Keď sa Starry zobudila vo svojej izbe, mala pocit, že prešlo niekoľko stoviek rokov. Aspoň čas tak pomaly plynul. Len čo sa pozrela na hodinky, zistila, že prešlo len pár minút, hoci mala pocit, že už sa takto prevaľovala hodiny. Izba bola prázdna, postele boli neustlaté.

Vydýchla a vstala. Nemalo zmysel nasilu sa snažiť zaspať, veľmi dobre vedela, že dnes už viac nezažmúri oka.

Otvorila dvere a vyšla do kuchyne. Čakala, že bude tmavá a prázdna, ale ostala zaskočená. V kuchyni svietilo tlmené svetlo digestora. Nikdy nechápala, načo ho tu majú, keď sa v tomto byte poriadne v živote nevarilo.

So-Eun sedela za stolom a hľadela von oknom do tmy, hlava podopretá dlaňou a pariaca sa šálka čaju pred ňou. Rebecca sedela mlčky prehnutá cez stoličku, tvár ukrytá v záplave vlasov.

„Nemôžeš spať?" obrátila sa k nej So-Eun, len čo ju začula vojsť.

„Nie," pokrútila hlavou Starry.

„Nechceš čaj?" ukázala prstom na šálku. „Alebo kávu? Trey určite nejakú donesie, môžem mu zavolať, aby vzal jednu aj tebe. Čo ty na to?"

„Čo by robil Trey na káve? A kde by ju zobral?"

So-Eun sa usmiala. „Tam, odkiaľ nám ju nosí predsa každé ráno. Má v malíčku, kde robia kávu o akomkoľvek čase."

Starry sa posadila oproti nej a potom slabo vzdychla: „Dám si kávu."

„Super," usmiala sa So-Eun. „Napíšem mu."

So-Eun sa oprela na stoličke a potom znova vyzrela von oknom. „Po tom, čo som sa vrátila z nemocnice po nehode, nemohla som spávať. A tak som často bývala hore už skoro ráno. Trey mi zvykol nosievať hore kávu. Vždy sme sa kúsok pozhovárali a potom si každý šiel svojou cestou. Zvyčajne ešte vyspať sa na jednu-dve hodiny a potom vstávať."

Starry sa na ňu dívala, no radšej presunula zrak na svoje prsty na rukách. Bála sa, že ak by sa pozrela do tej tmy vonku, uvidela by v nej tú mladú ženu, ktorá skočila. Vraj umrela hneď po tom, čo prišla sanitka. Nedalo sa jej už vôbec pomôcť. A tak ju len museli nechať v bolestiach odísť.

„Poznala si ju?" opýtala sa jej Starry.

Bývala tu predsa dlhšie. Určite ju musela poznať. Bola zamestnankyňa ich agentúry. Musela o nej hovoriť, musela. Bála sa, že ak nie, postupne zmizne z jej spomienok, rovnako ako z mysle všetkých ľudí. Nechcela, aby sa niečo také stalo. Bolo to predsa tragické. Na také veci by ľudia nemali zabudnúť.

„Trocha," povedala So-Eun potichu. „Boli sme spolu v tej istej skupine na tréningoch. Mňa potom vzali do Four Elements a ona ostala sama. Tuším, že bola súčasťou nejakej dievčenskej kapely, ale nedarilo sa im. Myslím, že sa rozpadli po troch rokoch."

Pípnutie alarmu ich vyľakalo a stíchli. Trey vošiel dnu s taškou s kávami a priniesol im ich. Pod pazuchou mal zrolované noviny.

„Prišiel si rýchlo."

„Chcel som, aby nám tá káva nestihla vychladnúť," povedal a postavil ju na stôl. Usadil sa vedľa nich a položil tam aj noviny.

Nepovedal to, ale bolo zvláštne sedieť tam vo štvorici. No ani to, že tu bolo o jedného človeka naviac, nezľahčilo atmosféru, ktorá visela nad ich hlavami. Neveril tomu. Bolo to, akoby sa vrátil v čase naspäť dozadu, keď So-Eun nespávala, bola celá ľadová a on jej nosieval kávu len preto, aby ju aspoň kúsok zahrial. Nedokázal sa na ňu dívať, keď mu chradla priamo pred očami.

„To máš nové číslo?" opýtala sa ho Starry.

„Hej. Akurát ich doviezli, keď som išiel s kávou. Chcel som ich kúpiť. Museli si poriadne švihnúť, aby zmenili obsah čísla o takomto čase. Predpokladal som, že nad ránom už musia mať nové čísla vytlačené."

Nemusela sa pýtať prečo. Videla na titulke obrovskú fotografiu dievčaťa, ktoré sa len pred niekoľkými hodinami snažili ľudia z agentúry a zdravotníci zachrániť. Neúspešne. Pery sa jej zachveli a tak rýchlo vzala noviny, aby odpútala svoje myšlienky.

Ignorovala obrovský nadpis o tom a nalistovala rovno na článok.

Včera okolo pol tretej ráno spáchala samovraždu speváčka a herečka z agentúry S&S Entertainment. Privolaná záchranka už mladej žene nedokázala pomôcť. Polícia na mieste vylúčila, že by sa jednalo o cudzie zavinenie.

V prenajatom byte speváčky sa objavil podpísaný list na rozlúčku. Zosnulá sa v ňom zdôveruje, ako ju jej manažér pravidelne bil a nútil do prostitúcie za účelom získania rôznych obsadení v reláciách a drámach.

Hoci jej manažér toto striktne odmieta, náš tajný zdroj informácii tvrdí, že to nie je žiaden ojedinelý prípad. Je možné, že agentúra bude mať po vyšetrovaní týchto skutočností čo vysvetľovať.

Navyše sa v byte speváčky našli aj antidepresíva, ktoré sú viazané len na lekársky predpis. Podľa jej známych speváčka dlhodobo trpela depresiami a užívala silné lieky.

Starry zatvorila noviny a pozrela na Treya. Pozeral sa na So-Eun a unavene si šúchal viečka. Mala šťastie, že dostala jeho ako manažéra. Mohlo sa to skončiť úplne ináč. Ešte teraz ju striaslo, keď si spomenula na svoju nepríjemnú skúsenosť z Halloweenskeho večierka, kde ju obťažoval jeden z tých investorov. Mohla byť na jej mieste. Práca v tomto biznise sa jej páčila čoraz menej.

„Už ich nechceš?" opýtal sa jej Trey.

„Nie," povedala.

„Videla si ten článok o sebe?"

„O mne?" Starry schmatla noviny naspäť.

„Áno. Preto som ich kúpil," povedal a potom jej nalistoval článok. Keď uvidela svoju fotografiu v novinách, zmocnila sa jej hrôza.

Mala ich už všetkých troch!

Najmladšia členka skupiny Ladies First, Starry, ktorú všetci poznajú vďaka televíznej dráme Heartbeat, znova prekvapila. Už počas natáčania spomínanej drámy, kde hrala spolu so Seung-Woom a Noahom z chlapčenskej kapely Bad Boyz, pod krídlami agentúry S&S Entertainment, sa hovorilo o tom, že mladá hviezdička má s nimi možno omnoho bližší vzťah, ako by sa patrilo. Faktom ostáva, že sa s nimi niekoľkokrát bozkávala počas natáčania romantických scén v dráme.

Avšak dvaja chlapci z kapely jej ani zďaleka nestačili. Nedávno na povrch prenikla fotografia Starry, kde sa bozkáva s tretím členok kapely Bad Boyz, Joshuom. Joshua nedávno vyhral v rebríčku obľúbenosti idolov z celej agentúry štvrté miesto a medzi fanúšikmi sa šírili klebety o tom, že je v skutočnosti homosexuál. Avšak po týchto fotografiách môžeme predpokladať, že to boli iba klebety.

Agentúra tvrdí, že sa jedná o staršiu fotografiu a mladá speváčka svoj ľúbostný vzťah už prerušila kvôli pracovnej vyťaženosti. Joshua z Bad Boyz momentálne pracuje na ich najnovšom albume a o pár týždňov by spolu s ostatnými mali vyraziť na niekoľkomesačné turné po celom svete.

Otázkou ostáva, aká je skutočná pravda o vzťahu tejto mladej prelietavej speváčky. A či postupom času zozbiera aj ďalšie celebrity z agentúry S&S Entertainment. Daná fotografia jej však priniesla pozvánku do relácie Horúce kreslo. Je možné, že sa jej moderátorka opýta práve niektorú z týchto otázok. Čo na to povie jej detektor lží?

„Panebože," Starry sa chytila za hlavu. „Keď toto uvidí môj otec, asi ma zavrie do auta a odvezie rovno domov."

„Prečo? Čo tam bolo?" Rebecca si vzala otvorené noviny a oči jej padli na článok. „Starry! Ty chodíš s Joshuom? Vôbec som o tom nevedela. Myslela som, že máme vzťahy podľa etického kódexu zakázané. Nepoučila si sa s Brunom?"

Starry sa pozrela na Treya a ten takmer nebadane prikývol.

„Ja s ním nechodím," pokrčila plecami. „Agentúra mi to prikázala. Preto, aby sme stopli chýry o tom, že Joshua je gay. Tak nám nariadili, aby sme sa ukázali na verejnosti a ostatní si mysleli, že spolu chodíme. Alebo sme chodili."

„Zdalo sa mi divné, že ti ešte nikto nevynadal. Takže to bolo plánované," skonštatovala So-Eun.

„Hej, ale nehovorte o tom nikomu, prosím. Nesmie sa rozšíriť, že to bolo všetko iba podvod. Inak mu už nikdy nedajú pokoj."

„Kedy to stihli naplánovať?" opýtala sa jej Rebecca.

„Som pre ich spoločnosť málo populárna. Zjavne nehoda mojej mamy nestačí na to, aby som urobila rozruch."

Dievčatá sa na ňu pozreli, no neodpovedali a Starry sklopila pohľad.

„Mám zlý pocit z toho Horúceho kresla, ktorý sa spomína v článku," pokračoval Trey s pracovnou témou. „Ešte stále mi o tom nikto nepovedal, no predpokladám, že mi čoskoro asi niekto zavolá. Mala by si sa s Joshuom predbežne dohodnúť, aby ste si vymysleli vaše prvé rande, obľúbené skladby a podobné veci. Určite sa ťa skôr či neskôr na to niekto opýta a bude divné, ak mu nebudeš vedieť odpovedať, poprípade každý z vás odpovie niečo iné."

Starry na neho pozrela. Premýšľať nad otravnou šou v televízii bola asi tá posledná vec, na ktorú mala dnes chuť. Zazívala. Mala by sa vrátiť naspäť do postele. Ak bude málo spať, bude sa jej opäť krútiť hlava. Bolo jasné, že Emile z nich dnes zase vytrasie dušu. Vedela si predstaviť, ako ju zase budú bolieť kríže z riťokrútok.

„Čo naše hodiny?"

„Myslím, že budú pravdepodobne zrušené. Pochybujem, že sa niekto dokáže dnes sústrediť na prácu."

„Idem naspäť do izby," povedala im Starry.

Nedotknutá káva ostala na stole.

Svet sa nikdy nezastaví. Starry si nikdy neuvedomovala, že tento fakt je tým najväčším vykúpením, momentálne to videla iba ako to najväčšie zlo. Veď ako inak?

Zakutrala sa pod prikrývku, no nezaspala. Jej driemoty boli plytké a ona sa neustále prehadzovala. Keď sa napokon rozhodla vstať, bolela ju celá chrbtica i hlava. Pozrela na hodinky a uvedomila si, že prešlo iba pár hodín. Mala dnes voľný deň no nedokázala nič nerobiť.

Vyskočila z postele a obliekla sa do normálnych vecí. Nezapínala internet, ani žiadny televízor, či rádio. Iba vybehla z budovy, aby mohla prejsť do agentúry. Zástup novinárov ju šokoval. Navliekla si na hlavu kapucňu zo svojej mikiny a nenápadne prešla poza nich k zadnému vchodu. Ochrankárovi ukázala svoju kartu a ten ju pustil dnu.

V rohu na recepcii uvidela malý drevený stolík. Niekto ho tam doniesol a potiahol čiernym súknom. Navrchu bola postavená fotografia speváčky a zapálená sviečka. Vo váze bola drobná kytica kvetov a prázdny zošit s tvrdými väzbami, do ktorého mohol ktokoľvek napísať správu. Bolo zvláštne písať to pre ňu, aj keď bolo jasné, že si to nikdy neprečíta.

Prešla pomaly k stolu a pozrela sa na zošit. Mal zapísaných pár stránok, no väčšina z nich boli iba bezduché žvásty nemyslené úprimne. Vzala pero, ktoré tam ležalo a nalistovala čistú stranu kdesi uprostred. Sklonila hlavu a začala písať.

Ahoj.

Je mi ľúto, že som ťa nepoznala. Je mi ľúto, že som ťa nikdy nepočula spievať a že sme sa nikdy ani len poriadne nestretli. Pretože keby áno, mohli sme si navzájom pomôcť. Možno by sme dokonca boli kamarátky.

Mrzí ma, že som ťa nemohla zachrániť. Mrzí ma, že som sa mohla iba dívať, ako umieraš a nemohla nič urobiť. Cítim sa absolútne nemožná a neschopná. Chcela som ti pomôcť. Urobila by som v tom momente hocičo, aj keď som ťa vôbec nepoznala. Taký strašný koniec si nezaslúži nikto.

Prepáč, že som zlyhala.

Prepáč, že aj ja utekám. Obe už vieme, že to nie je správne. Ale nevidím žiadnu inú možnosť.

Mrzí ma to...

So sklonenou hlavou kráčala ďalej a nastúpila do výťahu. Mobil jej zavibroval vo vrecku, no len čo sa kovové dvere zatvorili, stratila signál. Počkala, kým vystúpi a potom skontrolovala displej. Žalúdok sa jej zovrel, keď zazrela otcove číslo. Dala mu kontakt na svoj firemný telefón, pretože mal o ňu neustále obavy. Tentoraz oprávnené.

Nadýchla sa a zavolala mu naspäť.

Prešla chodbou a otvorila dvere na schodisko. Nechcela, aby jej rozhovor počul ktokoľvek, kto ráno pôjde chodbou.

„Starry?" zdvihol jej to takmer okamžite.

„Ahoj, oci," pokúsila sa o veselý tón.

„Čítal som noviny, Starry. Hovorila si, že sa jedná o serióznu agentúru. Podľa toho, čo sa tam popísalo o tej speváčke, sa mi to seriózne teda nezdá. Aký je váš manažér? Nikdy som ho nevidel. Neviem ani, či je to správny chlap."

Starry zovrela pery.

„A hlavne, Starry. S Michelle sme sa zhovárali a iba mi potvrdila moje obavy. To, čo sa udialo tomu dievčaťu, bola len čerešnička na torte. Chcem, aby si odišla z agentúry."

„Ale, oci! Ja nemôžem odísť. Podpísala som, že tu musím ostať aspoň tri roky. Pretože mi platia byt a všetko."

„Áno. A hovorila si aj, že ti zaplatia vysokú školu. No nevidím, že by si sa zberala na nejakú chodiť. A ten článok o tých chlapcoch z kapely. O tom sa ešte len budeme rozprávať, keď sa vrátiš domov."

Starry zovrela pery.

„Ešte ti zavolám. Musím ísť."

Nečakala na jeho odpoveď a zložila. Padla zadkom na schody a stiahla si kapucňu viac do tváre. Čakala, že sa jej vnútrom ozve nejaké pubertálne „Som dospelý človek a môžem si robiť čo chcem.", no nič také sa nestalo. To bola vec, ktorá ju zamrzela najviac. Aj keby sa teraz zjavil jej otec, vzal ju a odviezol domov, nebránila sa. Chcela to vzdať.

Kam sa podeli všetky tie pocity, ktoré mala, keď sa rozhodla začať ako speváčka? Milovala hudbu. A predsa chcela, aby ju zbožňovali aj ostatní! No veci, ktoré milovala, sa premieňali na obrovskú záťaž, ktorá jej už viac neprinášala radosť.

Bola rada, že im dnes zrušili všetky hodiny. Nechcela dnes ísť na tréning. Nechcela tancovať novú choreografiu a tváriť sa, že sa nič nestalo. Pretože sa stalo. Len dnes ráno umrelo dievča a umrelo kvôli tejto agentúre. A predsa sa každý jeden človek správal, akoby to bolo niečo, čo sa ich netýkalo.