༺༺♛༻༻

Za vysokou kamennou hradbou boli postavené obytné domčeky, kde bývali mešťania. Kamenný múr pre Sunghoonove oči, bol nekonečný. Tie možnosti, kedy mohol zahliadnuť kráľa na námestí pred mešťanmi, bolo málo. Nezdržiaval sa veľmi v kráľovstve.

Pod vládou Jongseonga sa mali všetci dobre. Bol dobrý kráľ. Síce bol mladý, ale rýchlo sa učil. Počúval, čo mu mešťania hovoria. Nepozeral na nich z vrchu. Správal sa inak, ako by niekto očakával od mladého kráľa.
Je pravda, že po smrti svojho otca sa musel zmeniť a prevziať zodpovednosť. Jeho otec by bol naňho určite hrdý. Tak mu to tvrdili aspoň jeho poradcovia.

Sunghoonov pohľad prechádzal z jedného mešťana na druhého. Cítil sa nesvoj. Prečo naňho tak hľadeli? Alebo hľadeli na kráľa. Nevedel. Ako keby sa poddaným zastavil svet, ostali stáť na mieste a klaňali sa. Čo bolo pre kráľa úplne normálne. Zdravili ho.
To v Sunghoonovi zanechalo pocit, že ho majú asi radi. Nevedel aký je. Nevedel posúdiť, aký by mohol byť, keď sa s ním nikdy predtým nezhováral a videl ho len z diaľky. Ale čo videl zo strany mešťanov ho presvedčilo, že je pravdepodobne dobrý kráľ.

Zastavili po blízku kráľovských stajní. Keď boli v kráľovstve kráľ Heeseung a princ Jaeyun, ustajnili samozrejme aj ich kone. Jongseong zosadol z koňa. Otočil sa smerom ku nemu stále neznámemu. Sunghoon hľadel na kráľa, ten priložil dlane na chlapcov pás a pomohol mu zosadnúť. Sunghoon svoje dlane z kráľových ramien stiahol, hneď potom ako zacítil pod nohami tvrdú zem. Jongseong chvíľu sa zapozeral na chlapcov profil, keďže vytočil pohľad na kráľovské stajne.

,,Zavoláme doktora," oznámil kráľ smerom ku chlapcovi.

,,Mal by aj niečo zjesť, vyzerá... vyhladovane," mľaskol perami Heeseung.

Jongseong poveril svojich sluhov, aby chlapcovi, hlavný kuchár pripravil niečo na jedenie a zavolali doktora, ktorý sídlil v kráľovstve. Sluhovia ho chceli zaviesť dovnútra, aby sa na jeho ruku pozrel sám doktor, ale odmietal. Nechcel tam ísť a ešte sám s cudzími ľuďmi. Nikoho z nich nepoznal.

,,Dobre," kývol rukou na sluhov, ktorí postávali pri chlapcovi.

,,Zavolajte doktora sem." Nechcel ho do ničoho nútiť a zjavne podľa toho, ako sa choval mal stále strach. Však dnes mohol prísť o život, keby nebol v ten moment v lese na love.

Doktor dorazil ku kráľovských stajniam. Čudoval sa prečo musí ošetrovať neznámeho chlapca vonku. Venoval Jongseongovi zmätený pohľad. Kráľ zakrútil hlavou, nič viac nato nepovedal. Jongseong a jeho dvaja dobrí priatelia sa posadili na lavičku, ktorá bola po blízku. Kone boli pri napájadlách a sene. Kráľove oči, celý čas sledovali chlapca. Sluhovia priniesli tanier nabraného jedla, všetkého možného. Zeleniny až po mäso. Sunghoon vytočil svoj pohľad na tanier vedľa seba, kde sedel. Ani sa veľmi nepohol a venoval pohľad kráľovi. Tomu sa vyčaril jemný úsmev na tvári.

,,Aby ti nevypadli oči," poznamenal pobavene princ Jaeyun.

Jongseong nič nato nepovedal. Maximálne sa natiahol cez Heeseungov chrbát a potiahol princa za ucho. To malo za následok, že vykríkol dosť nahlas, aby upútal pozornosť okolitých ľudí. Avšak podpichovačné boje medzi nimi boli bežné. Boli priatelia pridlho nato, aby len tak sedeli vedľa seba.

Doktor chlapcovi vyčistil ranu a obviazal ju s čistou sterilnou látkou. ,,Je zranený ešte niekde?" doktor venoval pohľad kráľovi.

,,Nevidel som žiadne iné zranenia, len tú ruku."

Doktor sa otočil naspäť ku chlapcovi. Sunghoon zakrútil hlavou ako negatívnu odpoveď ohľadom zranení. Ešte predtým ako ošetrujúci doktor odišiel zase do svojej komnaty, kráľ sa ho spýtal či mu chlapec niečo povedal. Dočkal sa len zakrútenia hlavy a poznámky, že je možno nemý. To si zase Jongseong nemyslel. Traja mladí muži ostali pri stajni. Hľadeli na Sunghoona ako si položil na stehná tanier s jedlom.

,,Budeme tu sedieť ešte dlho?" zívol si Heeseung.

,,Šššt," Jongseong si priložil ukazovák na pery, zatiaľ čo stále so záujmom hľadel na Sunghoona. 

Kráľ z Hesse prekrútil očami. Jaeyun sa zasmial a oprel si hlavu o Heeseungové rameno. Ten niečo zamrčal a snažil sa striasť ťažobu z ramena. Princ dvihol nachvíľu hlavu, zadíval sa na profil jeho staršieho kamaráta. Kráľ z Hesse mu venoval pohľad a nadvihol jednej zo svojich kútikov. To princove srdce rozbúchalo natoľko, že sa mu až zatriasli mihalnice ako s nimi zamrkal. Heeseung mykol pohľadom ku svojmu ramenu, čo vlastne princovi vyčarilo úsmev na perách a jeho oči zažiarili. Heeseung si vtedy pomyslel, že jeho kamarát vyzerá ako natešené šteňa. Jaeyun si položil hlavu opäť na jeho rameno. Po chvíľke cítil ako sa o jeho hlavu oprel sám kráľ. S jemným úsmevom zavrel oči. Nebolo to pre nikoho divné. Tí dvaja sa poznali od malička, boli nerozluční, takže takéto nevinné dotyky, boli pre nich normálne.

Jongseong sa postavil z lavičky, čo prebudilo jeho dvoch kamarátov. Spozorovali kráľovho koňa - Shebe, ktorý pristúpil ku chlapcovi. Akurát bojoval s kapustovým listom, keď zacítil ako mu niekto žužle vlasy. Dvihol svoj pohľad, tanier dal na stranu aj s pozláteným príborom. Postavil sa a pohladil žrebca, ktorého meno nepoznal. Prešiel mu s prstami po hrive. Shebe doliezal až tak, že to vyčarilo chlapcovi úsmev na tvári.

Jongseong si pomyslel, že to je najkrajší úsmev, aký kedy videl. Opäť si sadol na lavičku vedľa jeho priateľov. Užíval si pohľad na svojho verného štvornohého spoločníka a neznámeho chlapca, ktorý mu dnešným stretnutím prevrátil všetko hore nohami. Nádherne hore nohami.

༺༺♛༻༻