V ten večer si Jimin neodpustil spomenúť Lea.

„Ten kokot ma stále nerešpektoval a potom vás chcel urážať!" odfrkol si Jimin, zatiaľ čo chodil tam a naspäť.

Jungkook zaťal čeľusť, akonáhle mu to Jimin povedal. Taehyung si povzdychol, zatiaľ čo sedel na podlahe s notesom v lone. Vedel, že to nebolo dobré. Jimin práve Jungkooka burcoval.

Taehyung sa pozrel na Jungkooka, ktorý bol viditeľne naštvaný, keď sa k nemu Jimin priplazil. Taehyung odložil notes a prehovoril: „Jungkook nemôže s tým urobiť nič."

Jungkook vzhliadol.

„Nie, môžem. Ten kokot mal byť potrestaný, už keď zranil Jimina prvýkrát!"

Jimin vedľa neho prikývol.

„Jimin, nemal by si Jungkooka takto využívať," povedal Taehyung, „nie je tvoj nájomný vrah."

Jimin si odfrkol.

„Ja ho nevyužívam!"

Jungkook Jimina objal pevnejšie.

„Mne to nevadí. Chcem, aby mal to, čo chce."

Taehyung vstal a ustúpil.

„Nie je to správne a ty to vieš," povedal Taehyung, „Jungkook, ak to urobíš, zničíš si šance dostať sa budúci rok do futbalového tímu."

Jimin si povzdychol, pretože vedel, že Taehyung má pravdu. Bol sebecký a využíval Jungkooka. Cítil sa teraz zle.

„Ten Leo potrebuje príručku," povedal Jungkook.

„Môžete si s ním pohovoriť, ale ja pôjdem s vami, aby ste neurobili nejakú hlúposť," povedal Taehyung.

„Dobre," povedal Jungkook, „musím mu povedať, aby si, kurva, zavrel hubu."

Jimin prikývol a oprel si hlavu o Jungkookovo rameno, zatiaľ čo mu objímal ruku. Taehyung sa vrátil k svojmu notesu.

Kreslil ďalší obrázok svojich priateľov, no tentokrát zo zadu, ako sa dívali zo strechy školy. Súčasne Taehyung pracoval naprepletených rukách. Potom nasledoval západ slnka.

Jimin mal majstrovský plán. Taehyung Lea zaženie za roh a Jimin potom privedie Jungkooka, aby ho vystrašil.

Bol z toho plánu veľmi nadšený, no Taehyung sa bál, že by Jungkook na Lea zaútočil a potom by sa všetko pokazilo.

„Dobre," povedal Jimin, keď uvidel Lea, ako vychádzal z budovy školy s nejakými svojimi kamarátmi.

„Jungkook, schovaj sa za roh. Tae, poď a privedieme ho."

Taehyung si povzdychol, akonáhle ho Jimin chytil za ruku a pritiahol ho k Leovi.

„Nie je to dobrý nápad, Jimin."

Jimin Taehyunga ignoroval. Podišli ku skupinke chalanov a Jimin si odkašľal, na čo sa Leo otočil. Uvidel Jimina a povzdychol si.

„Čo chceš?"

Jimin kývol hlavou.

„Musíme sa porozprávať."

Leo zízal na Taehyunga, ktorý iba pozdvihol obočie. Jimin odišiel a Taehyung ho nasledoval, uistiac sa, že aj Leo.

Dostali sa za roh budovy školy a Jimin si prekrížil ruky.

„Dobre, toto je to, čo spravíš," povedal Jimin, „ospravedlníš sa mi a už nikdy nebudeš hovoriť o mne alebo mojich milencoch."

Leo si odfrkol, na čo sa pobavene uškrnul. Tiež si prekrížil ruky, hneď ako sa pozrel na Jimina, ktorý bol nižší ako on. Taehyung pristúpil bližšie k nemu, aby oproti nemu Jimin nestál sám.

„Kto si myslíš, že si? Snažíš sa mi vyhrážať? Myslím, že by si nemal," zasmial sa Leo.

„Máš ešte jednu šancu," prehovoril skôr Taehyung, než Jimin. Dúfal, že Leo bude spolupracovať, aby nemusel Jungkook nič robiť.

Leo pretočil očami.

„Ste patetickí," povedal a chytal sa otočiť, keď sa naraz Jimin uškrnul a pozrel sa bokom, akonáhle pristúpil Jungkook.

„Povedz mi to do tváre," naraz Lea zastavil hrubý hlas. Pozrel sa na Jungkooka, ktorý stál vedľa svojich priateľov.

Leo prehltol.

„Jeon, čo tu robíš?"

„Som naštvaný," povedal Jungkook, „urážaš mojich milencov, kurva."

Leo vyzeral nervózne. Taehyung Jungkooka chytil za lem košele, iba aby ho zastavil, ak by sa naňho vrhol. Jimin sa uškrnul tak široko, že vyzeral trochu strašidelne.

„Kedy sa s teba stal gay?" spýtal sa Leo a nevedome spravil krok dozadu.

Jungkookovi sa zúžili oči.

„Záleží na tom? Ospravedlň sa, kurva."

Leo musel dlho čakať, kým prehovoril, pretože Jungkook sa pokúšal pristúpiť dopredu, no Taehyung ho ťahal za košeľu.

„Jungkook," zašepkal, „prosím, nie."

Jungkook sa pozrel na Taehyunga a zhlboka sa nadýchol, aby sa upokojil. Vedel, že hnev mu v budúcnosti ublíži, ak sa mu poddá.

„Povedz to!" skríkol nahlas Jungkook a Taehyung nadskočil, keďže to nečakal.

Leo zaprskal, než prehovoril: „Dobre! Prepáč, Jimin!"

Jimin sa usmial.

„Teraz odíď. Radšej nech ťa ani nevidím a nepočujem, jasné?"

Leo prikývol a odišiel.

Taehyung si vydýchol a oprel si čelo o Jungkookov chrbát. Bol šťastný, že naňho nezaútočil.

„Videl si jeho ksicht?!" zasmial sa Jimin.

Jungkook sa otočil k Taehyungovi.

„Už je to v poriadku, láska. Nič som nespravil."

Taehyung si vydýchol.

„Nechcem ťa stratiť."

Jungkook prikývol, na čo pocítil, ako Taehyung okolo neho ovinul ruky. Dal mu ešte jednu šancu naučiť sa kontrolovať svoj hnev. Jungkook to vedel. Vedel, že ak by zaútočil na toho chalana, Taehyung by ho opustil.

Jungkook sa tej predstavy nedokázal zbaviť. Nikdy by nedovolil, aby ho Taehyung opustil, ak by tomu dokázal zabrániť.

Jungkook sa zľahka usmial a dotkol sa jeho rúk. Zdalo sa to ako jediná vec, ktorú vo svojom živote dokázal ovládnuť. A on to chcel ovládať. Kvôli sebe.

©taehyungbby-
All rights reserved

Ahoj~~~~❤❤

Ugh, wattpad sa na mňa znovu hnevá :(( Myslela som si, že túto časť ani nepublikujem, ale napokon sa mi to nejako podarilo pomocou ntb a mobilu zároveň ❤😁

Aj vy ste mali túto časť pocit, že Jungkook s Jiminom sa spravali ako deti v škôlke a jediný Taehyung ako rozumný mladistvý človek?

Mimochodom, na mojom profile môžete nájsť nový príbeh!❤❤😚 Tentokrát je to jedna z mojich prác, tak môžete ísť pozrieť *-* (ah, ten pocit, keď si myslím, že moje preklady sú na tom lepšie ako moje vlastné príbehy._.)

Ľúbim vás!❤❤❤