Starry sa prevrátila na posteli a potom sa horko-ťažko posadila. Bola hore už niekoľko hodín, jej nervozita spôsobovala, že sa prebúdzala každých pätnásť minút a pravidelne kontrolovala telefón. Už prišla na to, že So-Eun nie je fanúšičkou elektronických zariadení. Ticho izby prerušilo tlmené vibrovanie telefónu. Zistila, že hoci je So-Eun hore, aj napriek tomu odmieta ten otravný prístroj umlčať. Na svietiacom displeji zazrela Treyove meno. Zohla sa poň a podávala ho So-Eun, no tá nereagovala, a tak si ho sama priložila k uchu.

„Tu je Starry."

„Nezobudil som ťa?"

„Nie."

„Doniesol som vám čerstvú kávu. Môžem prísť hore?"

„Uhm."

Hodila telefón na posteľ a zmizla v kúpeľni. Keď začula cvaknutie zámky, bola už nalíčená. Na obyčajný BB krém a riasenku nepotrebujete veľa času. Treyova čipová karta ho zrejme vpustila dovnútra, alebo vedel ich kód na elektronickej zámke. To sa Starry vôbec nepáčilo. Znamenalo to, že sa tu mohol kedykoľvek zastaviť a ona tak nemala žiadne súkromie. Aspoň mal toľko slušnosti, že zavolal predtým ako prišiel. Vyzúval sa v chodbe a potom prešiel s taškou v ruke do kuchyne.

Keď vošla za ním, akurát vytiahol z papierového vrecúška dva vysoké poháriky s viečkami a jeden jej podal. Vzala si ho. Teplá káva jej príjemne zohrievala ruky. Keď si z nej odpila, vedela, že nestála toľko ako tie, ktoré si kupovala v školskom automate, či vo fastfoodoch.

Pozrela sa smerom do izby, no So-Eun nejavila žiadne známky toho, že by sa chcela dnes zdvihnúť z postele. Zovrela pery, aby si nevšimol, že sa jej začali chvieť. Aj papierový pohárik radšej položila na stôl. Bála sa, že by ho vyliala.

„Bola odjakživa takáto?" opýtala sa ho.

Trey odložil svoj pohár kávy a pozrel na Starry: „Stalo sa niečo?"

„Videla som ju v sprche. Utápala sa tam vyše polhodiny. Takmer vôbec nerozpráva, nehýbe sa. Vyzerá akoby bola zobudená uprostred hlbokého zimného spánku. Povedala, že viac nespieva."

Zeleným pohľadom sa stále zabodávala do Treya. Mal byť ich manažér, mal sa o ne starať. A napriek tomu nechal So-Eun v takom zúboženom stave zatvorenú medzi štyrmi stenami? Už chápala tomu, prečo včera počas ich hádky rozprával o terapeutovi. So-Eun ho potrebovala.

Napil sa kávy, aby nemusel pokračovať v rozhovore.

„Vie vôbec agentúra o tom, že So-Eun nespieva?" zatlačila na neho Starry. Prekrížila ruky na prsiach. Bola odhodlaná neustúpiť, dokiaľ nedostane rozumné odpovede.

Trey si prehrabol vlasy. „Je to komplikované," povedal. „Keby to záviselo odo mňa, doprial by som jej toľko času, koľko potrebuje. No manažment na mňa začína tlačiť. Pridlho bola ukrytá pred zrakmi fanúšikov."

Vtedy do kuchyne vošla So-Eun a on stíchol. Starry sa k nej obrátila a od prekvapenia zabudla zavrieť ústa. Nočná So-Eun, ktorú včera vyťahovala z kúpeľne, zmizla. Namiesto nej stálo v kuchyni dievča, oblečené v krátkej košeli a úzkych rifliach. Vlhké dokrútené vlasy boli už dávno vysušené a opäť rovné. Zdravo sa leskli. Dokonca sa zdalo, že bola i trocha nalíčená. Kedy to tak rýchlo stihla?

„O koľkej tam dnes máme byť?" spýtala sa So-Eun Treya a pozrela na hodinky svojho telefónu.

„Začíname už od skorého rána," odvetil akoby si jej premenu azda ani len nevšimol. „Zarezervovali nám miestnosť. Prezentácia by mala trvať celé doobedie."

Starry zoskočila zo stoličky. Žalúdok jej opäť zaštrajkoval a tak zmizla v kúpeľni, kým oni dvaja dopili kávu. Udalosť z noci jej zamestnala myseľ naplno a jej sa podarilo zabudnúť na to, čo ju dnes čaká. No pamäť sa jej navrátila i v sprievode vernej kamarátky nervozity. Starry zovrela okraje umývadla a pocítila, ako sa jej obrátil žalúdok. S nahnutou hlavou napäto čakala, či sa jej raňajšia káva vypýta von, alebo zostane tam, kde patrí. Presne kvôli tomuto nikdy nejedávala raňajky. Stačilo, že sa objavilo čosi, čo ju aspoň trocha rozrušilo a jej žalúdok robil saltá celé dopoludnie. Aj teraz ju niekoľkokrát naplo, no nezvracala. Líca jej horeli. Opláchla si ich studenou vodou. Zbytočne sa dnes maľovala. Utrela si ruky do uteráka a vyšla naspäť von, pripravená predstierať, že jej nič nie je.

„Mohli by sme sa potom porozprávať?" začula So-Eun.

Bola z nej zmätená. Takže vie hovoriť, len ju ignoruje, keď nemá náladu?

„V poriadku," povedal jej Trey a potom vstúpil do chodby za Starry. „Teraz by sme už mali ísť."

Odviezli sa výťahom na prízemie a potom prešli už známou spojenou chodbou do hlavnej budovy agentúry S&S Entertainment. Starry mala cez plece prevesený miniatúrny batoh, do ktorého napchala všetky svoje potrebné veci. Hoci bolo skoré ráno, budova sa hmýrila ľuďmi.

„Slečna Fioresová, však?" usmiala sa na ňu recepčná, dnes už viditeľne príjemnejšia, než včera.

„Áno," prikývla Starry a podišla bližšie k pultu.

„Nech sa páči, toto je vaša osobná karta. Nestraťte ju, prosím. Máte tam všetky prístupy, takže so zámkami nebude problém."

„Vďaka," vzala si ju a vrátila jej tú dočasnú zo včera.

Hoci mala oficiálnu kartičku a bola teda skutočným zamestnancom agentúry, netešila sa. Bola príliš nervózna. Trey jej však nedovolil pridlho sa stresovať, vzal ju pevne za lakeť a viedol k výťahom, pretože jeden z nich práve pristál na prízemí.

Vošli dnu a Trey stlačil tlačidlo poschodia. Viezli sa opäť vyššie, kde boli kancelárie. Tentoraz však neboli súkromné, ale boli určené pre rôzne mítingy. Trey ťukol do miniatúrneho displeja primontovaného vedľa dverí a obrazovka sčervenela. Otvoril dvere a vpustil ich dnu.

V miestnosti sa nachádzal iba okrúhly stôl so stoličkami a obrovské premietacie plátno s projektorom. Uprostred stola stál krčah s čerstvou vodou. So-Eun sa poň ihneď natiahla a vzala jeden z čistých papierových pohárikov, ktoré boli naskladané na stole. Starry sledovala, ako si leje vodu. Ruky sa jej netriasli, dokonca sa usmievala. Ako sa mohla razom tak zmeniť?

Dnu vošiel muž vysokej postavy so širokými ramenami a definitívne dostatočným množstvom svalovej hmoty. Tmavé vlasy mal nagélované a začesané dozadu, hlboké oči pôsobili ako skener, ktorému nemožno uniknúť. Starry sa cítila nepohodlne iba z toho množstva feromónov, ktoré sa zrazu vznášali v miestnosti.

„Vy ste už tu?" zasmial sa vybielenými zubami. „Veľmi dobre. Mám rád ľudí, ktorí sú dochvíľni. Dnes nás čaká dlhé dopoludnie," znova sa zazubil.

Starry sa zdal na prvý pohľad nesympatický. Bol síce príťažlivý, presne podľa súčasných štandardov reklamných médií, ale cítila sa v jeho prítomnosti nesvoja. Pozorne ho sledovala s rukami prekríženými na hrudi. Ľadové dlane ju chladili i cez tričko s dlhými rukávmi, čo si dnes obliekla.

Neznámy muž zabuchol dvere na mítingovej miestnosti a zhrabol zo stola diaľkové ovládanie. Bez pozerania naň stlačil jedno z tlačidiel a projektor nad ich hlavami zapípal. Kým sa plátno začalo pred nimi samé rolovať nadol, potriasol si s Treyom rukou.

„Ty musíš byť Starry," povedal.

Starry rýchlo vyskočila zo stoličky a stisla mu ruku. Jeho oči ju aj naďalej skenovali. Stisk mal pevný, ruky horúce. Klesla na stoličku, kým hľadel na So-Eun.

„Dlho sme sa nevideli, Arisu," povedal jej.

Ruky si nepodali. Odvrátila od neho tvár. Očividne neznášala, keď ju ľudia oslovovali jej starým umelecký menom. Starry sa obávala toho, že pre svojich fanúšikov bude navždy Arisu.

„Starry, som Marco, váš projektový koordinátor. Síce stále nie sme kompletná skupina, ale to nevadí. Prejdeme si všetky tie úvodné formality a potom sa vrhneme do práce."

„Vysvetlí vám teraz, aký bude plán s vašou skupinou," pošepol Trey Starry. „Váš skupinový manažér."

„Je mi akýsi povedomý, ale vôbec si ho neviem zaradiť," povedala mu Starry, kým si Marco spúšťal zo svojho malého notebooku prezentáciu.

„Možno má byť prečo. Kedysi sa venoval modelingu."

Starry nechápala. Bol jej absolútne nesympatický. Taký človek môže robiť modeling? Navyše, ona nikdy nesledovala módne časopisy. Videla ho zrejme v telke. Netušila.

Odkašľal si a upútal tak jej pozornosť.

„Rád by som vám predstavil úplne novú skupinu. Jej názov je Ladies First a bude mať prevažne tanečné dievčenské skladby. Ich členkami budú tri ženy a teda vy dve, plus ešte jedna, ktorá je momentálne indisponovaná. Zoznámite sa s ňou neskôr."

Starry sledovala vysvietený nápis svojej budúcej skupiny na obrazovke. Ladies First. Nebolo to teda veľmi originálne, no stále lepšie, ako tuctové meno Bad Boyz.

„Prejdem rovno k veci," pokračoval vo svojej prezentácii. „So-Eun bude mnoho vecí poznať, ale ty si tu nová, Starry, takže sa ti budeme musieť najviac venovať. Potom vám posuniem rozvrh, ktorý sme medzitým už stanovili."

Presunul po stole dva papierové zakladače s množstvom listov. Starry si ich vzala, ale neodvážila si ich pozerať, kým rozprával. Zatiaľ nič také strašné nepovedal, ale aj napriek tomu mala z neho strach.

„Budete vystupovať pod vašimi krstnými menami, priezviská sa pokúsime utajiť, ale rátajte s tým, že ich po čase ľudia aj tak vypátrajú, takže by som si z toho nerobil nejakú ťažkú hlavu.

Ste mladé ženy a na tom budeme stavať váš imidž. Texty piesní a choreografie to budú vystihovať. Čo najviac budeme vyzdvihovať vašu ženskosť... Avšak žiadne ružové handry a volániky. Typické dievčenské skupiny, tak tých sme tu mali kopec. Musíte sa odlíšiť. My ukážeme divákom, že ste už dospelé ženy, ktoré sú elegantné, ale zároveň sexy."

Starry preglgla. Mala tak blízko k sexy žene ako kontajnerové zvyšky jedla k luxusnej večeri.

„Koncept máme naplánovaný na sedem rokov. Po siedmych rokoch sa náš projekt končí a budeme diskutovať, čo ďalej. Pokiaľ si budete želať odstúpiť, môžete skončiť. Pokiaľ budete chcieť všetky tri pokračovať a bude sa vám dariť, predĺžime kontrakt. Ak vám to nepôjde, zrušíme ho skôr než ubehne jeho doba.

Nateraz sa ale budeme držať plánu, ktorý máte rozpracovaný vo svojich zakladačoch. Riaditeľ agentúry má s vašou kapelou veľké plány. Pracovalo na tom kopec ľudí a dali si záležať aj na tých najmenších detailoch. Všetky vaše piesne a albumy budú nasledovať určitú dejovú líniu, ktorá sa bude postupne s každou piesňou a natočeným klipom vyvíjať. Vrchol vašej kariéry by mal nastať s vyvrcholením skupinového príbehu. Od toho momentu budeme už iba rolovať jednu skladbu za druhou a pokračovať koncertami až dokým nezačnete upadať.

Prvý singel je pripravený na jeseň. Release je nastavený na koniec októbra. Ako už asi tušíte, čaká nás obrovské množstvo práce. Všetky materiály máte v papieroch, čo som vám dal. Uvidíme sa pravidelne na sústredení, počas ostatných dní budete rotovať medzi svojimi učiteľmi, ktorí vás budú učiť spievať, či tancovať.

Arisu, verím, že to budeš zvládať. Viem, že je toho veľa, vrátiť sa po tak dlhej dobe, ale ty sa do toho opäť dostaneš. Je to ako jazda na bicykli. Človek to nikdy nezabudne."

„V pohode," odvetila mu So-Eun bez mihnutia oka.

Starry nemohla uveriť jej suverénnosti.

„Teraz nasleduje ťažší oriešok," obrátil sa k Starry. „Priviedol ťa sem Philip ­– tvoja zlatá vstupenka. Nemám ani poňatia o tom, ako spievaš a či vieš tancovať. Ak, samozrejme, nepočítam tie dva verše, čo si zo seba dostala, keď ti Philip ukazoval, ako prebiehajú kastingy."

Starry až teraz pochopila, odkiaľ si ho pamätala. Bol jeden z tých mužov, ktorí sedeli v miestnosti so zrkadlami. Vedúci poroty, ktoré ostatné dievčatá bez milosti vyhadzoval svojim ráznym „nie".

„Vystupovala si niekedy na verejnosti?"

„Nie," pípla.

„Lekcia prvá: tie tiché hlásky si nechaj na doma. Nechcem, aby si tu pípala ako malá vyplašená myška, takže hlasnejšie. Asertívnejšie! Vystupovala si niekedy niekde?"

„Nie," odpovedala Starry.

„Čo prezentovanie? Možno projekt do školy, alebo školské divadlo. Naozaj čokoľvek."

„Nič. Iba pár súťaží v speve, keď som bola dieťa. Ale to bolo už dávno."

„To teda bolo," skonštatoval. „Postav sa sem!"

Starry podišla tam, kam jej Marco ukázal. Obrátila sa tvárou k Treyovi a So-Eun. V krku jej vyschlo.

„Zaspievaj nám niečo," mávol rukou Marco.

„Prosím?" vypúlila na neho oči.