Chvíľu mi trvalo kým som zahnala ten zvláštny sen z mysle ale potom som sa už konečne vytrepala z postele. Ponaťahovala som sa a rozhodla sa pre prechádzku po palube. Možno by som si mohla ísť niekam na pláž zacvičiť. Sotva som vyšla zo schodov, vrazil do mňa niekto. Trochu som sa zapotácala ale nespadla.

"Jaaj prepáč mi to Themis, nevidel som ťa." Otočila som sa a bol to Jayden nesúci nejaké krabice.

"To je vpohode." Zamrmlala som.

Zložil dole krabice a oprel sa o ne. "Si si istá? Nijako som ti neublížil?"

Prevrátila som na neho očami. "Cítila by som, keby som mala niečo zlomené."

"Hm, jasné. Inak, ako bolo včera na vašej 'prechádzke'?" Naznačil prstami úvodzovky vo vzduchu. "Prišli ste celkom neskoro včera. Ledva ste večeru stihli. Čo také vás mohlo zdržat tak dlho?" Nepáčil sa mi úškrn, ktorý venoval.

"Boli sme na prechádzke."

"Ahaaaa, prechádzka hm?" Povedal zasvätene.

"Áno, na tamten vŕšok." Ukázala som trochu otrávene prstom na miesto kam sme včera šli.

Pohľadom to zhodnotil. "Hmm, celkom romantické miesto. Kapitán má vkus."

Pokrútila som hlavou. Vzdávam to. Otočila som sa a zamierila k mostíku vedúcemu z lode. "Keď ma niekto bude hľadať, budem na pláži."

"Okee! Poviem Kapitánovi kde ťa hľadať." Zakričal ešte za mnou.

Prešla som sa po drobnom prístave a namiesto toho, aby som zamierila do mesta ako predtým, som zoskočila na jednej strane dreveného móla do piesku a ďalej pokračovala pozdĺž brehu. Dala som si dole topánky aby som z nich potom nemusela vyťahovať piesok a mohla ho namiesto toho cítiť pod nohami. Už za pár minút som si našla pekné miestečko ďalej od obydlí a sliediacich pohľadov ku ktorému som sa vrátila aj nasledujúce dva dni. Vedela som tam stráviť prakticky celý deň. Niekedy robením meditačných cvičení, niekedy plávaním, lovením rýb, krabov, mušlí a podobných vecí. Až na piaty deň nášho pobytu ma však prišiel niekto navštíviť. A nebol to nikto iný než Yung.

Pokojne som si oddychovala v tieni keď som počula uvoľnené kroky v piesku napravo odo mňa. Otvorila som jedno oko aby som sa presvedčila či to nie je nijaké nebezpečie ako včera keď na mňa zaútočila nejaká divoká šelma. Pokojne som ho však mohla zavrieť, keďže mop zlatých vlasov mi bol už dobre známy.

"Tak tu si vždy chodila. Celkom si sa tu pekne zabývala." Pohľadom zhodnotil môj maličký prístrešok z palmových listov a suchých palíc pod ktorým som ležala na koži divej šelmy, ktorú som včera zabila a ohnisko hneď vedľa, kde sa mi piekli ryby. Neďaleko som mala aj kôpku mušlí, bohužiaľ, bez periel.

"Mala som kopu času." Odpovedala som ležérne.

Pokýval hlavou. "Jasné. Neboj sa, o dva dni by sme už mali vyraziť."

Oprela som a o lakte a so záujmom sa na neho zadívala. "Vyraziť kam?"

"O tom som sa sem práve prišiel porozprávať."

Trochu som sa posunula aby som urobila miesto a naznačila, nech si sadne vedľa mňa.

"Všetci už o tom vedia ale keďže ty si nová, tak si ešte nemala šancu o tom počuť." Začal trošku okľukou. Trochu som z toho, že som 'nová' však mala zmiešané pocity. Akoby som už bola súčasťou ich posádky. Pripadalo mi zvláštne len tak v takom krátkom čase sa otočiť chrbtom k celému mojemu životu a pridať sa k posádke pirátov. A hlavne že ma oni tak rýchlo medzi seba prijali. Z myšlienok ma vytrhol Yung keď pokračoval. "V podstate som súčasťou takého tajného radu kapitánov pirátov. Nie je tam nijaká veľká hierarchia a nikto nevelí nikomu, len je jeden Kapitán, ktorého voláme Čierny drak, a ten vždy usporiadava stretnutia na svojom ostrove."

Dosť ma prekvapilo keď som o tom počula. Nikdy som nevedela, že je nejaký rád pirátov. Vedela o tom Kira? Alebo možno Selia a Bertha, mali vždy viac informácií a dôležitejšie misie ako ja. "Čiže teraz mierime na jedno z takých stretnutí." Uisťovala som sa.

"Áno ale všetko je trochu komplikovanejšie než sa zdá." Na to som trochu zmätene naklonila hlavu. "Vieš, väčšinou sa tam stretáva veľa pirátov, čiže máme povolených osobných ochrancov, lenže na tomto stretnutí budeme len piati, čiže jediní, ktorí sú povolený je dámsky doprovod."

Zamračila som sa, lebo mi docvaklo čo tým chcel povedať a nepáčilo sa mi kam s tým mieri. "Nechceš snáď aby som tam išla ako tvoja ochrana? Keď tam budú len piati, mal by si sa vedieť o seba postarať, nie? Noha sa ti už viac-menej zahojila."

Trpko sa zasmial. "Tak poprvé, trochu preceňuješ moje schopnosti a podruhé, Čierny drak je dosť nebezpečný. Máme spolu.. históriu."

Z tónu jeho hlasu som vyrozumela, že to nie je práve najružovejšie história. Chcela som sa spýtať ale nebola som si istá, či nebudem prekračovať svoje medze. "Čiže myslíš, že sa o niečo pokúsi?"

Odfrkol si. "Myslím? Vždy sa o niečo pokúša. Teiji tam však vždy doteraz bol aby hocičomu zabránil. Viem sa síce tváriť odvážne a akoby na mňa jeho slová nemali dopad ale v skutočnosti... no, mám z neho až panický strach." Trochu ho pri tom striaslo.

Zamračila som sa. Čo také ho môže tak veľmi vystrašiť na jednom človeku?

"Viem, že sa na to chceš spýtať. Kľudne môžeš."

Trochu som sa zarazila a automaticky som to chcela najprv zaprieť ale nakoniec mi otázka vykĺzla z úst. "Čo presne ti urobil?" Okamžite by som sa najradšej trepla po hlave. Mohla som to sformulovať aj lepšie.

"Hm, kde začať? Stretol som ho nedávno po matkinej smrti, keď ma zobral do svojej posádky. Chvíľu bolo všetko v poriadku ale keď som si uvedomil, že často zabíjali a okrádali nevinných ľudí, chcel som odísť. Nedovolil mi to, tak som sa rozhodol, že ukradnem nejaké jeho peniaze a utečiem. Ďaleko som sa však nedostal. Sotva som niečo zobral a odhalili ma." Znova ho striaslo. "Aby som to skrátil, z tej temnej diery do ktorej ma zavrel ma dostal až Teiji, ktorý bol istý čas mojim spoluväzňom. Ten chlap je maniak. Tak sa správať k sedemnásťročnému."

Nadvihla som obočie. "Bol si v jeho posádke tri roky?"

Pokrútil hlavou. "Nie, iba dva. Ten jeden rok ma tam držal." Pritiahol si kolená k hrudi.

"Prepáč, nemala som sa pýtať."

Jemne sa na mňa usmial. "Ja som ti predsa povedal aby si sa pýtala, nie? Tak sa neospravedlňuj." Odvrátil zrak späť k moru. "Teijimu dlžím všetko. Dostal nás oboch odtiaľ a dokonca so mnou aj potom ostal. Pomohol mi stať sa silnejším a vybudovali sme si spolu vlastnú posádku. Trvalo nám to tri roky ale potom sme už boli relatívne úspešní. Až tak, že nás Čierny drak pozval do svojho rádu. Teiji chcel najprv odmietnuť ale nie je dobrý nápad nepriateliť sa s najsilnejším pirátom. Odvtedy sa snažíme o ňom nájsť čo najviac informácií. Vždy sa však správa strašne divne a ku mne trochu aj majetnícky. Teiji ako jediný predstavuje medzi nami bariéru."

Na chvíľu sa odmlčal a ja som nevedala čo povedať, tak sme obaja len sedeli v tichosti.

Pomrvil sa tentoraz si vystrel nohy pred seba. Znova prehovoril, už veselším tónom. "Vieš, keď sme ťa prvýkrát videli, myslel som si, že si nejaký z jeho špehov a konečne sme ho prichytili pri čine ale potom mi prišlo ľúto ako som sa k tebe choval a zabila si jedného z jeho agresívnejších poskokov, ktorý mal aj vlastnú loď. Potom už mi bolo jasné, že s ním nemáš nič spoločné."

Prekvapene som na neho pozrela. "Myslíš toho veľkého chlapíka keď nás prepadli na mori?"

Prikývol. "Presne ten." Chápavo som zahmkala. "Každopádne, aby som sa dostal k pointe, pôjdeš tam ako môj doprovod?"

Zvláštne som sa na neho pozrela. "Tak mi dôveruješ?"

"No, stále je to lepšie ako by som si mal zaplatiť nejakú pochybnú osobu. A naviac, ako inak si ťa overím ako priamou skúškou?" Žmurkol na mňa.

Vzdychla som si. "Dobre, pôjdem tam s tebou."

"Vďaka. Ale myslím, že by si mala tie ryby už zložiť z ohňa." Mykol bradou smerom k malému ohníku.

"Ah, máš pravdu." Zobrala som kamennú tácku na ktorej boli rybky provizórnymi drevenými dlhými vidličkami a položila ju do piesku. "Nechceš ostať na večeru? Mám dve ryby." Spýtala som sa ponad plece.

"Jasné, ak máš soľ."

Ukázala som na čiernu nádobku s morskou soľou, ktorú som si sama vysušila. "Poslúž si."

"Tak to už nemôžem odmietnuť."

A/N:Ahojky, oslavujeme konečne kapitolu vydanú načas :D. Je trochu dlhšia než zvyčajne, za čo sa ospravedlňujem ľudom, ktorí majú radi krátke kapitoly, a oslavujem s ľudmi, ktorí majú radi dlhé. ^-^ V každom prípade som chcela povedať, že keď si všimnete nejakú gramatickú chybu, kľudne mi to napíšte do komentárov aby som to videla. Rada to opravím. A ďakujem za čítanie mojej kapitoly. Peace out.