↫↫↫↫↫↬↬↬↬↬

Nastal deň príchodu všetkých piatich účastníkov. Sunghyon netrpezlivo behal po izbe a snažil sa nájsť niečo pekné na seba. Bol zúfalý. Nevedel nič o účastníkoch. Jeho rodičia mu do dnešného dňa neukázali karty. Klamal by, ak by nechcel sa vkradnúť do pracovne svojich rodičov a prehliadnuť si ich. Nemal toľko odvahy.

Napokon si zobral modrú košeľu a svetlomodré rifle s čiernym opaskom. Obzrel sa do zrkadla. Prehrabol si vlasy a upravil si na ruke strieborný náramok, ktorý dostal od svojej mamy.
Krátko po tom ako zavrel skriňu s tým, že si už z nej nič nevyberie, ozvalo sa jemné klopanie. Nikto sa však neozval. Jeho izba bola celkovo ďalej od ostatných izieb. Do miestnosti viedla dlhá chodba na ktorej bolo plno obrazov. Na väčšine z nich boli rodinní príslušníci. Sunghyon si nikdy nepotrpel na takéto umenie, jeho mama áno. Otvoril dvere a pred ním na chodbe stála kráľovná.

,,Všetci na teba čakajú," pousmial sa a natiahla ku nemu ruku.

,,Všetci?" spýtal sa s roztraseným hlasom, zároveň sa nechal chytiť.

,,Hm," preplietla si s ním prsty a vytiahla ho z izby. Sunghyon za sebou zavrel dvere.

,,Vidím, že si nervózny," priložila aj druhú ruku na tú jeho.

,,Trošku." odmlčal sa a s úsmevom jej oplatil pohľad. ,,Vyzeráš pekne," pochválil kráľovnej odev, ktorý si dnes obliekla.

,,Ďakujem. Tie šaty som na sebe veľmi dlho nemala." Kým prešli dlhšiu chodbu, trvalo to nejakú chvíľku.

,,Zdali sa mi povedomé."

,,Ale vidíš ako pekne sme sa zladili a ani sme sa nemuseli dohodnúť," potichu sa zasmiala.

Čakalo ich ešte schodisko a ďalšia menšia chodba. Tieto prvé zoznamovanie s účastníkmi väčšinou prebehlo v priestrannej obývačke. Tam mal práve teraz namierené Sunghyon s kráľovnou.

↫↫↫↫↫↬↬↬↬↬