(73)

Okolo siedmej už pripravovali Areum do postele. Taehyung jej pomohol obliecť si pyžamo a zaplietol jej vlásky, zatiaľ čo Jeongguk ich fascinovane sledoval. Nikdy nechápal, ako dokážu ľudia s vlasmi takéto veci. Potom sa zobral a išiel jej po teplé mlieko.

Všetci sa skrútili na Areuminej malej postieľke; Taehyung sa posadil do staršieho lona a oprel sa mu o hruď. Mladší Areum prečítal rozprávku z knižky, v ktorej bolo plno farebných obrázkov.

Pri každej postave menil hlasy, no Jeongguk bol najviac očarený jeho barytónom. Taehyung jej rozprával príbeh o tom, ako ryba magicky našla svojich rodičov.

„Dobrý noc, ocko, dobrú noc, tati," zívla si Areum a rozkošne sa pritúlila k vankúšu.

„Dobrú," povedal potichu Taehyung a odhrnul jej túlavé detské vlásky z čela. Čakali, kým nezačala pochrapkávať a potom zhasli všetky svetlá.

Taehyung mu potom povedal, že sa ide osprchovať a nechal ho s Areum samotného.

V skutočnosti určite nebola ich, v biologickom zmysle, no vyzerala ako oni. Mala malý a krásny nos ako Taehyung a lanie veľké oči ako Jeongguk. Staršiemu pri pohľade na ňu poskočilo srdce.

„Si to ty, tati?" zamrmlala.

„Áno, princezná," odpovedal potichu. Otočila sa k nemu a s iskrivými hnedými očkami sa naňho pozrela.

„Aj ja som ti pomohla zachrániť celý deň, vieš," povedala ospalo. „Svojou magickou mocou."

„Bolo to od teba veľmi odvážne," povedal s úsmevom Jeongguk a ona ho chytila malou rúčkou za palec. „Čo si urobila?"

„Najprv som videla, ako Hollyho zrazilo auto a bola som z toho smutná, tak som si priala, aby sa to nikdy nestalo," vysvetlila ospalo Areum. „Potom... pristál na Geopuminom nose modrý motýľ. Zamával krídlami a stalo sa kúzlo. To je moja motýlia mágia."

„Tvoja... tvoja čo?" spýtal sa šokovane Jeongguk. „Ako tvoja motýlia mágia funguje?"

„Prenieslo nás to do času predtým, než veverička utiekla," povedala Areum. „Tak vidíš, tati, aj ja som zachránila deň. Ockovi to nepoviem, neboj sa."

„Dobre, zlatko," povedal Jeongguk. Panikáril, no snažil sa vyzerať pokojne, aby svoju dcérku neznepokojil. „Ďakujem, že si mi pomohla zachrániť deň."

„Nemáš zač," povedala. „Milujem ťa, tati."

„Aj ja teba," povedal a pobozkal ju na čelo.

Šokovane vyšiel z izby. Nemohla – nemohla to byť ona, ktorá sa vrátila v čase, však? Ale nebola ako on, bol si tým istý, pretože ona videla modrého motýľa a on nie.

Ale bola tu aj možnosť, že to mohla spraviť úplne sama, zatiaľ čo Jeongguk vždy potreboval Jikana, aby mohol cestovať v čase. Jikan mu povedal, že nad svojou mocou získa kontrolu, keď si na ňu zvykne. Vtedy bude úplne sám schopný manipulovať s časom. A Areum to dokonca dokázala ako trojročná.

Musí sa porozprávať s Jikanom.

Ak má naozaj aj ona tú moc, mal by jej povedať, že ju má aj on? Alebo počkať, kým nebude o niečo staršia? Čo keď ho požiada o pomoc a bude sa ho pýtať otázky, na ktoré nemôže odpovedať? Sotva o tom niečo vedel...

No tiež si uvedomoval, že v tejto dobe je len dočasne a o chvíľu bude mať znovu sedemnásť. Takže má desať rokov na to, aby sa rozhodol, či tú moc chce ovládnuť.

Úzkosť sa mu vytratila z hlavy v momente, kedy si ľahol k Taehyungovi do postele. Pokiaľ išlo o ich vzťah, bolo to tu jednoduchšie. Ani si oň nemusel robiť obavy.

Tváre mali neďaleko seba, nohy prepletené a jemne sa držali za ruky. Taehyungová tvár bola tak neuveriteľne blízko, že si nemohol pomôcť, no naklonil sa a na chvíľu spojil ich pery.

Napokon sa odtiahol; palcom mu prešiel cez spodnú peru a znovu ho pobozkal na ústa, potom na špičku nosa, líčka a viečka. Mladší vyzeral v mesačnom svite naozaj nádherne.

Teraz Jeongguk neľutoval, že svoju orientáciu priznal – ten rok nepríjemností na strednej škole naozaj stojí za to, čo má teraz. Niekedy je dobré prechádzať si utrpením.

Ani nevedel ako a len čo zaspal, v lone pocítil roj motýlikov, ktoré konečne našli to, čo hľadali.

©misanthrpic [ao3]
All rights reserved

T/N

Čo by ste povedali na to, ak by som dneska tento príbeh doprekladala?😏 Je u nás zlé počasie, takže nemám čo robiť 😢❤

Bạn đang đọc truyện trên: AzTruyen.Top