✦ 18. kapitola - Sľub ✦ (Časť 2.)
Starry sa zatvárila akoby vypila fľašu octu namiesto minerálky, ktorú si práve lievala do úst. Žiadna oslava sa však nekonala, riaditeľ sa potom urýchlene spakoval a zmizol. Trey prevzal velenie.
„Dobre, ešte fotenie, kým ste v kostýmoch z videoklipu."
„Ste pripravené?" opýtal sa ich fotograf.
Nevšimli si, kedy sem stihol prísť, no mal už nachystané svoje dáždniky a stojany. Zrejme ich chystal v rohu, kým sa sústredili na posledné časti videoklipu.
„Áno," odvetila Rebecca s So-Eun, Starry iba nemo prikývla.
Postavili sa pred biele plátno, kde medzitým prisunuli luxusne vyzerajúcu okrúhlu béžovú taburetku. Rebecca sa na ňu posadila doprostred a vystrela smerom dopredu svoje dlhé hladké nohy. Oni dve sa postavili za ňu po bokoch, presne tak ako pri choreografii.
„Fajn, skúsime teraz vážny výraz, to bude prvá fotografia," prehovoril fotograf. „Všetky tri hlava kúsok dopredu, brada ku krku... Nie, to je až príliš. Menej. A očami sa pozerajte smerom na mňa. Ešte kúsok bradu, super. Vydržať. Fotím."
Miestnosťou preletel blesk v sprievode cvaknutia fotoaparátu.
„Super, ešte jednu presne tak isto. Vždy urobím niekoľko snímok, ak by niektorá náhodou žmurkla, dobre?"
Po druhom blesku mala Starry pocit, že oslepla. Ale to ich fotografovi nestačilo.
„Ako to vyzerá?" spýtal sa.
„Super!" zakričal mu ktosi, kto pozeral všetky fotky rovno v počítači, kam sa ihneď odosielali.
„Ukáž," odstúpil od fotoaparátu a prišiel to skontrolovať na vlastné oči. „Úžasné," potešil sa. „Hotové ľadové kráľovné, ešte aj tie modré šaty to podporujú. Fajn, teraz ďalšie fotky." Znova sa vrátil pred dievčatá. „Póza rovnaká, ale teraz chcem, aby ste sa rozosmiali, nech presvedčíme ľudí, že tie kráľovné sú v skutočnosti milé dievčatá s nádherným úsmevom."
Starry sa nadýchla a potom odhrnula pery o kúsok vyššie. Počas týchto pár mesiacoch, čo tu bola, nafotila viac fotografií, ako za celý svoj život.
„Troška viac nefalšovanosti do tých úsmevov," zahromžil fotograf. „Nech to nevyzerá silene. Ja viem, že ste dnes mali veľmi dlhý deň, ale poďme!"
Starry sa snažila usmievať, ale kútiky pier jej neustále ovísali. Nerada sa fotila a bolo to na nej poznať. Rebecca rozdávala jeden dokonalý úsmev za druhým, So-Eun bola takisto vysmiata, ale Starry to jednoducho nedokázala.
„Ty si Starry? No tak, Starry, úsmev!"
„Neviem robiť také konské úsmevy," odpovedala.
Pár ľudí sa rozosmialo na jej poznámke.
„To akože ja som kobyla?" otočila sa k nej Rebecca namosúrene.
Smiech sa začal stupňovať. Zabávali sa na tom, pretože Rebeccu nepoznali. Pretože nevideli, ako vyzerala predtým, netušili, že to bolo kedysi takmer jej druhé meno. Lebo nemali ani len poňatia o tom, že pred niekoľkými mesiacmi by sa jej taká poznámka možno skutočne dotkla.
„Nie," zatiahla Starry a prevrátila očami.
„Ty trubka!" vyskočila Rebecca zo stoličky. „Tak ty že sa nevieš smiať?" natiahla za ňou ruky a začala ju štekliť.
Starry ustúpila a začala sa chichotať. Bola šteklivá a nemohla tomu nijako zabrániť. So-Eun sa na nich iba pozerala bez slova. V tom momente jej prišli také mladé a šťastné. Ona si pripadala ako starena, ktorú už žiadna radosť v živote nečaká.
„So-Eun, podrž mi ju!" prikázala jej Rebecca.
Zdvihla pohľad a pozrela sa na Treya, ktorý stál bokom vzadu. Ich pohľady sa stretli a on slabo prikývol hlavou. Vlastne ani nevedela, kedy si začala odopierať všetky radosti v živote. Myslela si, že už nemá právo na smiech. Tieto detinské hlúposti, čo tu ony dve teraz vystrájali, sa jej zdali pod úroveň. Ale prečo? Boli mladé a ona predsa od nich nebola oveľa staršia. Jednoducho začala svoju kariéru o čosi skôr.
„No tak!" skríkla Rebecca a jej tón sa začínal podobať hysterickému.
„So-Eun, nie!" Starry sa jej snažila vymotať, ale ona ju chytila pevne.
Začali ju obe štekliť a ona sa musela smiať. Ani jedna z nich si nevšímala, že fotograf medzitým zaostril a fotil jednu fotografiu za druhou.
Keď ju konečne nechali a Starry sa unavená zložila na taburetku, obe sklonili tváre k tej jej.
„Snáď sa na nás nehneváš," povedala So-Eun. V hlase jej bolo počuť úprimnú starosť. „Neber to v zlom."
„Nie, nie," presviedčala ju Rebecca z druhej strany. „Máme ťa rady, Starry."
Obe sa jej pritisli k tvári a fotograf posledný raz stlačil spúšť, kým ďalší ľudia v miestnosti sa rozplývali nad ich vrúcnym priateľstvom.
„Už dosť tých bleskov," zamrnčala Rebecca. „Pomaly už nič nevidím."
Ľudia navôkol sa zase rozosmiali.
„Skvelá práca, baby. Poďte sa pozrieť sem na fotky."
Všetky tri prešli k počítaču, na ktorom sa pomaly zobrazovali ich nafotené obrázky. Starry sledovala tri vysmiate tváre dievčat, ktoré vyzerali, že sú tou najlepšou partiou na svete. Týždeň dozadu si myslela, že sa nikdy neudobria.
„Sme neporaziteľné," šepla Becca.
„Super, skvelá práca, ďakujeme!" prehovoril fotograf.
Spoločne sa poďakovali a rozlúčili so štábom. Prezliekli sa do normálnych vecí a potom ešte s dlhými nechtami a nalíčenými tvárami vyšli na chodbu.
„Nespoznala som sa na tej fotke," povedala Starry.
„To sa bude ešte photoshopovať," mávla rukou Becca. „Uvidíš, že budeme ešte krajšie! Kedy presne vydajú našu skladbu?" obrátila sa k Treyovi.
„Budúci týždeň. Najprv fotky a teaser, nech ich vyburcujeme."
„Trocha sa bojím," povedala So-Eun.
„Žiaden strach, všetko dopadne na výbornú," utešoval ich Trey. „Musím sa ešte staviť za Marcom, takže choďte rovno na byt."
„Hej, hej, žiadne flákanie," odvrkla Becca. „Akoby ma tam nečakal stále kopec úloh. Ale Trey, keďže si povedal, že sme mali posledné mesačné hodnotenie, znamená to, že sa môžeme vyprdnúť na všetky hodiny?"
Trey nereagoval. Obrátil sa a priložil svoj mobil k uchu, ponáhľal sa opačným smerom a vybehol von sklenenými dverami k výťahom.
„Tak poďme, potrebujem sprchu a potom líham do postele," zavelila Rebecca. „Možno konečne dostaneme svoju prvú výplatu. Miniem ju celú na jedlo a sladkosti."
„Nemala by si jesť nezdravé cukry," poučovala ju So-Eun.
Starry vyhrabala z tašky svoj služobný mobil, aby skontrolovala zajtrajší rozvrh. Má tam teda zajtra ísť, alebo sa jej tortúra medzi ostatnými dievčatami konečne skončila? Jej pohľad však upútala správa od Bruna. Od Halloweenskej párty sa mu vyhýbala. Trey dodržal svoje slovo a vybavil jej hodiny spevu u inej osoby, ale ešte sa s ňou nestretla. Bruno o tom však už vedel a počet jeho telefonátov sa neúmerne zvýšil.
Vedela, že sa s ním bude musieť rozísť, hoci spolu nikdy oficiálne nechodili. Pamätala si slová, s ktorými sa rozchádzala s Adamom. Vzťah nemá byť iba o tom... O sexe. Takto mu to povedala.
A predsa, keď si v mysli prehrávala všetky tie spoločné hodiny spevu, uvedomila si, že o ničom inom to ani nebolo. Nechala sa strhnúť lavínou pocitov, bol to niekto z jej minulosti, čo ju načisto opantalo. A neexistoval predsa chlap, ktorý by to nechcel!
To jej Adam chrstol do tváre hneď na začiatku. Ako asi by sa zachoval, keby zistil, že sa s ním nikdy nechcela vyspať, hoci spolu chodili a ona ho mala rada, no a teraz sa milovala s prvým cudzím mužom, ktorého stretla? Dokázal sa hnevať hodiny kvôli maličkostiam, intenzitu jeho zúrivosti si ani len nevedela predstaviť.
Bola pokrytecká. Zmenila sa na osobu, akou sa nikdy nechcela stať.
„Len aby bolo jasné, hneď teraz si rezervujem sprchu," prehovorila Becca. „Možno to tak nevyzeralo, ale bola som trocha nervózna počas natáčania."
„Ty a nervózna?" So-Eun sa zasmiala.
Starry ich nepočúvala. Odpísala Brunovi na správu, že za ním príde. „Dievčatá?" oslovila ich.
So-Eun s Beccou zastali a pozreli na ňu.
„Potrebovala by som si niečo rýchlo vybaviť," povedala im. „Hneď sa vrátim."
„Predpokladám, že o tom Trey nemá vedieť," uškrnula sa Rebecca.
So-Eun nadvihla obočie, ale nepovedala nič.
Starry však už viac neplytvala časom, zvrtla sa a utekala preč. Bruno ju čakal v tej svetlej miestnosti s bielym klavírom, ako vždy. Len čo vstúpila dnu, pribehol k nej, zrejme si jej správu vyložil po svojom. No Starry ustúpila a zabuchla dvere, aby ich náhodou nemohli počuť nejaké túlavé topánky na chodbe.
„Musíme to ukončiť," povedala. „Iba preto som sem prišla."
Chvíľku tam stál, s rukou natiahnutou k jej tvári, no potom ju spustil. „Naozaj si to nechceš ešte premyslieť? Uvedomuješ si vôbec, čo hovoríš?" prehovoril k nej.
Starry na neho pozrela a pokrútila hlavou. Chcel s ňou byť iba preto, lebo mu pripomínala svoju matku. A ona si naivne myslela, že ju má rád kvôli nej. Znova zavrtela hlavou. Celá táto situácia bola absurdná.
„Chcem to ukončiť. Nemala som sa nechať uniesť, bola to chyba. Presne ako si povedal na začiatku."
„Starry..."
„Neklam mi, že to tak nie je."
Nedokázala sa mu viac dívať do očí. Myslela si, že ju ľúbil, bola presvedčená o tom, že je do neho až po uši zamilovaná. Bola to len iskra, čo rozpútala nečakaný plameň.
„Prišla som sem, pretože mám hlas ako ona. Začal si si so mnou, pretože vyzerám a spievam ako ona. Tu nikdy nešlo mňa. Ale o moju mamu."
Zvrtla sa a stlačila kľučku. Cupkala po chodbe a snažila sa čo najrýchlejšie ujsť, aby ju nemohol dohnať. Najhoršie na tom bolo, že začínal byť posadnutý, čoraz častejšie sa snažil vytvárať situácie, kde by boli obaja sami. Vedela, že to posrala. Mala sa držať toho etického kódexu agentúry a nič by sa nebolo stalo. Teraz by z nej bola stále tá stará dobrá Starry. Lenže nie, ona sa musela správať ako šibnutá tínedžerka, ktorá od samej radosti nevie, čo so svojimi hormónmi.
Navyše sa opila na večierku a Noah ju s ním vyfotografoval. Do akej kaše sa to len dostala? Desila sa momentu, kedy sa Noah rozhodne, že svoju fotku zneužije.
Mala to ukončiť omnoho skôr. Koľko týždňov sa mu vlastne už vyhýbala? V mobile nalistovala kalendár so stretnutiami od rána do večera. Vracala sa späť i dopredu, keď si náhle uvedomila, že mešká nielen s lekciami spevu.
Obliala ju horúčava. Snažila sa rozpamätať, kedy mala naposledy svoje dni, no nevedela to presne. Záznamy zostali v jej starom mobile, do toho nového si kalendár nepreniesla a prestala si to značiť. Nemala na to vôbec čas.
V krku jej vyschlo. Vedela, že sa bude musieť o tom s niekým porozprávať. Nemôže niečo také riešiť s Treyom, bol to predsa chlap. No teraz mala dve dievčatá, ktorým dôverovala.
Keď odomkla dvere, začula z kúpeľne hukot vody. Rebecca bola zrejme v sprche. Starry sa vyzula a prešla cez chodbu rovno do izby. So-Eun sedela na posteli. V rukách mala akúsi retiazku s príveskom. Slabo sa usmievala. Akurát všetko vkladala do zamatovej krabičky. Otvorila skriňu a jednu z jej malých zásuviek, aby svoj poklad schovala.
„So-Eun," prehovorila Starry, no nemalo význam pokračovať.
So-Eun sa k nej obrátila, na perách mala ešte stále úsmev. Chcela jej niečo odpovedať, no potom si všimla, že Starry je nervózna. Postávala tam, v očiach obavy, čelo zmraštené. Ruky sa jej triasli.
„Čo sa deje?" zvážnela So-Eun.
„Kedy si naposledy mala svoju menštruáciu?" opýtala sa jej Starry.
„Keď tak nad tým premýšľam, meškám už asi vyše týždňa. Stáva sa to často. Dva roky som nič nerobila, no potom som náhle preskočila na tvrdý tréning. To rozhádže cyklus ktorejkoľvek žene. Takže by si mala byť pokojná, tvoje telo len nebolo zvyknuté na takú záťaž."
Vtedy si uvedomila, že Starry vôbec nebola pokojnejšia.
„Starry," stíšila hlas, akoby sa bála, že ich bude počuť až do kúpeľne. „Ty si s niekým spala?"
Starry slabo prikývla. V ústach mala sucho.
Dvere na izbe sa treskotom otvorili a oni podskočili. Rebecca už oblečená v pyžame a s uterákom na hlave vletela do izby ako tornádo. Vycítila podivnú atmosféru, ktorá sa niesla izbou a zastala.
„Čo sa deje?" opýtala sa dievčat. „Už si sa vrátila od svojho frajera?" zavŕtala položartom do Starry.
„Nie, tak to nie je," povedala Starry. „Nebol to môj frajer."
Rebecca zabuchla dvere na izbe a sadla si na svoju posteľ. „Chápem, takže nejaký kamoš s benefitmi. Alebo iba benefit?" zachichotala sa. „To by som na teba nikdy nepovedala. Vždy sa hráš na takého nevinného anjelika."
So-Eun sa zhrozila: „Ale kedy? Máme oddelené hodiny, dokonca celé poschodia. Neexistuje, že by si sa mohla stretnúť s nejakým mužom. A naše rozvrhy sú tak nabité, že na to ani len nemáme čas. Hlavne teraz, na začiatku. Bolo to počas večierka?"
„Nie," odpovedala Starry. „Skôr."
„Takže to musel byť niekto zo zamestnancov," uhádla správne Rebecca. „Ale kto?"
„Bruno," prezradila im Starry.
„Žartuješ," pípla So-Eun.
„Nie."
„Bruno sa v živote žiadnej ženy v tejto agentúre ani len nedotkol. Niektoré sa ho dokonca snažili zbaliť, no neúspešne."
Nevedela, či jej to malo zdvihnúť náladu, alebo naopak. Každopádne, cítila sa ešte horšie. „Pozná ma. Pochádza z môjho rodného mesta." To, že poznal aj jej mamu, radšej zamlčala.
„Takže predsa kamarát s benefitmi," skonštatovala Rebecca.
„To je teraz úplne jedno, Becca," zahriakla ju So-Eun. „Potrebujeme test. A potom ťa Trey bude musieť zobrať k doktorovi. Pre istotu."
Becca zahvízdala.
„Nechcem, aby o tom vedel Trey."
„Prepáč, Starry, ale nemáme na výber. Musíš sa naučiť dôverovať mu. Toto je veľmi zlé. Presne pre takéto veci sa nás snažia vždy držať oddelene. Chceš mu to povedať ty, alebo mám radšej ja?"
Starry pokrútila hlavou.
So-Eun vzala svoj mobil a vyšla z izby. Starry sa podlomili kolená a padla na zadok. Schovala tvár v kolenách. Čo sa stane, ak bude tehotná? Jej kariéra speváčky tým definitívne skončí, zrejme budú musieť zrušiť úplne všetko. A čo na to povie otec? A ešte keď sa dozvie, s kým to je? Určite si Bruna pamätá. Je medzi nimi príšerný vekový rozdiel. Porazí ho.
„Starry?" Eun sa vrátila naspäť do izby. „Trey všetko vybaví. Zajtra ráno ti donesie test a potom ťa vezme k doktorovi na krv."
„Dobre," povedala.
Všetky tri si vzdychli.
„Zdá sa, že najväčšia svätica z našej skupiny je napokon najdivokejšie dievča," mykla plecami Rebecca.
„Nie som jediná, hej?" zašomrala Starry.
Rebecca preskakovala pohľadom zo So-Eun na Starry. Nechápala jej narážku.
So-Eun sa nadýchla: „Asi by som vám mala niečo povedať. Ale musíte si to nechať pre seba."
Bạn đang đọc truyện trên: AzTruyen.Top