranách. Kvôli roztiahnutým dlhým závesom, cez okná, do veľkej chodby, prechádzalo slnečné svetlo. Kráľ zastavil pri veľkých bielych dvojitých dverách, pozlátenú guľu chytil do dlane a otočil s ňou. Do izby sa dostalo svetlo z chodby a odhalilo veľkú posteľ a béžový koberec, ktorý ladil s farbou posteľnej bielizne.

,,Služobníctvo ti dá čisté šaty."

Sunghoon naďalej hľadel do svojej komnaty. Vykročil pár krokov dopredu. Oproti posteli bol stolík so zrkadlom. Mal jemnú ručnú prácu na šuplíkoch. To sa Sunghoonovi páčilo, keď ľudia ukazovali svoj talent.

,,Ak budeš chcieť, služobníctvo ťa zavedie do jedálne. Môžeme si dať spolu večeru."

Sunghoon sa pousmial. Cítil ako keby sa mu v hrudníku niečo pohlo alebo len jeho srdce vynechalo pár úderov. Priložil si dlaň na hrudník a zhlboka sa nadýchol. Kráľ odstúpil od prahu dverí. Služobníctvo stalo spolu s ním na chodbe. Pokynul im, aby nasledovali chlapca do izby a vykonali všetko čo je potrebné. Sunghoon počul vzďaľujúce kroky od dverí. Slúžky stáli v izbe, už chceli zavrieť dvere, ale chlapec sa rozišiel von na chodbu.

,,Volám sa Sunghoon," povedal ihneď ako sa ocitol na chodbe. Kráľ zastavil v chôdzi. Venoval mu pohľad plný prekvapenia. ,,Ďakujem." Sunghoonovi prešiel po perách úsmev, ktorý sa dal zahliadnuť aj na ich nemalú vzdialenosť. Vykročil naspäť do izby, kde za ním služobníctvo zavrelo dvere.

༺༺♛༻༻