↫↫↫↫↫↬↬↬↬↬

Sunghyon sedel v jedálni so svojimi rodičmi a sestrou. Nálada bola pochmúrna. Stačilo sa pozrieť na jediného mladého chlapca. Odkedy nastal dátum jeho devätnástich narodenín, necítil sa dobre.

Stretávanie chlapcov so Sunghyonom, nebolo také ako si on sám a jeho rodina predstavovala. Každý čakal, že svoju spriaznenú dušu nájde skôr. Aj on sám by to tak chcel, ale osud sa s ním zahrával.
Nájsť svoju spriaznenú dušu mohol len vďaka bozku. Jeden jediný bozk stačil nato, aby bol zachránený, pred smrťou.

Nezaujímalo ho, ako dotyčný bude vyzerať. Či bude bohatý alebo chudobný. Na vzhľade mu nezáležalo... nemohol si vybrať. Aj škaredý chudobný vandrák by mohol byť jeho záchrana.

Jeho matka ho chcela utešiť. Služobníctvo na jej príkaz mu pripravili jeho obľúbený koláč. Tiramisu. Ten mal rád, vždy sa mu rozžiarili oči, keď zacítil jeho vôňu. Kráľ chytil svoju manželku za ruku. Nevedel ako sa Sunghyon cíti. Nevedel si to predstaviť, ale chceli dať tomu všetkému poslednú šancu. Posledných päť šancí.

Sunghyon sa väčšinou počas návštev usídlil v priestrannej obývačke, kde sa zoznamoval na prvý pohľad s účastníkmi. Nemal šancu ich nijako spoznať. Potreboval zistiť, kto by mohol byť jeho láskou do konca života - tak mu to hovorievala jeho matka, aby ho uchránila.
Jeho mama, teraz už kráľovná z Dynastie Haseon, zabúdala nato, že nie len ona je zranená. Zranení boli všetci. Celá rodina.

Každý rok a skoro každý deň sa opakovalo to isté dookola. Sunghyon už bol unavený. Nevidel v tom žiaden zmysel, vôbec žiadny. Jeho mama chcela len rýchlo nájsť niekoho, kto by ho zachránil, ale dlhé roky sa nedarilo. Nebolo to také ľahké nájsť niekoho, kto by bol vhodný.
Celý ten čas, kráľovná trpela a obviňovala sa. Nemala ako mladá princezná na výber a musela sa vydať za šľachtica. Tam to všetko začalo a ju pomaly vina zožierala. Ak Sunghyonovi slzeli oči, jej tiež neostali suché.

↫↫↫↫↫↬↬↬↬↬