Palác bol tak obrovský! Kebyže sa nedržím za Mayou, už dávno by somsa tu bola stratila. Všade po stenách boli povešané rôzne obrazy mužov, no našlo sa tu dokonca aj zopár žien. Všetci boli namaľovaní s rovnakou korunou, ktorá ležala na hlave kráľa. Očividne bývalí panovníci.

Bolo tu mnoho chodieb a v každej minimálne desatoro dvier. Každé boli úplne rovnaké. Boli vyrobené z dreva, z celého paláca vyzerali najobyčajnejšie.

Okien tu zas tak mnoho nebolo, no občas som sa pri nejakom zastavila a so zatajeným dychom obdivovala záhradu, ktorá bola naozaj veľmi prekrásna. Žiarila najrôznejšími farbami, plná príjemnej atmosféry. Rastliny v nej som doteraz nikdy nevidela, no túžila som si zopár z nich odtrhnúť.

Celú túto príjemnú chvíľku pokazil muž, ktorý sa nečakane objavil za nami a prehovoril neutrálnym hlasom, ,,páči sa vám záhrada, slečna?"

Otočila som sa zároveň s Mayou, ktorá okamžite sklopila hlavu a hlboko sa uklonila. Ja som tam stála ako socha a premeriavala si pohľadom neuveriteľne krásneho muža plného šarmu s nebeskými očami, ktoré sa vpíjali jedine do mňa.

Keď si všimol, že nemám v pláne napodobiť Mayiin spôsob privítania, naklonil hlavu na stranu, uškrnul sa a jemne prižmúril oči.

,,Asi nevieš, kto som," uchechtol sa nadomnou.

V tej chvíli mi už tak sexy nepripadal.

Nafúkanec!

,,Nebudem sa kľaňať nikomu v tomto stupidnom kráľovstve, ktoré zapríčilo, že som bola donútená opustiť svoj svet!" nahnevane som rozhodila rukami.

Maya ostala strnulo stáť na mieste a zabodla do mňa pohľad plný strachu a obáv.

Muž prekvapene nadvihol obočie. Nenechal sa rozhodiť mojimi slovami.

,,Takže to ty si to dievča, ktoré moji muži doviezli," premeral si ma pohľadom od hora nadol, ,,za tvoje slova by som ťa mohol dať kľudne povesiť."

,,Ale neurobíte to. Vzali ste ma sem z nejakého dôvodu a verte tomu, že ja na to prídem," venovala som mu úsmev plný posmechu a pohŕdania.

V očiach muža sa zablískla zlosť, ktorá ale okamžite zmizla, ,,takto by ste s princom vravieť nemala. Možno vás nemôžem dať zabiť, ale zmlátiť určite. Dávajte si pozor na svoje slová, slečna, lebo ich môžte trpko oľutovať," sykol a namrzene odišiel.

Maya ako keby sa až teraz po celú dobu prvýkrát nadýchla.

,,Zbláznila si sa?!!" skríkla na mňa, ,,to bol predsa princ!"

,,Tvôj princ. Môj nie. U nás vládne demokracia už mnoho rokov. Vy ju avšak nikde pod touto vládou mať nebudete," poohrnula som nad tým perou a kráčala ďalej chodbou.

Jedáleň sa nachádzala na druhej strane paláca. Dvere boli dvojkrídlové a ako jediné boli vyrobené zo železa. Maya mi dvere otvorila, no do miestnosti nevstúpila. Všetci na mňa upreli svoj pohľad, skúmali ma ním a potichu sa nad čímsi rehotali.

Odignorovala som ich a usadila sa od všetkých osôb o trochu ďalej. Ako keby kúzlom sa predomnou zjavili taniere s veľmi chutne vyzerajúcim pokrmom. Ja osobne som veľmi rada varila, no nikdy sa mi nepodarilo čosi takéto výborné!

∆∆∆

Večera bola skvostná. Niektoré chute mi nič nevraveli, avšak bolo to naozaj výborné.

Maya ma viedla chodbou naspäť, keď v tom nám cestu zatarasila partička troch opitých mužov, ktorý sa na nás úlistne usmievali. Rozhodne neboli triezvy.

,,Dievčatká, kam máte namierené?" uškrnul sa ten najvyšší z nich.

Ani jeden z nich nevyzeral príťažlivo. Na mňa mali až príliš dlhé vlasy a brady.

,,Do svojej izby. Takže vás poprosím, aby ste nás nechali prejsť," zamračila som sa na nich.

Všetci sa naraz rozosmiali. Prvý z nich ma schytil za ruku a potiahol k sebe. Druhú mi dal okolo pása, nepríjemne nízko nad mojim zadkom.

,,Nechajte moju pani prejsť, ak nechcete mať čo dočinenia s Vašim Veličenstvom," ozvala sa potichu Maya, plná nervozity a strachu.

Muž nad ňou len pokrútil hlavou a rukou mi zastrčil prameň vlasov za ucho, ,,takúto krásku si nenechám újsť. A už duplom nie človeka," uškrnul sa.

,,Nechajte ju okamžite napokoji!"

Všetkých mužov okamžite odhodilo do steny za nimi plnou silou, po ktorej ostali kľačať na zemi a skuvíňať od bolesti.

Princ si to k nám nakráčal s maximálnou parádou. Hnev z neho doslova sršal.

Muži sa ani nestihli postaviť na nohy, keď v tom do nich udrela ďalšia dávka mágie, ktorá otriasla celým palácom. Muži sa zvalili na zem a už sa nepostavili.

Otočil sa našim smerom, preskúmal ma pohľadom a následne sám nad sebou pokrútil hlavou, ,,práve som zachránil dievča, ktoré ma ešte len pred dvomi hodinami stihlo nevýsostne uraziť."

,,Ďakujeme vám," ozvala sa Maya a sklopila pred ním hlavu.

On sa však pozeral len na mňa, ,,ani teraz sa mi nepokloníš?"

,,Neskláňala som sa ani pred tvojim otcom, tebe sa nepokloním už vôbec."

,,Vieš čo? Nabudúce ťa už nechám na pospas osudu, dobre?" obišiel ma a odišiel.