Hermiona Grangerová potichu preskúmavala zaprášenú knižnicu na Grimmauldovom námestí a prstami prechádzala po knihách, keď hľadala niečo na čítanie. Dorazila na Grimmauldovo námestie o pár dní skôr, aby strávila väčšinu svojich letných prázdnin so svojimi priateľmi, a pokúšaním sa zúžitkovať svoj prínos pre novo zreformovaný Fénixov rád, aj keď vedela, že takýmto spôsobom sa do neho nedostane. Rád bol taký láskavý, že s nimi mohla tráviť väčšinu letných prázdnin, takže nechcela byť na obtiaž.

V súčasnosti niekoľko členov rádu diskutovalo o plánoch ísť a priviesť jej najlepšieho kamaráta Harryho Pottera, ktorý žil s príbuznými svojej matky. Hermiona nepoznala celý príbeh, ale vedela, že Harryho cez prázdniny napadol dementor a niekedy cez leto bude musieť ísť na výsluch na ministerstvo, aby zistil, či sa môže vrátiť do Rokfortu. Hermiona sa obávala, čo to môže znamenať pre jej kamaráta, ale zvyšok Rádu bol presvedčený, že Harryho výsluch bude v poriadku a už neprídu žiadne ďalšie problémy.

Hermiona dúfala, že majú pravdu, pretože to posledné, čo Harry potreboval, bolo vyhodiť zo školy. Harry bol v súčasnosti v tlači obviňovaný z tvrdenia, že Lord Voldemort bol späť. Na konci predchádzajúceho školského roka sa Harry stretol s Voldemortom a sotva unikol živý. Chlapec, ktorý bol v tom čase náhodne s Harrym, Cedric Diggory, nemal také šťastie, ale ani Cedricova smrť nestačila na to, aby ministerstvo konečne dostalo rozum, že Harry hovorí pravdu. A keďže ministerstvo odmietalo Harrymu uveriť, v čarodejníckom svete sa oficiálne hovorilo o tom, že Harry je klamár a hľadač pozornosti, a že Voldemort je mŕtvy.

Hermiona sa tešila na príchod Harryho na Grimmauldovo námestie. Jej ďalší kamarát Ron Weasley a jeho rodina boli dosť blízko, ale bez Harryho to nebolo rovnaké. Ronova matka, Molly, bola k Hermione vždy dosť milá a nikdy nepovedala nič zlé, ale Hermiona mala divný pocit, že ju staršia čarodejnica nemala rada. Hermiona nedokázala prísť na to, čo urobila, že ju Molly nemala rada.

Hermiona krútila hlavou, aby rozptýlila nepríjemné myšlienky, obrátila svoju pozornosť späť na hľadanie kníh na čítanie. Bolo niekoľko možností, ale nakoniec sa Hermiona rozhodla pre čarodejnícky detektívny román. Hermiona zbadala vedľa ohňa veľkú útulnú stoličku, stočila sa na ňu a začala čítať.

Vyše hodiny sa strácala na stránkach knihy a bola tak pohltená, že spočiatku nepočula, ako sa otvárajú dvere knižnice a ako do miestnosti vstupujú dvaja ľudia. Až keď začula hlas Molly Weasleyovej, Hermiona si uvedomila, že nie je sama. Počula tiež, že si Molly, a ten ďalší neznámy, neuvedomili, že sedí pár políc od nich, schúlená na stoličke, s knihou v ruke, a čaká čo sa bude diať.

„Čo je Molly?" spýtal sa Sirius Black, krstný otec Harryho Pottera.

„Pred príchodom Harryho musíš niečo vedieť," povedala Molly, „Niečo o Hermione."

Pri zmienke o jej mene sa Hermiona zosunula späť na stoličku, aby ju nebolo vidno. Nielenže by bolo trápne sa teraz odhaliť, ale chcela počuť, čo o nej hovorí Molly. Možno sa chystala odhaliť dôvod, prečo sa jej nepáčila.

„Hermiona?" spýtal sa Sirius a Hermiona počula v jeho hlase zmätok.

„Nie je taká, ako si myslíš, Sirius," varovala Molly tichým hlasom, „Je to dcéra Veď-vieš-koho."

Hermiona si musela položiť ruku na ústa, aby zabránila kričať v tiesni, ale našťastie Siriusovo prekvapené zvolanie prehlušilo akýkoľvek zvuk, ktorý mohla vydať.

„Nemôže byť," zalapal po dychu Sirius.

„Je," odpovedala Molly a znelo to, že si je veľmi istá.

„Ako si môžeš byť taká istá?" spýtal sa Sirius.

„Dumbledore," odpovedala jednoducho Molly.

„Dumbledore?" zopakoval Sirius a zjavne chcel viac informácií.

Samotná Hermiona chcela viac informácií a bola potreba všetka jej trpezlivosť, aby nevyskočila na nohy a nevyžadovala, aby jej Molly povedala, o čo ide.

„Hovoril so mnou, a s Arturom niekoľko týždňov po tom, čo Ron začal v Rokforte," vysvetlila Molly, „Povedal nám, kto je Hermiona a ako manipuloval s klobúkom, aby ju umiestnil do Chrabromilu, kde by sa, dúfajme, mohla spriateliť s Harrym a Ronom."

„Chceš mi povedať, že ju naschvál vrátil do našich životov?" spýtal sa Sirius.

Hermiona sa zamračila nad znením Siriusovho vyhlásenia, keď jej začalo dochádzať, že Sirius sa neprekvapil, že Voldemort má dcéru. Bol zjavne šokovaný tým, čo Molly povedala o tom, že je jeho dcérou, ale vôbec nespochybnil, že Voldemort dcéru má.

„Áno," znechutene odpovedala Molly. Hermiona jej nevidela do tváre, ale vedela si len predstaviť jej pohŕdavý výraz.

„Prečo?" dožadoval sa Sirius, „Prečo by to robil? Trvalo to mesiace práce, kým sme ju chytili, dcéru Veď-vieš-koho! Prečo by riskoval, že ju vráti do čarodejníckeho sveta?"

„Položila som mu tú istú otázku a on tvrdí, že na tom, kto je jej otec, nezáleží," odpovedala Molly.

„Nezáleží?! Samozrejme, že na tom záleží," vybuchol Sirius, „Jej otec je Temný pán! Zavraždil mojich najlepších priateľov a nechal ich syna sirotou. A Dumbledore si myslí, že je v poriadku, aby sa s ňou Harry kamarátil?! Jej otec je dôvod, prečo nemá rodičov."

Hermiona sa trhla nad tvrdosťou Siriusových slov a stočila sa do ešte menšej gule. Bola zhrozená z toho, čo počula, a nevedela, čo bolo horšie, keď počula, že je Voldemortovou dcérou, alebo keď počula, ako ju Rád zjavne vzal od rodičov, keď bola mladšia. Všetko bolo také šialené a Hermionina hlava sa krútila, ale vedela, že uviazla v knižnici, kým Molly a Sirius nedokončia rozhovor a ona mohla nepozorovane uniknúť späť do spálne, o ktorú sa delí s Ginny.

„Nemala byť umiestnená v rodine, ktorá nechce mať nič spoločné s našim svetom?" vyštekol Sirius, „Dumbledore nás ubezpečil, keď sme ju vzali, že sa s ňou nebudeme musieť viac zaoberať."

„Mýlil sa, pretože ju nielen priviedol späť do nášho sveta, ale aj priamo do našich životov," odpovedala Molly.

„Nesťažovala si sa?" spýtal sa Sirius.

„Samozrejme, že som sa sťažovala. Ale Dumbledore bol pevne presvedčený, že nám nič nehrozí. A ťažko by som pred ňou varoval Rona bez toho, aby som mu musel povedať, o koho ide. Takže štyri roky som bol nútený byť k tej malej čarodejnici milý. Po celý čas s vedomím, že ide o dieťa diabla. "

„Teraz ti hovorím, že nebudem hrať akúkoľvek hru, ktorú má Dumbledore prichystanú," naštval sa Sirius.

"Čo s ňou budeš robiť?" spýtala sa nedočkavo Molly.

„Zatiaľ neviem, ale nedovolím jej, aby sa dostala blízko k Harrymu," odpovedal pevným hlasom Sirius, „Urobím všetko pre to, aby som ju dostal preč od môjho krstného syna, aj keby som ju mal zabiť!"

„Dumbledore nám nedovolí povedať jej pravdu," varovala Molly, „Nezabudni, všetci sme sa podieľali na jej únose, keď bola ešte len dieťaťom. Nepôjdem do Azkabanu za to, čo sme urobili."

„Nemyslel som na to, že jej poviem pravdu," odpovedal Sirius so studeným smiechom, ktorý Hermione spôsobil zimomriavky na chrbte, „Nezabudni, vedieme vojnu a svet je v súčasnosti nebezpečným miestom, takže som si istý, že nehoda nevzbudí príliš veľa podozrenia."

„Počítaj so mnou s čímkoľvek, čo plánuješ," povedala Molly, „Chcem ju z našich životov, tentokrát nadobro."

„Neboj sa, Molly, zbavíme sa jej," upokojujúco povedal Sirius, „Nebudem riskovať celý náš život, len preto, že si Dumbledore myslí, že sa jej dá dôverovať. Celý dôvod, prečo sme ju vzali, bol ten, aby nebola vychovaná s mágiou. Stačila by jedna iskra na rozsvietenie temnoty, ktorá musí byť v jej duši. Mať ju pri sebe je neuveriteľne nebezpečné. "

„Nemôžeme to povedať nikomu inému," varovala ho Molly, „Už štyri roky som osamelý hlas proti Hermione, Sirius. Nikto iný nás nepodporí."

„Nikoho iného nepotrebujeme," povedal rozhodne Sirius, „Hermiony sa môžeme zbaviť sami, ale zatiaľ budeme musieť konať, akoby bolo všetko v poriadku. Môžeš to urobiť?"

„Robím to štyri roky, pár ďalších týždňov mi nezaškodí," odpovedala Molly.

Hermiona stále skrútená na stoličke a po tvári jej tiekli tiché slzy. Počúvala, ako dvojica opúšťa knižnicu. Dlho sa nemohla hýbať, pretože ju zachvátil strach. Jej život bol v ohrození a vedela, že ak zostane v Ráde, bude zabitá. Útek späť domov by problém nevyriešil, pretože nikdy nebola blízko svojich rodičov a teraz vedela prečo. Neboli to jej skutoční rodičia a pochybovala, že by ju dokázali ochrániť pred Molly a Siriusom, alebo kým ďalším ešte.

Logicky vedela, že najlepším človekom, ktorý ju bude chrániť, je samotný Voldemort, ak to, čo Molly a Sirius hovorili, bola skutočne pravda a bola jeho dcéra. Hermiona však nevedela, či chce byť Voldemortovou dcérou. Črevný inštinkt jej hovoril, že Molly a Sirius hovorili pravdu, ale to, že bola Voldemortovým mäsom a krvou, ešte neznamená, že chce stáť po jeho boku. Aby však prežila, mohla by potrebovať jeho ochranu.

Nakoniec sa Hermione podarilo vstať zo stoličky a neistými nohami zamierila späť do spálne, ktorú zdieľala s Ginny. Stočila na osamelej posteli v izbe a pozerala sa na holú stenu, keď sa pokúšala rozhodnúť, čo ďalej. Stále pozerala na stenu, keď do miestnosti vtrhla Ginny, aby jej dala vedieť, že večera je hotová.

"Si v poriadku?" spýtala sa Ginny a pozrela dole na Hermionu, „Vyzeráš skutočne bledo."

„Necítim sa dobre," odpovedala Hermiona prekvapená, že dokonca zvládne vyprodukovať slová, pretože bola stále taká rozrušená zo všetkého, čo počula.

„Zostaň tu a som si istá, že mama pošle hore polievku," povedala Ginny s milým úsmevom.

„Nechcem byť bremenom," zašepkala Hermiona.

„Nie si bremeno, si môj priateľ," povedala Ginny, „Odpočiň si, Hermiona, a ja sa postarám, aby si čo najskôr dostal niečo na jedenie."

„Ďakujem, Ginny," ticho odpovedala Hermiona, keď ryšavé dievča opustilo miestnosť a vrátilo sa dole.

O pol hodiny neskôr Hermiona znova počula kroky na schodoch a keď sa dvere otvorili, vtrhla dovnútra Molly s podnosom, ktorý držal misku s parnou kuracinou a trochou chleba. Molly položila tácku na nočný stolík a predviedla dobrú ukážku toho, ako veľmi sa o Hermionu bojí, ale teraz, keď Hermiona vedela pravdu, videla v jej činoch nedostatok empatie. Videla, že všetok strach Molly iba hrá, a že by sa jej najradšej zbavila.

„Len zakrič, keď budeš niečo potrebovať" povedala Molly, keď vybehla z miestnosti.

Hermiona opatrne pozrela na polievku, ktorú Molly nechala, a premýšľala, či nie je otrávená. Otrava by však vyvolala otázky, a Molly a Sirius, sa dohodli, že jej smrť bude popísaná ako tragická nehoda alebo ako výsledok vojny. Keď sa Hermiona rozhodla, že bude bezpečné zjesť polievku, urobila to skôr z nutnosti, než preto, že bola skutočne hladná. Nech sa dialo čokoľvek, hlad by nepomohol. Potrebovala udržať svoju mentálnu silu, najmä ak mala bojovať o život, a napriek všetkému, čo objavila popoludní, Hermiona ešte nebola pripravená sa vzdať.

Hermiona sa stočila do klbka a znovu sa zamerala na to, čo bude robiť ďalej. Snažila sa príliš nemyslieť na to, že bola Voldemortovou dcérou, pretože stále bolo príliš ťažké tomu uveriť. Vedela však, že si nemôže len tak hlavu zaboriť do piesku. Ak nechcela zomrieť, musela nájsť spôsob, ako sa dostať preč od Rádu, najmä Molly a Siriusa. A či sa jej to páči alebo nie, Hermiona bola čoraz viac presvedčená, že aby mohla ujsť, musí vyhľadať pomoc svojho otca.

Nie, že by získanie Voldemortovej pomoci bolo ľahké. Nielenže netušila, kde je, ale asi len ťažko by k nemu mohla len tak prikráčať a povedať mu, že je jeho dávno stratenou dcérou. Zabili by ju skôr, ako by sa dostala niekam do jeho blízkosti. Potrebovala spôsob, ako ho kontaktovať, možno prostredníctvom niekoho, koho poznal a komu dôveroval.

„Profesor Snape," zašepkala si Hermiona pre seba, keď jej do hlavy vstúpil obraz jej profesora elixírov.

Vernosť Severusa Snapea bola pochybná a Hermiona vedela, že má väzby na obe strany vojny. Bol smrťožrút, ale zdal sa byť lojálny aj k Dumbledorovi a riaditeľ bol presvedčený, že je skutočne na strane svetla. Nie, že by skutočne záležalo na akej strane bol. Dôležité bolo iba to, že mal prístup k Voldemortovi, a práve to by teraz mohlo byť kľúčom k záchrane Hermioninho života. Bude sa musieť vrhnúť na Snapovo milosrdenstvo a dúfať, že urobí všetko pre to, aby ju ochránil. Hermionin život teraz závisel od toho, ako dôveruje Severusovi Snapovi s jej tajomstvom, ktoré sa dozvedela popoludní.

swiftie27potterhead

P.S. Táto kapitola má dokopy 2021 slov.