„Prečo si prišiel?" spýtal sa Jeongguk. „Tvoj otec – nechceš sa k nemu vrátiť, že nie...?"

„Moje vysokoškolské úspory," zamrmlal Taehyung, jeho hlas bol príliš tlmený plačom a smútkom. „Minul ich na právnika a na... vyplatenie kaucie."

„Oh," povedal Jeongguk. Snažil sa znieť neutrálne. Nemohol sa teraz len tak rozbehnúť po schodoch a Taehyungovho otca uškrtiť. „To je skurvene zlé. Je mi to veľmi ľúto. N-nezaslúžil si si toto všetko, Taehyung. Tvoj otec je skurvysyn."

„Nemôžem ísť na vysokú," povedal Taehyung, akoby ani nepočul, čo Jeongguk povedal. „N-nemôžem – nemôžem odtiaľto odísť. Nemám kde zostať... okrem tohto miesta, ale nechcem – nemám budúcnosť –"

„Čo? Zostaň s nami," povedal Jeongguk. To bolo to, čo robil už mesiace. „Moji rodičia ti vysokú zaplatia. Viem, že si prišiel o všetky svoje peniaze – čo je strašné, kurva – ale môžeš ísť na vysokú. Môžeš si robiť, čo chceš."

Zdalo sa, že to Taehyunga potešilo, pretože sa mu nahrnuli do očí slzy. 

„Taehyung, prestaň, prosím," povedal zúfalo Jeongguk, znovu natiahol ruky k tým jeho, no Taehyung ich odtiahol. „Tvoj otec sa zmanipuloval..."

„Daeshim bol moja chyba. Pokúsil si sa ma zastaviť a ja som nepočúvol. To, čo mi urobil – to, o čo sa snažil – spôsobil som to ja – neviem nič spraviť dobre – a odohnal som ťa preč, všetko som pokazil a ty ma nenávidíš, aj tvoji rodičia –"

„Milujem ťa, ty idiot," skríkol Jeongguk a Taehyung sa odmlčal. „Nenenávidím ťa. Nie – nie po tom všetkom."

Taehyung sa naňho s vytreštenými očami pozeral, potom sa začervenal a otočil hlavu na stranu.

„Nemyslíš to vážne," zašepkal mladší.

„Milujem ťa," povedal Jeongguk. „Pozri sa na mňa a povedz mi, či klamem."

Keď sa Taehyung ani nepohol, Jeongguk sa pomaly otočil a sadol si pred neho. Trochu sa skrčil, až tak veľmi, že cítil na tvári Taehyungov dych. Pomaly zdvihol ruky a chytil ho za čeľusť. Pokožku mal mokrú od sĺz.

„Taehyung, pozri sa na mňa," povedal Jeongguk. Taehyung bol taký vrelý a živý, dýchal.

Urobil tak, ako mu povedal a spodná pera sa mu trochu zachvela. 

„Milujem ťa," povedal Jeongguk. „Veríš mi?"

Taehyung zažmurkal a skúmavo ho sledoval. Potom vydýchol, zatvoril oči a prikývol.

„Dobre," vydýchol Jeongguk. „Som rád."

Tentokrát, keď sa k nemu naklonil, Taehyung sa mu sám vrhol do náručia. Jeongguk mu pevne omotal ruky okolo pása a vtiahol si ho do lona, chcel ho mať pri sebe čo najbližšie. Tvárou sa obtrel o Taehyungové spotené vlasy a zatvoril oči.

Mnohí si myslia, že najväčšiu moc zo všetkých má Osud. Iní veria, že je to Láska.

„Nezaslúžim si ťa," zamrmlal mu Taehyung do krku. Jeongguk stuhol, no potom sa uvoľnil.

Trochu sa odtiahol a mladší sa naňho pozrel. Sklonil sa a pritlačil si čelo k tomu jeho.

„Urobil si toho pre mňa neuveriteľne veľa," povedal Jeongguk, zdrvujúco smutne a zamilovane.

„Nevieš, ako – možno nikdy nebudeš vedieť ako, ale – dobrého človeka si zo mňa urobil ty, zachránil si ma."

„Nezachránil som ťa," povedal Taehyung. „Zničil som ťa."

„Zaslúžiš si všetko," povedal Jeongguk. „Urobil by som pre teba čokoľvek."

Taehyungové tvár nabrala ružovú farbu a nemohol vyzerať krajšie ako teraz, aj keď bol mokrý od sĺz a špinavý.

„Mýliš sa," povedal Taehyung, no teraz sa trochu usmieval. Jeongguk ho chcel pobozkať, no prekonal sa. Mladší bol teraz príliš zničený – nechcel toho využiť.

Miesto toho iba natiahol ruku a zastrčil mu pramienok vlasov za ucho. Následne ruku trochu presunul na jeho zátylok a užíval si tepla, ktoré z jeho tela vyžarovalo.

Taehyung sa k nemu naklonil, naklonil hlavu a ruky mu spočinuli na staršieho košeli.

Jeongguk nebol taký hlúpy, aby si myslel, že teraz budú šťastný. Nebolo to tak – Taehyung sa bude musieť z toho všetkého vyliečiť a ak by mal byť úprimný, tak aj on sám. No niekedy potom by mohlo byť šťastie oveľa hmatateľnejšie. Najmä po tom, čo sa vyliečia spoločne.

Trochu sa mu roztočila hlava a pritiahol si Taehyunga bližšie. Vracali sa mu žalúdočné kŕče.

„Si v poriadku?" spýtal sa ho Taehyung. „Jeongguk. Čo sa deje?"

„Nič, len som trochu unavený," slabo sa zasmial a pozrel sa na svoje brucho. Bolestivo sa mu zvieralo a po bokoch cítil ľadovo chladné pazúre, ktoré ho akoby trhali zvnútra. Trochu sa zachvel a žalúdok sa mu ešte viac zovrel. „Možno som aj trochu hladný."

„Oh môj bože," počul, ako Taehyung povedal, hoci jeho slová počul o trochu vzdialenejšie. Jeho tvár sa mu začala pred očami rozmazávať a potom sa zrazu ocitol na podlahe.

„H-halo? Potrebujeme sanitku – áno, prosím, môj kamarát odpadol – oh, áno, a-adresa je –"

Snažil sa povedať Taehyungovo meno, no potom sa stratil v temnote. 

©misanthrpic [ao3]
All rights reserved

T/N
Ahojky 🥰💘

Ako sa máte? Snáď je dneska u vás také slniečko ako tu 🥺💖

Všimla som si, že väčšina z vás originál nečítala a rovno sa vrhla do neznáma *-* Trochu ma to potešilo 🥰💖

Už sa pomaličky blížime k poslednej zápletke a potom... koniec 🥺 Bude mi to chýbať 🥺💔

Užívajte si dníka!👀💖💖

Luv u!!🥰💘