༺༺♛༻༻

Tak ako povedal Sooyun na lúke - neskôr zobrali ďalšie kone na prechádzku. Predtým ako vyrazili zo stajne, na lúku, museli pripraviť kone na jazdu.
Heeseung a Jaeyun naďalej sledovali dianie pred nimi. Neskôr sa ku nim pridal aj Jongseong. Jeho dvaja kamaráti ho škádlili, prečo neostane so Sunghoonom. Však sám povedal, že trávia spolu málo času.

Jongseong sa krátko zahľadel na Sunghoona a všimol si ako otvoril jeden box. Jeho dych sa zastavil, keď si uvedomil, že otvoril box, kde je umiestnený Haiku. Koň starého kráľa. 

,,Sunghoon.... poď von," zvolal Jongseong a priblížil sa ku boxu, kde stál chlapec spolu so starým žrebcom. Spomínaný žrebec bol jeden z najväčších a najstarších koní v stajni. Haiku bol tak veľký, že nikto by ho nedokázal prehliadnuť. Shirský kôň bol naozaj neprehliadnuteľný. V kohútiku bol vyšší ako samotný Sunghoon. 

Sooyun s ním vedel pracovať, pokiaľ bol kráľ nažive, po jeho smrti, sa Haiku zmenil. Ako keby cítil, že tu už jeho majiteľ nie je. Poradcovia navrhovali Jongseongovi nech ho dá utratiť, vtedy princ nechcel. Bolo to jediné čo mu po otcovi zostalo.

Sooyun sa prekvapene otočil za kráľovým ustarosteným hlasom. ,,Sunghoon... kráľ má pravdu, poď von z boxu."

,,Nevyzerá, že by mi chcel niečo urobiť," prehlásil Sunghoon. Vedel čítať reč tela, a hlavne u koní. ,,Chcem ho zobrať na prechádzku."

,,To nemôžeš, je nebezpečný, nikam ho nezoberieš," ozval sa kráľ ustarosteným, ale zvýšeným hlasom a potiahol Sunghoona von z boxu.

,,Potrebuje pohyb a starostlivosť," prehovoril chlapec rozhodne. 

,,Nepotrebuje nič z toho, je starý... dlho tu už nebude. Nebuď, prosím ťa hlúpy." 

,,Hlúpy? Je hlúpe, keď sa chcem postarať oňho?"

,,Chceš sa postarať o koňa, ktorý ťa môže zabiť, samozrejme to je hlúpe!" Jongseong pristúpil bližšie ku Sunghoonovi. ,,Nechcem ťa vidieť v tom boxe, rozumieš?" 

Sunghoon sa pozrel na Jongseonga odporujúcim výrazom v tvári, už otvoril ústa, aby niečo povedal, ale napokon si to rozmyslel. Venoval pohľad Haikovi, ktorý hľadel smerom von z boxu, kde stáli. Otočil sa a bez slova odišiel zo stajne. 

,,Nebuď nahnevaný. Len nechcem, aby sa ti niečo stalo!" Jongseong ho nasledoval von. 

,,Niesom nahnevaný!" 

,,Ale si! Vyletel si zo stajne ako splašený kôň." 

Jongseong ho zastavil svojou rukou, ktorou chytil tú jeho. Potiahol si ho k sebe, aby sa naňho vôbec pozrel. ,,Len nechcem, aby si si ublížil... Haiku je nebezpečný. Prosím ťa... počúvaj čo ti vravím."

,,Potrebujem byť chvíľku sám," prehovoril a chcel stiahnuť svoje dlaň z kráľovho zovretia.

Kráľ si povzdychol a pomaly pustil chlapcovu ruku. ,,Sľúb mi, že nepôjdeš ku Haikovi bez môjho vedomia."

,,Fajn, zatiaľ..." 

,,Dobre," Jongseong vyčaril jemný úsmev. Opäť chytil jemne Sunghoonove prsty do svojich a pohladil ich. 

,,Ak ma ospravedlníte, chcem byť sám," Sunghoon urobil pár krokov dozadu, napokon svoju dlaň vyvliekol z tej kráľovej. 

,,Rozumiem, ale... buď opatrný a neurob nič hlúpe," Jongseongovi sa nepáčilo, že sa Sunghoon pomaly od neho vzďaľoval. Ale na druhú stranu rešpektoval, že chcel byť Sunghoon sám.

,,Nikdy som neurobil nič hlúpe," Sunghoon povedal s miernym zamračením v tvári, ale zároveň s jemným úsmevom.

,,To je najväčšie klamstvo aké si kedy povedal," kráľ nadvihol obočie. 

,,Niesom klamár," odvetil Sunghoon s nadvihnutím kútikov.

,,Áno si," Jongseong sa potichu uchechtol. ,,A ty vieš, že si." 

,,Niesom, Vaše Veličenstvo," spravil pár krokov dozadu a pomaly mieril do kráľovskej záhrady.

Kráľ si nemohol pomôcť, ale pousmial sa nad tým ako ho oslovil titulom. ,,Samozrejme, že nie si," povedal Jongseong, zatiaľ čo stále sledoval chlapca kráčať do kráľovskej záhrady. 

,,Ja vás počujem," zrazu prehovoril Sunghoon. 

Kráľ sa uchechtol. ,,Máš veľmi dobré uši."

Ostal stáť na mieste a sledoval ako Sunghoon zmizol v záhrade. 

༺༺♛༻༻