Butterfly Cafe vyzeralo rovnako ako pred desiatimi rokmi. Len čo vošiel dnu, chlad, ktorý sa mu usadil na koži, sa stratil a nahradilo ho upokojujúce teplo.

S Taehyungom žili v centre Seoulu a táto kaviareň bola na kraji mesta, takže musel využiť všetky aplikácie na mobile (bolo to niečo ako Pokémon Go, ale s tým, že miesto pokémona tak boli šípky, ktoré mu hovorili, kam má ísť. Bolo to užitočnejšie ako Google mapy).

Keď išli autobusom, Areum sa rozprávala s hocikým a so všetkými – Jeongguk si všimol, že nejakým spôsobom sa do nej ľudia zamilovali, bola úplne ako jej Papa.

Rozhliadol sa po kaviarni. So študentami okolo to tu bolo rušné. Cez víkendy tu študenti ticho študovali a páriky vedľa seba sedeli s hrnčekmi horúcej kávy. Slabo sa usmial – bol teraz omnoho starší ako ktorýkoľvek z týchto ľudí.

Ale teraz bola kaviareň prázdna, takže išiel rovno k pultu a zdvihol naň Areum. Videla odtiaľ všetky dezerty.

„Chlapče," povedal známy hlas. Za pultom stál Jikan. Vôbec sa nezmenil – vlastne vyzeral aj mladšie.

„Jikan," povedal Jeongguk, bol príjemne prekvapený. „Som tu, aby som sa naraňajkoval a, uh, porozprával sa s vami."

„Veľmi dobre," naklonil Jikan hlavu. „Chcela by si mladá dáma, kým sa porozprávame, niečo objednať?"

„Áno, prosím, pane," povedala Areum zdvorilo a už sa v Jeonggukovom náručí krútila, aby sa lepšie pozrela na vystavené dezerty. Položil ju tak, aby sedela na doske a kývala maličkými nožičkami.

„Takže, chlapče, nie, muž," povedal Jikan. „Baví ťa to?"

„Prečo som tu?" spýtal sa. „Nepil som žiaden čaj ani nič. A toto je budúcnosť. Nikdy som tu nič nespravil."

„Zdá sa, že máš nad svojou mocou dosť kontroly aj na to, aby si cestoval bez mojej pomoci," povedal Jikan zamyslene. „To je veľmi dobré."

„Neurobil som to zámerne," povedal Jeongguk. „Proste sa to stalo."

„Niekedy v návale veľkých emócií môže tvoja moc... urobiť rozhodnutie za teba," povedal opatrne. „Možno sa rozhodla, že budeš potrebovať vedieť svoju budúcnosť. Možno ti to má pomôcť vo tvojom čase."

„Takže... ma sem moja moc priviedla, aby ma niečo naučila?" spýtal sa Jeongguk zmätene. „Mám naozaj vnímavú mágiu. Skvelé."

„Je to naozaj skvelé." Jikanovi sa zaiskrilo v očiach.

„Takže ak sa zobudím v čase starých Egypťanov, tak to sa mi len moja moc bude snažiť pomôcť s domácou úlohou z histórie?" povzdychol si Jeongguk.

„Tvoju moc žiadna domáca úloha z histórie nezaujíma," povedal seriózne Jikan.

Jeongguk by mal obmedziť používanie sarkazmu a možno byť trochu priamejší.

„Kedy sa vrátim naspäť do svojho času?" spýtal sa.

Jikan sa naňho pozrel.

„Keď sa naučím svoju lekciu, samozrejme." Jeongguk pozeral dosť sci-fi filmov, takže to vedel.

„Takže. Bavíš sa?"

„To závisí od okolností," povedal. „Naozaj takto vyzerá moja budúcnosť? Alebo ju len vytvorila moja moc – tento dokonalý svet, aby som sa tu mohol naučiť to, čo potrebujem vedieť? Pretože nechcem mať nič, čo si sám nezaslúžim – "

„Tvoja moc až takto ďaleko nesiaha," odpovedal Jikan. „Všetko, čo tu máš, je tvojimi vlastnými činmi."

„Oh," uľavilo sa mu. „Tak potom áno. Naozaj si to tu užívam."

„Môžem dostať toto, tati? Vyzerá to naozaj mňami a sú na tom aj jahody!" povedala mu Areum.

„Samozrejme," povedal jej a potom sa otočil späť k Jikanovi. „Ďakujem ti za to. M – milujem to tu."

„Zaslúžiš si to," povedal Jikan. Jeongguk si to nemyslel, ale koho by o tom presviedčal?

Zaplatil všetko, čo Areum chcela a ukázalo sa, že na uskutočnenie transakcie potreboval stlačiť iba jedno tlačidlo na obrazovke. Pri konečnej sume sa trochu zamračil – chcela jahodový koláč s čerstvou šľahačkou a mätovými lístkami, zákusok so slaným karamelom, dva ovocné koláčiky, veľký keksík a prekvapivo malinový muffin s bielou čokoládou – ale dobrých desať rokov ju ešte neuvidí, takže mu to nevadilo.

Poďakovali Jikanovi a Areum trvala aj na tom, aby ju Jeongguk celú cestu domov niesol, čo nebol problém, pretože bola ľahká ako pierko.

„Zlato, som doma!" skríkol, keď dorazili do bytu.

Taehyung zdvihol zrak od knihy a pozrel sa na zabalené zákusky na stole.

„Oh môj bože," povedal, „príliš ju rozmaznávaš."

Jeongguk pokrčil plecami. Videl, že Taehyung je v skutočnosti z toho veľmi rád, aj keď sa to snažil zakryť mrzutosťou.

„Nie je to len ona, koho chcem rozmaznávať," povedal, na čo sa naňho pozrel, no keď Taehyung prechádzal okolo, stisol mu ruku.

Nasledujúcich dvadsať minút bolo takmer najlepších v Jeonggukovom živote. Sedeli pri stole a delili sa o jedlo, ktoré len tak mimochodom chutilo božsky. Areum zobrala do rúk šľahačku a jahodovú polevu, ktorú utrela Taehyungovi o tvár. Jeongguk sa chvíľu solídne smial, potom sa ale naklonil a pomocou úst mu ju vyčistil, až kým nemal tvár bez kúska šľahačky. Taehyung sa smial a Areum na nich nechápavo pozerala.

Našťastie mu Taehyung aj dovolil ho nakŕmiť kúskami muffin pomocou bozkov, pričom sa celý čas červenal. Areum sa ho spýtala, či ju nakŕmi tiež a on poslúchol.

Potom 'nakŕmila' aj Geopum, omrvinky a cukor mala po celom plyši („Operieš to ty, Jeon Jeongguk!"), zatiaľ čo Jeongguk počúval, ako Taehyung rozpráva o svojej práci. Aj tak ale ničomu nerozumel. Zistil, že mladší je psychológ a práve píše druhú knihu o prekonávaní zneužívania, keďže tá prvá mala naozaj úspech. Bol naňho veľmi hrdý.

Potom sa všetci rozvalili v obývačke pred televízor; Areum sedela na zemi, kde objímala Geopum s nejakou prikrývkou. On s Taehyungom sedeli na gauči. Mladší písal na notebooku (nevyzeralo to ako normálny laptop, ktorý by videl na každom kroku) – pravdepodobne tú knihu – zatiaľ čo Jeongguk s hrôzou sledoval Areumnino predstavenie.

„Naozaj máš rada ryby, však, Areum?" zamrmlal. Ryby sa postavili na chvosty a rozprávali sa s predavačkou obchode s potravinami.

„Je toto jedlo pre ryby?" spýtala sa ryba publika a zdvihla paradajku.

„Nie!" hystericky sa zachichotala Areum. „To je rajčina!"

„Myslel som si, že to je jedlo pre ryby," povedal Jeongguk.

„Nebuď hlúpy, tati," odpovedala Areum. Jeongguk sa naklonil a zaťahal ju za jeden francúzsky vrkôčik (Taehyung z budúcnosti bol naozaj dobrý v dievčenských účesoch) a ona ho so smiechom jemne udrela po ruke.

Jeongguk sa prisunul bližšie k Taehyungovi a oprel si hlavu o jeho plece. Pozrel mu do laptopu a niečo si tam prečítal.

„Je to naozaj dobré," povedal. „Čítal som už prvú časť, však?"

„Ty vieš, že áno," povedal Taehyung a ďalej rýchlo pokračoval v písaní. Klávesnica nemala žiadne klávesy, bol to len obdĺžnik zo skla, na ktorom boli písmenká. „Počkaj. Skoro som ti zabudol povedať."

„Čo?" spýtal sa Jeongguk.

„Dostali sme pozvánku na svadbu," povedal Taehyung. „Wonshin sa bude v lete ženiť s tým Jamesom. Bude to v Londýne, takže si musíme vziať na pár dní voľno. Zaplatili nám na tri noci pobyt v hoteli, ale letenky zahrnuté nie sú."

„Wonshin?" zopakoval zmätene Jeongguk. „Ako ten zo strednej?"

„Áno, Jeongguk," povedal mladší, akoby bol dieťa. „A predtým ako pôjdeme, by sme si mali precvičiť angličtinu."

„Wonshin si bude brať muža?" zalapal po dychu. „Brita?"

„To sa zvyčajne stáva, keď si gay," zdvihol obočie Taehyung. „Je ti dobre? Vyzeráš byť z toho trochu mimo."

„Wonshinova angličtina je na hovno," povedal Jeongguk. Aby mal byť úprimný, on a vziať si nejakého Brita?

Taehyung sa naňho znepokojene pozrel.

„Pozor na jazyk! Wonshinova angličtina je plynulá – veď tam žije!" povzdychol si mladší.

„S Jamesom sme sa stretli, keď minulý rok prišli do Seoulu. Nespomínaš si?"

„Oh, áno," zaklamal Jeongguk. „Ten James."

Taehyung si odfrkol, no nič nepovedal.

To bolo pre staršieho do istej miery prekvapenie. Jeho kamarát, Wonshin, ten na sto percent hetero, ten homofóbny futbalista Wonshin, sa ide ženiť s mužom? Nemohol tomu uveriť.

Bol trochu rád, že sa vráti do svojho skutočného času a bude tam čeliť tomu tupcovi, Wonshinovi.

„Lee Sooyoung chcela niečo s obžalobou," povedal starší, pretože bol z tohto všetkého stále trochu zmätený. Taehyung prestal písať a zamračene sa naňho pozrel.

„Povedal som ti, že to spraví," povedal súcitne mladší. „Čo budeš robiť?"

„Povedal som svojej sekretárke, aby to vybavila v DA kancelárií," povedal, čím citoval ženu z telefónu. Čo? Aj keď je jeho osoba budúci právnik, nevedel nič o obžalobách a okresných štátnych zástupcoch.

„Hovoríš jej sekretárka?" povedal so zdvihnutým obočím Taehyung. „Čo ste sa s Yujin zase pohádali? Ako to, že stále nedala výpoveď, nerozumiem."

„Je to len zo srandy," povedal Jeongguk obranne, aj keď netušil, či to tak môže byť. Z predchádzajúceho hovoru to nevyzeralo byť vážne, aj keď Yujin znela naozaj naštvane.

„Ja viem," priznal mladší.

„Tiež sa pýtala či dnes ideme na rodičovské stretnutie a venovať sa deťom," zamračil sa Jeongguk. Čo to, sakra, medzi dospelými znamenalo? Nebolo to tak, že by mal nejaký pomer so svojou sekretárkou – nevedel si predstaviť, že by sa čo i len pozrel na niekoho iného, než na Taehyunga. A tiež.... Yujin bola žena.

„Úplne som na to zabudol," zastonal Taehyung. „Môžeš s Areum ísť? Naozaj to musím dokončiť..."

„Samozrejme," povedal bez premýšľania Jeongguk. Možno mu to potom bude dávať oveľa väčší zmysel.

©misanthrpic [ao3]
All rights reserved

T/N
Dobrý večer (☞ ͡ ͡° ͜ ʖ ͡ ͡°)☞

Schválne, kto sa na mňa tešil?😎❤ Som vás trošku prekvapila časťou takto na večer, čo?😂

Úprimne som to stihla len tak tak xd Som do ntb pozerala so zalepenými očami, takže len čo toto vydám, tak pôjdem už spať🥰❤

Takže dobrú noc a dobre sa všetci vyspinkajte❤

Luv u!😍❤